Countdown 2012: 173 – nepotrebujeme sa presadiť

Nikdy sa nesnažte vynútiť si priestor v živote niekoho iného. Ak si je totiž vedomý vašej hodnoty, zaručene vám ho vytvorí aj sám.

Ľudia do nášho života vchádzajú nie preto, že by oni chceli, ale preto, že sme ich tam pustili. A rovnako odchádzajú preto, že ich púšťame. Nemá zmysel sa nikomu ani vnucovať, ani si nikoho k sebe silou vôle pripútavať, hoci on už dávno chce odísť.

Otvorme ruku a nechajme ich ísť. Ak sme boli pre nich prínosom, z času na čas sa k nám vrátia, pretože u nás dostávajú niečo, čo nedostávajú nikde inde. Nemusíme ich držať nasilu, aby sme ich udržali naveky. 🙂

Skôr naopak. 🙂

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

Naspäť

Your message has been sent

Upozornenie
Upozornenie
Upozornenie

Varovanie!

7 thoughts on “Countdown 2012: 173 – nepotrebujeme sa presadiť

  1. co ak nie, ze si ju neuvedomuje? 🙂 viem k tomu povedat asi len tolko, ze tolko kolko chce jeden od druheho (toho priestoru), tolko by asi mal nechat aj volnosti.

    Páči sa mi

    • Eva, tá otázka ti mala ukázať, že si sa presťahovala do svojej hlavy a teraz si niečo vykresľuješ – pohrávaš sa s myšlienkami, až narastú do megarozmerov a začnú žiť svoj vlastný život. A potom už budeš reagovať nie na situáciu, ale na myšlienky, ktoré si si o tej situácii urobila.

      Všetci to robíme. Je dôležité uvedomiť si proces a prerušiť ho. Rieš problémy, až keď sa vyskytnú. Ak niekto chce viac ako ty chceš/vieš dať… Ockhamova britva… má smolu. 😛 A neskúmaj, čo všetko si uvedomuje a že či vôbec. Gedankenspiele über die Zukunft. Pohrávanie sa s budúcnosťou v myšlienkach. 🙂

      Páči sa mi

      • Ja som sa s ňou pohrávala práve preto, pretože to v momentálnej situácii riešim 😀 dakto chce priestoru viacej, ako viem dať (dá sa to povedať aj tak, ako chcem dať), preto ma ten výrok zaujal, pretože je to dvojsečná zbraň…tak ako ten, ktorý žiada priestor a nedostáva sa mu (v akomkoľvek rozmere), tak ten druhý môže žiadať voľnosť. Zostala som z toho výroku v pomykove, pretože si hodnotu toho druhého uvedomujem, hoci mu nedávam priestoru koľko by chcel….

        Ale je pravda, že myšlienka je semienko budúcnosti a bohužiaľ robím to aj, naozaj si treba uvedomiť proces a prerušiť ho 😉

        Páči sa mi

Napísať odpoveď pre aljoska Zrušiť odpoveď