Na internete som našla dojemný príbeh s hlbokým poučením:
Po boji sa chystal vojak preniesť svojho zraneného priateľa späť do tábora. Jeho veliteľ mu povedal: “Nemá to zmysel, tvoj priateľ je už najskôr mŕtvy.”
Ale vojak sa vrátil na bojové pole a doniesol svojho priateľa späť. Veliteľ, keď videl mŕtve telo, povedal: “Vravel som ti, že to nemá zmysel. Je mŕtvy.”
Vojak so slzami v očiach odpovedá: “Nie, pane, malo to veľký zmysel… Keď som k nemu prišiel, ešte žil. Pozrel na mňa, usmial sa a povedal posledným dychom ‘Vedel som, že prídeš…’”
Keď pomáhame iným, robíme to hlavne pre seba. Nemyslím tým sebecké motívy ako cítiť sa lepšie alebo vyzerať ušľachtilo, ale celkom jednoduchý motív, ktorý sedí v našom srdci – naša duša by plakala, keby sme to neurobili. Sme, čo sme – ale nesmieme byť menej, pretože tým zráňame svoju dušičku.










Povedz svoj názor