Niečo, čo neviem uchopiť

Dnes miesto normálneho článku, ktorý nemám napísaný a nestíham písať, len tento obrázok. Odkedy som ho videla, časť zo mňa v ňom zostala naviazaná. Neviem, čím, je to cudzí obrázok, ale ja som tento obrázok. :-)Časť zo mňa v ňom niečo vidí – ale moje vedomie to nevie zachytiť. Len som akosi zistila, že odkedy som si ho skopírovala, tak sa tam chodím niekoľkokrát denne vytešovať – vždy presne na tento obrázok…

Pre lepšiu viditeľnosť naň kliknite, je veľký… a potom mi povedzte, ako pôsobí na vás a z čoho môže moja silná identifikácia sa vyplývať.

Rate this:

23 responses to “Niečo, čo neviem uchopiť”

matrioshka

28. júna 2012

volne asociacie:
ostre kamene vytvarovane az do ozdobnych foriem (mozu zranit, ale su krasne)
stojim tu a vidim miesto kam chcem ist, tam je to krasne, tam ma to laka, vola
prechod cez…vodu
farby…tie vnimam ako tvoje (tvoje dva gravatari spojene do jedneho 🙂 )

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

matrioshka

28. júna 2012

jo a teraz v suvislosti s tymi gravatarmi…nemala si ty labut v srdcovej najskor na kope kamenia a ona chcela odtial het ci ako to bolo?viem ze tam bola kopa kamenia niekde….

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  28. júna 2012
  
  Hej, pamätáš si to celkom presne. Labuť v srdcovej čakre, nešťastnú na jazere a chodila si povyraziť na kopu kamenia a keď som ju prepustila z jazera, tak sa jazero premenilo na kopu kamenia. A neskôr sa objavila medzi kameňmi tenučká trávička a jašterička. 🙂 Srdce neubiješ ani kolom od plota. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi

duša-n

28. júna 2012

Nadpozemský pokoj? Pohoda? Mám chuť sa zakukliť do celého sveta. 😀 Mne ten ostrov v strede pripomína zrúcané hradby. 😉 Je sa čoho báť? Tak hradby, nemusia už stáť. hahaha

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

iskra

28. júna 2012

Obloha je nádherne modrá a vyžaruje z nej pokoj a bezpečie. Môžem teda v kľude pozorovať.
Otvor v skalách odkial tento výjav sledujem, sústredí moju pozornosť – upriamuje ju na to čo sa nachádza v popredí. Je to stabilné a bezpečné miesto na pozorovanie.
Hladina vody (zelenkavá? – tyrkysová?) umocňuje kľud pri pozorovaní a tak isto ako ničím nerušená rovina neba, tak aj ničím nerušená hladina vody upriamuje pozornosť na objekt v strede hľadáčiku, ktorý vytvára otvor v skalách.
Dej odohrávajúci sa uprostred “priezoru” v skalách je svojím spôsobom fascinujúci. Ostré vyčnievajúce kamene sa zdajú byť z toho istého kusu zeme, ako miesto od kiaľ ich sledujem.
Patria k nemu – sú z neho.
Zdanlivo pusté, nehostinné a nebezpečné. Ktorá koľvek loďka by v búrke, alebo za tmy mohla na nich stroskotať. Napriek tomu jedinečné, majestátne, obdivuhodné. Jediné, čo ich ohlodáva a ohrozuje ich existenciu je more, vietor a búrka. Osamotené miesto.
Oblak nachádzajúci sa priamo nad skaliskami, ale prináša niečo nové. Hrá nádhernými farbami a jeho odraz na hladine obíma ostrov ako “hamburger”. Nebeská “vatička”. Ešte viac upriamuje moju pozornosť na tie skali…akoby na nich ukazoval prstom.
Pozri, aj toto si Ty!
V hlave sa mi objavuje otázka…začínam byť zvedavý a kladiem si otázku.
Haló, kto tu býva – moja duša ? 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

duhovymotyl

28. júna 2012

Mám veľa asociácií:
1. BEZPEČIE a KRAJINA bez ČASU
Som v strede, som tým ostrovom, som v bezpečí, hladina vody je čistá, kľudná, takmer sa ani nehýbe, zastal čas.. Nemám nič v nedohľadne, zo všetkých strán ma obklopujú rovnaké skaly ako som ja, len “inak tvarované”, sme vlastne jedno /máme spoločné dno/ a zároveň som individualita. Nebo a voda rovnakej farby a s rovnakými obrazmi. Všetko je mi známe, nemám sa čoho báť. Aj oblaky ma ochraňujú zhora aj zdola v obraze vody. Necítim sa opustená, práve naopak, obklopená pochopením a zahalená do spoločného bezpečia zo všetkých strán..
2. ODPOČINOK
Asociuje sa mi z toho kľudu, bezčasovosti a z farby oblakov, ktorá naznačuje zapadajúce slnko. Môžem oddychovať, nič ma neženie, nič nemusím.
3. ŽIVOT
Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že som nečinná a chladná skala bez života, žijem, skladám sa z množstva buniek, pričom v každej bunke pulzuje teplý život. To umocňuje aj teplá farba slnečného odrazu. Nie som chladná, cítim..
4. SFORMOVANIE a OKRESANIE
Mám presnú formu, tu naopak vnímam stopy času v mojich ošľahaných a vetrom skresaných tvaroch, som krásna práve s týmto tvarom, vďačím plynutiu života, ktorý mi k tomuto tvaru dopomohol.
5. A možno to bude aj vibračnou kombináciou krásnych farieb: Modrou, ružovou , fialovou

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

duhovymotyl

28. júna 2012

Jeej, až teraz som si prečítala predchádzajúce komentáre poriadne, a zistila som, ako sme sa v mnohom zhodli 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
matrioshka

28. júna 2012

no, ja to vnimam podobne, s malym rozdielom, ked sa divam na tuto fotku, mam pocit ze TAM, kde je najvacsi zur nie som. Iba ho vidim. Chcela by som najskor preplavat vodu, potom vyliezt na tie skaly a vyletiet do oblakov, prave tam ma to laka, citim ze ta party je prave tam 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. duhovymotyl
  
  28. júna 2012
  
  😀 Mňa na tú žúrku dostali práve tie osvetľujúce oblaky, vcucli ma do deja a vnímam sa tam. Pozerám na seba akoby z nadhľadu a odstupu.
  
  Páči sa miPáči sa mi

andrea

28. júna 2012

Sloboda, voľnosť, večnosť mi idú z toho obrázka 😀 Heh, o chvíľu sme tam všetci 😛 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

ambala

28. júna 2012

ten obrazok je uplne uzasny, citim z neho pokoj a oddych 🙂 a este mam pocit ako keby sa tie skaly vznasali nad vodnou hladinou a mali tam “kruhove zhromazdenie” pod zastitou hebuckych oblakov (inak ten jeden oblak vyzera ako srdce, ktore si prave spokojne lebedi a oddychuje 😀 )

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

diendae

28. júna 2012

evokuje vo mne klud, ale zaroven odstup, nepatrim tam, je tam krasne ale sterilno, chyba mi zelena farba, zivot, pohyb..

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

jarah

28. júna 2012

Začiatok a koniec v jednom bode, mužské a ženské v jednote, ako hore tak aj dole, falus a vagína, Zrodenie, Zdroj, Všetko

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Samuel

28. júna 2012

Mne ten “ostrovček” v strede symbolizuje niečo nové, nový svet, NOVÝ HORIZONT. Niečo, čo už je na dosah, už len buď počkať, dokým sa to priblíži samé, alebo preplávať vodu sám. A predsa – bude to to isté na čom sme teraz…a predsa nie…..ono, mohlo by to byť aj zacyklené – keď doplávame k ostrovu, zjavý sa nám znova taký istý pohľad, aký znázorňuje obrázok. Ale vždy sme o niečo bohatší. 🙂
Ale k jednej veci sa približujeme určite – k tej krajine čo je až za tým ostrovom…….. 😕

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

gildor24

28. júna 2012

Odraz na vode je rozmazaný, skreslený, rovnako ako obraz vo vode je. Hranica medzi vodou a vzduchom tvorí pre mňa pomyslenú hranicu medzi ilúziou a čistým, neskresleným videním. Ten ostrovček uprostred sa skromne, no o to viac majestátne týči nad hladinou, je hrdý na to že tá jeho časť ktorá je na vzduchu je už schopná vidieť čistejšie ako keď bola vo vode…

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

28. júna 2012

Ďakujem vám všetkým za postrehy. Jeden z nich – vlastne dva 😉 – zarezonovali. Jedno povedala Duhovymotyl – “krajina bez času”. Presne tak to vnímam – okamih, kedy čas zostal stáť naveky.

Druhé zarezonovalo to, čo povedala Matrioshka – “moje” farby.

A tretie – ehm, nemali byť len dve? 😳 – je ten rozmazaný odraz vo vode, ktorý spomína tuším Gildor. Ten ma priťahuje najviac; ani nie oblaky, ani nie skaly, len ten rozmazaný odraz vo vode. To je ten “zamrznutý” okamih, kedy sa zastavil čas.

Takto nejako vyzerá asi Večnosť, ibaže tá moja je fialová. 😛

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

diendae

29. júna 2012

ja sa chodim vytesovat k tomuto obrazku 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

29. júna 2012

Ešte jedno som si uvedomila – na fejsbúku, kam sa z obrázka chodím vytešovať, sa mi zobrazuje na svetlom pozadí a orezaný – a má väčšiu silu 🙂 :

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

matrioshka

29. júna 2012

no tak to je o dost ine, v tomto orezanom pripade. pre mna uplne podstatny rozdiel 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
Čikitet

30. júna 2012

a tu je už priestor menej obmedzený a mám pocit slobody, mám väčší pocit rozhľadu 🙂 ale menší pocit obmedzenia a vťahovania 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Čikitet

29. júna 2012

A teraz pravdu 😛 to vyzerá tak, ako keby si nevedela plávať a na obrázku je mŕtve more v ktorom sa nedá utopiť 😀 😆

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

29. júna 2012

Prečo si sa sústredil práve na smrť a plávanie? 🙂 Nezabudni – to je to, čo si z obrázku vyasocioval ty… Ale neboj; plávať viem a smrti sa nebojím. 🙂 Bojím sa celkom iných vecí. 🙂 Alebo aj nie.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
Čikitet

30. júna 2012

predstav si na živo, že si na tom mieste, kde je ten fotograf. Si bosá, nahá a si po dlhej púti … 😛 tomu sa hovorí, iný uhol pohľadu. Ten obrázok vás vťahuje preto, lebo je tak nakomponovaný umelcom. Robia to tie ostré a kostrbaté okraje “prirodzená túžba po slobode a priestore – únik z jaskyne alebo z omedzeného a nehostinného priestoru 😀 alebo zvedavosť, náhľad za toto okrajové obmedzenie. 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať