V poslednej dobe sa akosi viac podkýňam o tému sebavedomie. Ja som na toto slovíčko, ako šiel čas nahliadala stále inak. Najprv bolo sebavedomie pre mňa len otázkou ukázať, ukázať že sa nebojím, navonok nebojím, aj keď sa v skutočnosti trasiem ako ratlík. 🙂 Potom bolo sebavedomie pre mňa niečím, čo som si spájala s dôverou, vierou. Lenže, čas, ten neúprosný čas, práve ten čas ktorý nie je a je len relatívnym pojmom ma viedol k pochopeniu tohto slova troška inak.
Sebavedomie. Ak ho rozdelím vznikne mi Seba – Vedomie. Teda? Byť vedomým sám seba. Všetkého, čo nás tvorí. A ak hovorím všetkého, tým skutočne myslím Všetkého. Teda? Boha. Lebo on je Všetko vo všetkom. A aj vo mne. So všetkými démonmi, anjelmi, strachmi, povahovými vlastnosťami, pochybnosťami. Áno, práve tie pochybnosti sú o tom sebavedomí, o sebadôvere, o sebaocenení. A s práve posledným menovaným, Seba-Ocenenie mám veru ešte pekný problém. To slovíčko skrýva obrovský potenciál. Presnejšie toľko názorov koľko ľudí, ale? Mne samotnej rezonuje sebaocenenie v tomto kontexte.
Už snáď odjakživa mám dva sny. Sny o maľovaní a sen o štúdiu psychológie. Psychológia ma fascinuje nie pre to že je to možno z časti vedný odbor, ale práve pre tú pomoc, pomoc ktorú ľuďom poskytuje. Je to v istom zmysle liečiteľ, len ten lieči duše. Ak sme v poriadku, psychicky v poriadku je v poriadku aj naše telo. Je v poriadku všetko okolo nás. Odjakživa ma zaujímalo jediné. Človek. Jeho nátura, osud. A aj keď sa to nezdá, som povahou veľmi citlivý človek. V niektorých momentoch som až precitlivelá. A práve táto precitlivelosť ma možno doviedla až sem. Na tieto stránky. Keď som ich pred niečo viac ako pred dvoma rokmi objavila, bola som očarená. Očarená tou zmesou ľudí, pováh a schopností ktorými ovplývajú. ( chanelling, výklady kariet, liečenie rukami, liečenie kameňmi atď. ) A tak som sa s nadšením pustila do komentovania. Udalosti môjho povedzme osobného života sa medzičasom začali akosi prirýchlo meniť a tak aj tieto stránky boli jedinou útechou, silou, ktorá ma dokázala na mojej životnej ceste viesť ďalej. Ako šiel čas, neustále som sa sama seba pýtala. Prekristové rany, čože ja už len na týchto stránkach robím? Veď neviem nič. Nevidím paralelné svety, astrálne necestujem, karty sú pre mňa iba prekrásne pomaľované obrázky, kyvadlo? A to je čo? 🙂 Liečenie rukami? Ale ako, keď ich mám stále studené ako žabka. 🙂 Potom sa stal malý zázrak a Vy všetci ste ma začali pomaly začleňovať medzi seba. Niektorí menej, niektorí viac. S niektorými som priateľkou aj v osobnom živote s niektorými som len v takomto kontakte cez blog. Ale tí, tí ktorí ma kontaktovali aj cez email boli pre mňa najväčším prínosom. Tam, niekde tam som spoznala, že mágus nemágus, je to iba človek. Vzdelaný ne vzdelaný aj ten vzdelaný ma jedinú túžbu. A ňou je túžba po Láske, po šťastnom, plnohodnotnom živote. Vo dvojici, časom aj v trojici. 🙂 Nejako cez Vás všetkých som pochopila, že všetci sme iba ľudia, a ako takí sme práve najkrajší. A niekde tam sa vo mne zrodil nápad, že už len vypočutím, vypočutím si životného príbehu povedaním obyčajného slovíčka ” Chápem, rozumiem Ti ” pomôžem viac, ako predstieraním, že viem kadejaké čarodejnícke habakuky. 🙂 A prosím, neoponujte mi tí, ktorým som s tých kariet veštila. A náhodou sa aj zadarilo. To vôbec nie je moja zásluha. Ale len a len Vaša, že ste dokázali uveriť, že všetko bude dobré, pretože už to dobré je! Tak ako to práve je! Ja týmto darom skutočne neovplývam, ale čím ovplývam? Je dar vcítiť sa do pocitov, myšlienok iných ľudí. Možno je to len vďaka mojej extrémne vyvinutej citlivosti ( ktorú sa mi doteraz v celku úspešne darilo maskovať ) mne skutočne stačí čítať a ja sa viem naladiť na pišúceho a ešte ak hovorí o svojich bolestiach, viem z akéhosi nadhľadu určiť čo ho to teda vlastne najviac bolí. Nemyslite si prosím, že pre niekoho, kto sám sebe veľmi neverí, je to ľahká cesta, prijať to. No ani toto mi nezabránilo ísť si po tejto svojej ceste pekne v tichu osamote. A? A časom a v túto chvíľu to už je istota, som sa vlastne dostala k svojmu poslaniu. Poslaniu, ktoré chcem, túžim napĺňať najlepšie ako viem. A čo to je? Pomáhať v bolesti, v trápení, s čímkoľvek najčastejšie však z “trápením” vo vzťahoch. A aj keď nie som vyštudovaný psychológ, a v tejto inkarnácii už asi nebudem. Nie len preto, že mi to moja nielen moja finančná ale aj rodinná situácia nedovolí, ale jednoducho už je to len z jediného prostého dôvodu. Nepotrebujem to. Na počúvanie iného, blížneho, počúvanie Srdcom prosto vysokoškolský diplom nepotrebujem. A komu, chcem poďakovať za toto moje uvedomenie si samej seba?
Mojej priateľke. Snáď jedinej skutočnej priateľke ktorú mám. Keď sme sa spoznali, bola na tom čo sa psychiky týka, rovnako ako ja. A ako sme sa tak obe vzájomne ťahali za uši, a snažili sa tento Život, túto inkarnáciu Žiť a nie iba prežívať, stalo sa, že som sa nevyhla tomu, aby som jej občas nedala radu, ktorú som už mala odskúšanú, prežitú na sebe. A aj keď som chápala, že jej život nie je mojím životom, predsa, predsa som v hĺbke srdca vedela, že aj keď ma svojho času nepochopila, predsa, predsa som jej pomohla. Lenže, bola som naučená, že za svoje slová, za to že som, som nedostala poďakovanie a tak som aj tento svoj dar nerozvíjala. Naopak, snažila som sa ho potláčať, pretože som nechcela zasahovať do plánov boha ktoré s ľuďmi ktorí ma požiadali o pomoc mal. Ale? Predsa, predsa som si teraz istou. A prečo? Minulý týždeň ma poprosila, či by som nemohla pomôcť jej ďalšej priateľke, ktorá sa trápi. Trápi kvôli láske. Naoko stratenej láske. 🙂 Aj napriek boju, vnútornému boju s tým, že zasa budem riešiť niekoho komu môžem nesprávnym výberom slov ublížiť, som zvolila a pomoc prisľúbila. Bolo to kvôli nej, ale ako to už býva, skôr, skôr iba ona nástrojom k tomu, aby som konečne tento dar prijala a pekne s ním pracovala. Po dvoch dňoch mi nemenovaná priateľka ďakovala, ďakovala, že vidí obrat v správaní. Že vidí obrat v postoji. Že sa už tak nebojí. A to všetko len preto, že som sa jej ujala. Bránila som sa, no keď mi tá žienka sama napísala niečo podobné, pochopila som, pochopila že áááno, toto toto je prosto moja cesta.
Tak spoveď mám za sebou. A teraz? Teraz je na rade to poďakovanie. S úprimného srdiečka Ďakujem všetkým, ktorých som na tejto ceste, na týchto blogoch stretla. Moje úprimné poďakovanie patrí administrátorke tejto stránky, patrí všetký, ktorých som si tu obľúbila a donedávna som nechápala, že aj oni si obľúbili mňa. 🙂 S úprimného srdiečka Vám Všetkým chcem poďakovať za to, že ste mi všetci, ukázali jediné. Že jediné, za čo naozaj stojí stáť, “bojovať” je svoje právo na šťastie, Lásku, šťastný život, prežitý zmysluplne. Že sme prosto na jednej lodi. Že sme iba obyčajní ľudia, nech už máme akékoľvek dary. Že ste mi všetci boli oporou aj keď to vôbec netušíte. A že som aj vďaka Vám dospela k rozhodnutiu, že jednoducho si pôjdem vlastnou cestou. Aj keď sem budem naďalej rada chodiť, prídem Vás občas pozdraviť, no už je čas ísť ďalej svojou obyčajnou, človečou cestou.
ĎAKUJEM … Ste pre mňa všetci prekrásny ako Sen. Ako Sen, ktorý sa naplnil.
Precítila lilah správne slovíčka Sebavedomie, Sebadôvera, Sebaocenenie? Uvidíme, čas. Iba ten Čas, ktorý vraj nie je, ktorý je vraj relatívnym pojmom jednoducho ukáže. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Yesss 😀
Páči sa miPáči sa mi
ako k tomuto napisat koment tak, aby clovek nesklzol do rozbredleho sentimentu alebo a vice versa do sarkazmu? ak si odmyslim slova, tak citim iba to jedno jedine … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Roland
ou…
to naozaj ten článok tak znie? až tak … že budto idem plakať, alebo sa smiať? …
hm … no čo, koniec koncov by som sa ani nečudovala … :-)))))))))
ja ale píšem iné … že tu a ani na iné ezo blogy už písať nebudem, ( pokiaľ sa tam nebude vtipkovať tak nie ) .. neovplývam žiadnymi zázračnými schopnosťami … tak prečo? načo?
ja nepíšem predsa, že ľudí, ktorý sú v mojom živote, alebo ktorí mi prídu z neho vyhadzujem …
ved práve o to ide …
že ešte len týmto krokom som ich do života aj reálne a skutočne prijala …
hehe, a možno sa už konečne aj na tie všetky akcie budem môcť dostať .. anonymný stalkovači, a iné …
🙂
Páči sa miPáči sa mi
lilka, co povazujes za zazracne schopnosti? pre mna je takou schopnostou vyjadrovat sa ako ty … pre mna je zazrakom zena, ktora dokaze dat zivot. zazracnou schopnostou je dat inemu cloveku pocit, ze je milovany taky aky je … rozumies? to, co ty vramci svojho prispevku povazujes za schopnosti, su dary danajske a vykupene obrovskymi bolestami … a asi si moj koment nepochopila, tak ho napisem inak-tazko sa reaguje na tak krasne slova, na tak nadherny prud energie priamo zo srdca, pretoze cokolvek clovek napise, zrejme vyznie nepatricne (co sa v podstate aj stalo) :))))))) vazme si to, co mame, aj to co nemame, lebo aj to, co nam “chyba”, je istym sposobom dar …
Páči sa miPáči sa mi
roland
v prvom rade Ďakujem …
a v druhom rade? .. vnímam to presne tak ako ty … zázrak je keď sa pozriem na svoje telo, telo ktoré dalo život iným bytostiam, je to prosto vidieť, nech som štíhla ako prútik 🙂 a robím zo sebou nemalé habakuky 😛 🙂
vieš čo ma doviedlo k tomuto rozhodnutiu? .. pred dvoma dnami, som otvorila gmailový účet … ako náhle som sa prihlásila, oslovila ma žienka …
ahoj martinka, … iba si tu tak sedím, … pred sebou fľaša, v ruke lieky …
snažila som sa ako som vedela, …. a áno, žije, … a jej podakovanie, na druhý den, … ďakujem, tisíc krát dakujem, za to že si, že si mi otvorila dvere, že si dokázala povedať tie správne slová, iba dakujem že si … že si mi dokázala otvoriť aspon jedny dvere …
tie dalšie mi otvorila dalšia kamarátka … vieš martinka, je ako ty, je skvelá, ale? je viac človek, chápeš ma ako to myslím? …
😯 .. viac človek … no do kelu … to som dopadla … 😕
niečo vo mne zakričalo … to snááád nie …
prosto … už dosť …
pohladiť viem, pofúkať viem … počúvať viem … a o to ide …
krásny zvyšok dníčka želám …. 🙂 všetkým … 🙂
teraz utekám do chobota :-p ( to je taký zmotaný názov mojej dcérky a znamená to obchod .. s džusikmi 🙂 )
nie je prekrásna? ako sen … zhmotnený sen … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, nech sa Ti na Tvojej obyčajnej človečej ceste dobre kráča, určite nie je obyčajná, ale krásna a výnimočná, ako každého človeka na tejto Zemi. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, ja ďakujem tebe. 🙂 Za čokoľvek, ale hlavne za to, že si aj ty. To je možno tá najväčšia hodnota, ktorú v sebe nevedomky nosíš – že jednoducho SI. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja sa nelúčim, lebo vždy si tu bola a vždy budeš a tých lúčení a odchodov už bolo…… 😉
Tak vitaj medzi nami obyčajnými ľudmi. Každý z nás má viac, či menej otvorené dvere do reality, občas aj nejaký prievan, či slniečko prispejú k otvorenie, privretiu, či prežiareniu, ale ide sa ďalej. 😉
Takže Maťka čo dodať?
Pre dnes len krásny slnečný dník, veľa príjemných stretnutí, čo ťa zohrejú pri srdiečku a ty naoplátku porozdávaš za to trocha úsmevov a povzbudení, ktoré tak isto potešia. 😳
Páči sa miPáči sa mi
Martinka
Ďakujem … 🙂
a áno, máš pravdu, neluč sa, nie je s čím a s kým … ja predsa neodchádzam, nestrácam sa … kam by som sa už len stratila? v celom univerze, z celku? … 🙂
len naozaj nemám o čom písať … nie je o čom, .. asi preto je lilah blog zavretý, druhý blog kompletne vymazaný 😉 … ( prepáč ego je ego 😛 🙂 )
ale ja to fakt tak cítim, že nie je prosto o čom písať … a hovoriť … zvlášť nie vtedy, ked už chápeš, že všetko je dobré prave tak ako to je! …
to je celé, … nič iné za tým prosím nehľadaj …
pekný dníčok želám … 🙂 všetkým … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah..na den 1.1.2012 nikdy nezabudnem, v sekunde sa mi zrutilo vsetko, v mojom zivote a az neuveritelne rychlym sposobom som sa dostala na to pomyselne ludske dno .stratila som vsetko okrem mojho holeho zivota..i ten by som vzdala, nebyt prave takychto stranok a ludi ako ste vy vsetci..ti realni ludia ktori dovtedy boli okolo mna sa niekam vyparili..vsetky dvere ostali zatvorene az na tieto virtualne..nasiel sa jeden clovek, ktory mi na volanie o pomoc odpisal a zachranil ma od toho najhorsieho..preto si myslim, ze je velka skoda ze chces odist..i na tvojich strankach som nasla vela mudrosti a veci ktore ma oslovili a rada ta citam prave preto, ze je v tebe vela ludskej lasky a dobroty..nuz, ale rozhodla si sa a aj ked mi je to luto, prajem ti vela stastia, lasky a porozumenia v tvojom zivote a posielam jedno velke DAKUJEM..:-D
Páči sa miPáči sa mi
diendae
ďakujem ti …
v túto chvíľu … ked si čítam tento komentár … mi aj slzička sklzla po tvári …
malá, nezbedná slzička … šťastná slzička …
ďakujem ti za kúsok z tvojho príbehu …
a čo mi káže srdiečko k tvojmu príbehu povedať? …
… pozri sa von … chod von … iba nastav tvár, tvár slniečku, ved krásne svieti …
vánok ti nežne vlásky a líčka pohladí … úsmev vyčarí …
a jemne ti pošepne … diendae …
zabudni … zabudni a cíť, cíť že si tu … nastav tvár slniečku, a iba cíť … a životu späť to čo ti dal vrát …
vrát mu iba život .. lásku, .. dobrotu srdca ktorú vo mne vidíš …
ty sama predsa máš … 🙂
pekný zvyšok dníčka želám … 🙂 a usmev posielam …
PS: mimochodom, nevedomky, si odhalila moje plány, môj sen … áno, mienim sa venovať pomoci iným na blogu … takto … iba vypočutím … iba vypočutím vo chvílach, podobných ako si mala ty … nie je celok úžasný 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak toto ma tak trošku …ale len trošku dostalo 😕 to tričko mi od soli opereš 😉
Páči sa miPáči sa mi
Čiki is back:)
nuž lili, keď nie toto, čo ťa presvedčí, že netreba robiť rozhodnutia, keď aj tak nás život každý deň presviedča o tom, že naša “slobodná vôľa” aj tak len ladí s vyšším zámerom! 😀
Páči sa miPáči sa mi
Hééééj krásna calieen
môj zámer jediný,
čo z prvého páru, zákon žitia vzišiel,
šťastné oči vidieť len
a srdce bez viny,
práve preto som na tento svet prišiel. 😀
Páči sa miPáči sa mi
poetický čiki má pravdu, to bol asi prvotný zámer…život v šťastí a bez viny…kiežby to bolo v tej hmote tak jednoduché:)
Páči sa miPáči sa mi
cal, cal, cal …. 🙂
ja nerobím rozhodnutia … blázniš? toho som ja nie veľmi schopná … 🙂 … okrem rozhodnutia nepísať články? …
o čom písať? … okrem šťastných očí vôkol seba?
tvojich, ..
milovaných mužov …
milujúcich žien …
jašivých detí … o čom? …
nie je o čom …
načo mudrovať? … 🙂 zbytočne filozofovať … keď aj tak je pravdou jediné
že Láska, drahá, … láska, je jediná ktorá Ti skutočne berie a zároveň dych dáva …. 🙂
či? 😉 …
dobrúúú … 🙂 to vínko k tej pizzi u krpatého luigiho bolo celkom fajn … ešte že som mala zo sebou deti … lebo inak …
mia bella … :-))))))))))))))))))))))
Páči sa miPáči sa mi
bella, bellissima ešte zarezáva v práci, dnes teda nemá šťastné, ale unavené oči…ale bude lepšie:)
Páči sa miPáči sa mi
beriem, … keď si ho ožehlíš?!? 😉 … tú kopu prádla nechci vidieť 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
pravda jest..keby si to mala žehliť všetkým 😆
Páči sa miPáči sa mi
ouuu … no! … cal, mala si pravdu … čiki … is .. back 🙂
čiky … nežiarli prosím, áno? … periem, iba Tebe!
ale teraz … teraz iba …
dobrúúúú … :-)))))
Páči sa miPáči sa mi
“Cesta je dláždená, vy ju netvoríte, ale absolvujete a môžete mať po boku aj partnera. Nikdy neviete, kto to je, kedy sa k vám pripojil ani ako sa volá. Kráča s vami, bok po boku alebo niekde v diaľave ho vidíte plachtiť. Voláte na seba zvukmi, na ceste si nimi spokojne môžete aj spievať alebo vychutnávať scenériu meditáciou. Nikdy nevidíte to isté, aj keď sa pozeráte na identické stĺporadie zaliate lúčmi zapadajúceho slnka, pod ktorým sa piesok rozžiari ako letná obloha posiata jasnými hviezdami. Cesta je pre každého iná práve zážitkami, aké vo vás prebúdza. S ďalším putujúcim sa bez jazykovej bariéry jasne dohovoríte, spolu otvoríte bránu, v mrazivom počasí zahrievate kráčaním vedľa seba, spolu čelíte silnej búrke aj zvedavo dobiedzate….”
Ďakujem. Ukázala a naučila si ma toho veľa. Aj teraz. O trocha si rozjasnila tieň. ;P
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, rada čítam tvoje slová, lebo sú plné lásky, pokoja a povzbudenia.
Ak by si odišla, chýbala by si mi.
Ďakujem za spoločný kúsok cesty, čo sme zatiaľ spolu prešli.
Pre mňa si bola vždy Človek, prajem Ti nech sa ti darí najlepšie ako je možné.
Páči sa miPáči sa mi
Sen o štúdiu psychológie (aplikovanej) si môžeš zrealizovať veľmi ľahko a nie je to ani finančne náročné. Je to cca 5 až 6 základných kurzov z kineziológie (z celkových 10 +), z ktorých každý trvá niekoľko dní … 😉 a práve pri nej si môžeš uplatniť svoju zvýšenú citlivosť. Nehádzal by som flintu do žita. Ak je to sen, merítkom jeho opodstatnenosti nie je či budeš psychológiu potrebovať alebo nie … ;-), ale či sa ti sen splní, preto asi snívame, nie … ? 🙂
Či si precítila správne slovíčka Sebavedomie, Sebadôvera, Sebaocenenie záleží na tom, do akej miery máš v sebe vyriešený hnev, potláčanie vlastných pocitov a odmietnutie. V ktorých oblastiach to máš vyriešené, tam vieš správne precítiť aj sebavedomie, dôveru a ocenenie.
Páči sa miPáči sa mi
Nik, vies sem prosim ta hodit nejaku linku ohladne tych kurzov kineziologie?
Páči sa miPáči sa mi
Už som to aj niekde písal, v SK a CZ to robil najmä Amicus – http://www.amicusmind.sk/okurzoch, na ich stránke je harmonogram, kde sú momentálne najbližšie kurzy v Brne, ale zvykne to fungovať aj tak, že facilitátori, t.j. tí ktorí môžu kurzy učiť si ich často aj samy organizujú. Na ich stránke je dlhý zoznam facilitátorov, vyber si niektorých v BA, brnkni im a opýtaj sa. Jeden kurz sa zvykne pohybovať medzi 60-100E.
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem.
Páči sa miPáči sa mi
ok, dva dni to v sebe dusim, ale bohuzial nedospela som k inemu nazoru ako k tomu, ze bude spravne napisat svoj nazor na tento clanok uprimne, tak ako to citim. Vnimam to ako strasnu pozu niekoho, kto sa nasilu snazi zaposobit, sory.
Páči sa miPáči sa mi
Cicuš, a vieš, že tvoj komentár má č. 44.444? Čakala som, na koho to padne… 😀 Čirijou!
Páči sa miPáči sa mi
😀 a co to znamena?
Páči sa miPáči sa mi
Že si dlho čakala. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Mne zas príde kožený môj včerajší príspevok, keď si ho čítam.
Keby sme miesto filozofovania na blogu zašli spolu na pivo, tak by nám to pomohlo.
Páči sa miPáči sa mi
🙂
No!
Tak!
konečne napísal niekto Pravdu, však? … 🙂
toto svet predsa potrebuje …
Iba Pravdu … 🙂
http://www.youtube.com/watch?v=DNDEzdkyiuQ
krásny dníčok želám 🙂 … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ale nie. Vsetci napisali pravdu, len ta moja je ina. Take su uz pravdy. Co narobim? Najskor sm chcela byt ticho, ale potom som si uvedomila, ze sa snad nic strasne nedeje, ked moj uhol pohladu je iny. Je len jeden z mnohych a o tom je diskusia, nie? Ze sa tu stretnu rozne pravdy. Mrzi ma ze ta moja bola v tomto pripade nie moc prijemna. Ani pre mna, ale snad to az tak nevadi.
Páči sa miPáči sa mi
🙂
áno, povedať si svoj názor je Podstatou diskusií …
ale? čo je podstatou nás? …
inými slovami povedané … ak všetko, čo vypustím z pusy, svedčí len a len o mne, a jediná slobodná voľba akú mám je vybrať si, čo z tej pusy vypustím …
prečo potom písať, či hovoriť názor, ktorý o mne nevypovedá? .. nie v skutočnosti?
mám ťa rada, a ešte ako! A ty to predsa Vieš!
či? …
nevieš? .. ak to tak je, musím pozvažovať, kedy som ti dala závdavok k tomu, aby si to zo mňa aj smerom k tebe necítila …
pekný dníčok želám 🙂
Páči sa miPáči sa mi
No ved ja nepisem to co o mne nevypoveda. Naozaj tak tento clanok na mna posobi. ja viem ze mam mas rada a sme kamosky, preto som chvilu mala problem byt otvorena, ale nakoniec som sa rozhodla ze prave preto ze sme kamosky sa predsa nemozem pretvarovat. Ak by som ostala ticho a tento moj dojem (ktory je hodne silny) by som si nechala pre seba, ako by som mohla chciet aby si mi doverovala, ked by som sa bala pred tebou prejavit co si skutocne myslim, chapes?
Páči sa miPáči sa mi
áno, chápem … 🙂
a k tvojmu vysvetleniu … môžem dodať jediné …
Cením si to! …
pochopila, precítila som ťa už v momente keď som si ten tvoj komentár ráno prečítala … preto som ti vložila skladbu, akú som vložila …
iba nežnosť … odo mňa pre teba ( a aj pre tých ktorím sa to zapáči samozrejme … je to predsa len verejný blog 🙂 )
a už ozaj, iba … pekný zvyšok dníčka želám … 🙂 všetkým … 🙂 …
Páči sa miPáči sa mi
Ok, tak dakujem, cenim si to aj ja 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, Tvoj komentár pre Lilah so mnou poriadne zatriasol. Nie pre Tvoju inú pravdu, nie pre to, že to bolo určené Lilah, ale pre to, že si dokázala napísať tú Tvoju pravdu nie príjemnú pre uši svojej kámoške. Dokázala by som to niekomu, koho nepoznám, alebo na kom mi až tak moc nezáleží, alebo naopak niekomu v rodine, kde sa s našimi pravdami veľakrát pretekáme… Ale kámoške, no tak to ja si vačšinou zahryznem do jazyka a myslím si svoje, vlastne sa mi to raz podarilo, ale to bolo už z hnevu, nie takto.
A naozaj, tiež to na mňa zapôsobilo, že Tebe sa dá dôverovať, Ty nepovieš nahému cisárovi, aké má krásne šaty.
Takže 44.444: čakala si dlho? No tak ja ešte čakám 😀
Ďakujem vám obom, dievčatá.
Páči sa miPáči sa mi
Aby som v tom Matrioshku nenechala máchať sa samotnú – presne ten istý pocit z článku som mala aj ja. Už včera sa mi chcelo pritakať, ale potom som si povedala, že si dám 24 hodín na to, aby som zistila, ako k tomu naozaj stojím.
A moje poznanie je, že skupina ľudí funguje na inej vlne ako ja (alebo Matrioshka, hoci my dve tiež máme svoje “disonancie”) a že pri nich mávam pocit, že to je hlavne o sebaštylizácii. No a sebaštylizácia mi lezie na nervy (pretože ju badám aj u seba a potláčam, ako sa len dá). Tých ľudí nie je málo a tak to vyzerá nie ako antipatia, ale nejaký vzorec, čo leží pod tým: kedysi som tak vnímala Wolvera/Strieborného Dráčika, s ktorým som pôvodne ani nekomunikovala a vyhnala ho tak na eldhwen blog (eloi! 🙂 ), podobne vnímam Dušana, ktorého si rezko držím od tela, patrí sem aj Slobodnacesta a Lilah a v poslednom čase (Čiki promine) aj Čikitet. Nie je to tým (asi), že by boli skutočne takí, ale asi je to len tým, že komunikujú na nosnej vlne, na ktorej ja nie som silná, a tak miesto vecnej správy zachytávam len tú vzťahovú od nich o sebe alebo od nich o mne.
Napriek tomu, že sú v tejto skupine, k niektorým cítim hlbokú náklonnosť – a Lilah k nim patrí. Čiže áno, aj v mojich očiach to bola sebaštylizácia a áno, mám pocit, že možno nevidím presne to, čo by bolo treba vidieť, aby to sebaštylizácia prestala byť – len preto, že to nebolo podané mojím štýlom.
A všetci, čo sa cítite týmto komentárom dotknutí, uvedomte si, prosím, že nie je o vás, ale o mne a mojom vnímaní. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂
k tomuto …
“Napriek tomu, že sú v tejto skupine, k niektorým cítim hlbokú náklonnosť – a Lilah k nim patrí.”
s úplnou vážnosťou a radosťou môžem povedať …
Viem …
so mnou je to obdobné …
aj keď to síce znie ako ako scéna z filmu dědictví aneb …
ktorá? no áno … táto …
… Hééérečka,
K…a … je to!
Já ji znám!
vždyť s ní Žiju … 😆
ľudia, vás prosto nejde nemilovať … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
a toto …
“K…a” … je … Kráska …:-)
krásny zvyšok dníčka želám … 🙂 úsmev posielam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Viem, čo hovoríš… Mám taký špeciálny vzťah okrem teba napríklad aj k Filipovi, Samuelovi, Nraynovi, Grooverovi a niekdajšiemu MecGyverovi… “Láska na prvý komentár.” 😉 Niekde hlboko vnútri cítim obrovskú náklonnosť a je jedno, čo daný človek urobí alebo neurobí; ak sa mi to nepáči (napr. Groover), vypením a len čo pena opadne, je tu tá náklonnosť znova. Taký obrovský vnútorný kľud, uspokojenie, že ten druhý je a existuje. Preto bol odchod Karlosa pre mňa taká rana… Je to celé smiešne, pretože teba síce poznám, ale chalanov som napríklad nikdy nestretla – a mám k nim ten zvláštny vzťah. (A v tej skupine je oveľa viac ľudí – len ich tu nebudem vypisovať menovite, aby sa nemuseli hanbiť za citové výlevy starej bosorky. Hehe, dnes som si vybrala nový občiansky. Na fotke vyzerám ako statná sedemdesiatnica. 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
Neviem. uz som z toho jelen.. 😀 nestaci,aby jeden druheho pocuval bez toho aby komentoval ako to vravi, ale co vravi?
Páči sa miPáči sa mi
🙂
Páči sa miPáči sa mi
Podľa mňa nie. Obe druhy komentárov čo? a ako? ponúkajú síce subjektívny, ale pohľad na to ako niekto vníma nielen informáciu ale aj komunikáciu informácie a umožňuje autorovi pozrieť sa na seba z iného uhla pohľadu.
Samozrejme je dobré vychádzať z toho že na svete neexistujú zlí ľudia, existujú len ľudia ktorých dosť dobre nepoznáš 😛
A obohacuje to aj toho kto komentuje – môže skúmať prečo daná vec vyvoláva v ňom emócie…
Páči sa miPáči sa mi
Napríklad ja mám tiež problém s tým ako lilah píše články – kvôli pre mňa emotívnemu spôsobu vyjadrovania – a to kvôli tomu že ja som dosť emocionálne zavrznutý a jednoducho si neviem predstaviť že niekto môže emócie tak ľahko komunikovať a zostať pritom úprimný.
Lilah samozrejme ťa tým nechcem uraziť – práveže sa ti chcem poďakovať za to že mi umožňuješ čeliť tomuto môjmu problému…
Páči sa miPáči sa mi
@ Lilah – toto bola celkovo dosť osobná výpoveď a na také veľmi nereagujem, ale keď už sa diskusia vyvinula, prispejem ešte niečim. – Mám tetu, ktorá so mnou od istého času komunikovala rovnakým spôsobom ako sa zvykneš obracať na ostatných na tomto blogu a ja som až neskôr z jej príbehu zistil, že za jej postojom bola veľká bolesť, ktorú prežila a ktorú mala v sebe uzavretú (inými slovami, bola voči mne tak nekonečne milá, a nielen voči mne, až som z toho odpadával …). Je mi to podobné, keď si vypočujem piesne, ktoré sem dávaš, príbeh ktorý máš so svojim otcom a bratom, prípadne opis zrkadlovej situácie ľudí o ktorých píšeš že si im pomohla. Vlastná emocionálna bolesť vytvára schopnosti vnímať emocionálny stav u iných, fyzická bolesť v tele zvyšuje citlivosť tela, prípadne schopnosť ho ľahšie opúšťať.
Prečo o tom vlastne hovorím – táto veta, ktorú si napísala “zvlášť nie vtedy, ked už chápeš, že všetko je dobré prave tak ako to je!” má niekoľko ďalších významov. V tom, ako ho používaš, t.j. že všetci sa nachádzame v najlepších možných podmienkach pre náš vývoj, že okolité súvislosti sú práve také aké majú byť aby sme sa mohli cítiť fajn, naplnení a v pohode – to je OK. Je to taká celková vesmírna scéna, kde sme sa stretli a hráme sa tu a niekto sa veľmi snažil, aby sa nám to páčilo … 🙂 Druhou vecou však je, že hoci je to všetko dobré tak, ako to je, málo bytostí sa z rôznych dôvodov nachádza aj v bode spojenia, v ktorom by sa cítili naozaj dobre v tomto celkovom “Dobre”. Majú lepšie chvíle počas dňa, niektorý len občas počas týždňov alebo mesiacov … A dokonca aj keď to chápeš, nestačí to na to, aby sa človek za každých okolností v súlade s tým cítil fajn, pretože pochopenie nenahradí fyzickú a emocionálnu pohodu spôsobenú tým, že kúsky našej bytosti sú počas vekov zavrznuté všelikde a preto sa cez rôzne techniky, spôsoby a metódy, úvahy a diskusie ich snažíme poskladať dokopy.
Treťou vecou je, že ak je všetko dobré tak, ako to je, tak je to nielen naše srdce, ktoré je dobré, ale aj naše ostatné súčasti, vrátane rozumu, možnosti komunikovať a vymieňať si skúsenosti, atď. Niekedy vedie cesta jedným smerom, inokedy je schodnejšia iným … 😉 , častokrát podľa toho, ako sa premieňa aj to väčšie Dobro 🙂 , či už tú cestu nazveš obyčajnou alebo zázračnou, alebo podľa navigácie, ktorú si vyberieš.
Páči sa miPáči sa mi
nik
Ako Ti na toto odpovedať tak, aby to nebolo zbytočne rozvleklé, zavádzajúce atd. 🙂
Nijako.
Ale predsa nejako.
Iba.
Ďakujem Ti, za Tvoju osobnú Spoveď a predostrenie cesty po ktorej si sa vybral.
Cením si to. Rozumieš?
Iba prosté Cením si to.
Krásny zvyšok dníčka želám … 🙂 … tebe a nielen tebe samozrejme. 🙂
PS: ale? V jednom máš pravdu, a ja som to pochopila a aj tento článok o tom svojím spôsobom hovorí.
Všetky prípady žienok, ktorým pomáham sú mi zrkadlom. Jednoducho prežívajú to, čo som prežívala ja a ja tak cez nich sa mám možnosť pozrieť na dno svojho vnútra, či už mám túto situáciu, emociu, krivdu, nekrivdu v sebe asimilovanú.
Vo väčšine prípadov necítim nič. Iba som dala vecnú no láskou podfarbenú radu.
Až? Až na jeden jediný.
PS2: a vážnu hudbu milujem. 🙂 Ale? je to ozaj vážna hudba? Je to len, nálepka hlupákov, ktorí sa chceli vyčleniť a získať na dôležitosti.
🙂
Pekný zvyšok dníčka želám, 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK, moja spoveď by asi vyzerala inak 😉 , ale dá sa … Dobrú … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah,
sorry, ako som pozerala nové komentáre, zbadala som posledné riadky toho tvojho… “Je to len, nálepka hlupákov, ktorí sa chceli vyčleniť a získať na dôležitosti.” Dievča, dievča, kto si, aby si mohla takto nálepkovať – a pritom čakať, že nebudú nálepkovať teba? (Lebo v minulosti si mi hovorila, že ti to robilo zle.) Tým si z každého, kto použije výraz “vážna hudba”, urobila hlupáka, ktorý sa chce vyčleniť a získať na dôležitosti!
Obávam sa, že svet je oveľa zložitejší než takéto ploché videnie (hlavne iných, pretože seba nevnímaš až tak plocho, ako dokazuje článok). Preto je také nebezpečné frčať len na emóciách. Mnohé z nich sú totiž len produktom našich predstáv a ničoho iného. A ak slová majú silu, tak teraz si dobrý kopec ľudí “prekliala”. 😦
Je mi ľúto, že som to musela povedať – ale ak takto súdiš o iných, o čo si lepšia od nich?
Páči sa miPáči sa mi
Krásne ránko želám 🙂
” OK, moja spoveď by asi vyzerala inak , 😉 ale dá sa” …
🙂 ja Ti toto konštatovanie verím, ale? Uznaj nik, čo iné som ti mala napísať? Čo iné sa dá napísať mužovi, človeku, ktorý ma vôbec nepozná,
ktorý si prečítal pár viet, článkov, a už ma zasunul do šuflíka
milá, milá ako moja teta, ( či babka ? ) z ktorej som odpadával?!?
čo si mi tým chcel povedať?
aké posolstvo či poslanie si mi chcel ukázať?
a odovzdáva ho skutočne mne? tej ktorú nepozná, .. ak teda ma nepozná prečo toto píše? … lebo si myslí že ma pozná? … 🙂
to v skutočnosti nie je o mne … o kom teda? …
nik, či sa ti to páči, alebo nie …
prosto to tak je …
môj názor je mojím názorom .. tvoj je tvojím …
a naše názory sú prosto len odrazom, zrkadlom nás samých … no nie iných …
a ešte, už ked som tu … aj niečo málo k ostatným …
nemýľte sa prosím, ale toto čo ja teraz napíšem ja skutočne nechápem …
nechápem niečo také, akýsi zvláštny fenomén … napr. ako napísal gildor … ( gildor, ja som ťa pochopila ako si to myslel … si tu len ako príklad napríklad 🙂 )
“Napríklad ja mám tiež problém s tým ako lilah píše články – kvôli pre mňa emotívnemu spôsobu vyjadrovania ” …
takže ja to rozkodovávam takto …
do čítania mojích článkov sa nútite …
nudia vás ( povedzme )
otravujú … a vy ich napriek tomu čítate …
no pre mňa je tento úkaz rozhodne zaujímavý … viac ako zaujímavý ….
prečo?
ako sa môže jedna slobodná bytosť nútiť do akejkolvek činnosti, ktorá ju otravuje, vadí jej,
… zasa platí jedno porrekadlo … podla seba teba súdim …
preto to nechápem .. pretože ja ked ma niečo otravuje, neosloví, nudí …
nieto tej sily na svete, aby som sa nútila robiť to čo mi neprináša radosť …
a vy to robíte dobrovolne a ešte potom pocity za to svoje vlastné trápenie samých seba prisudzujete autorovi článkov či komentárov?
No rozhodne pre mňa viac akko zaujímavý úkaz toto … veeeľmi zaujímavý …
prečo takto konať? .. len preto, že ste si niekde prečítali, že k sebe treba pustiť všetko, lebo vás to obohatí? ..
áno, ja s tým výrokom súhlasím, .. ale obohatí len to čo nám potešenie, radosť prináša …
a to obohatenie je trvalé … v tu i teeraz … a aj v budúcnosti, ked sa to tu a teraz stane minulosťou …
toto je princíp Žitia!
žiť v radosti a láske … nie v sebatýraní …
zaujímavý úkaz toto, veru .. pre mňa …
🙂
krásny zvyšok dníčka želám 🙂 … všetkým 🙂
či mi veríte, alebo nie ( váš problém, vaše samonastolenia, vaše dohody .. pochopte to prosím .. 🙂 iba to pochoptte, že všetko čo o bližnom hovoríte, ako k nemu pristupujete, tou istou mierou sa sami k sebe chováte ) …
… ja … vás … skutočne v srdci z láskou nosím …
Páči sa miPáči sa mi
pekne si to … ty laskava cast mojej duse:)))))))))
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, nechcel som sa ťa dotknúť, mrzí ma to ak sa tak stalo. Už sa mi to podarilo inokedy tuším pri Tenshi a nebolo to úmyselné. Niekedy použijem príklad, ktorý nemusí byť najvhodnejší, … prepáč …, nemyslel som to osobne, porovnával som len typ emocionálnej energie a vyjadril som sa expresívnejšie, ako zvyknem … Vážim si tiež spôsob, akým si mi na to odpovedala … 🙂
Posolstvo – (toto nie je moja osobná cesta, ale poznatky, alebo techniky, ktoré na nej používam) – ak chceš pomôcť iným, je vhodné to urobiť prostredníctvom spojenia praxe s teóriou/poznaním – čo si vo svojom článku, ak som tomu dobre porozumel, odmietla týmito slovami – “je to len z jediného prostého dôvodu. Nepotrebujem to. Na počúvanie iného, blížneho, počúvanie Srdcom prosto vysokoškolský diplom nepotrebujem”. …. Poviem ti teda príklad. Súhlasila si s tým, že ženy, ktorým pomáhaš sú tvojim zrkadlom, hoci vo väčšine prípadov už necítiš nič, t.j. že to máš asimilované. Jednou vecou však je, či to na niektorej úrovni ešte cítiš, druhou vecou je, či rovnaká energia (smútok, zúfalstvo, atď. …) v nejakej časti tvojej bytosti stále je. Teraz teória (potvrdená x praktickými prípadmi), ktorú z môjho pohľadu odmietaš – keďže ťa zrkadlia, tak v tebe stále podobné emócie alebo energia uviaznutá je. Ďalšia teória/prax napr. s kineziológie – pomôcť slovom sa dá, deje sa však pritom vždy výmena energie, ak sa to deje medzi tebou a tvojou priateľkou a ty jej pomôžeš, to znamená že časť jej energie si prevzala na seba (ak by to mala vyriešiť sama, sú to pri takých silných emóciách obvykle dni až týždne potrebné na odblokovanie, spracovanie, atď…). Keďže si povedala, že väčšinou už pri tom nič necítiš, ich energia sa ti ukladá v tele bez tvojho vedomia … Teraz ďalšia teória/prax napr. s rodinných konštelácií – časť tvojej záťaže podľa všetkého prevzali na seba aj tvoje deti, mohli …, aby ti pomohli. Deje sa to bežne, častokrát sa s tým úmyslom aj narodia … Ak ty budeš pomáhať tomuto typu žien naďalej a nemáš to v sebe úplne vyriešené, je veľká pravdepodobnosť, že časť ich energie budú neustále na seba preberať aj tvoje deti cez teba. Môžem pokračovať ďalej, čo sa týka typov popierania, atď. ale hádam tieto príklady stačia na to aby som podložil prečo považujem spojenie praxe s poznaním (teóriou) za nevyhnutné. Inak sa disharmónia iba presúva medzi ľudmi alebo generáciami.
Sťažuješ sa však na jednu vec, ktorú však sama používaš a to, že iní ťa nepoznajú, vrátane mňa a predsa o tebe píšu svoj názor. Pozri, napísala si – “mne skutočne stačí čítať a ja sa viem naladiť na pišúceho a ešte ak hovorí o svojich bolestiach, viem z akéhosi nadhľadu určiť čo ho to teda vlastne najviac bolí.” Ak teda neveríš, že si jediná s touto schopnosťou, môžu byť aj iní a môžu to použiť … Potom píšeš – “že ste mi všetci, ukázali jediné. Že jediné, za čo naozaj stojí stáť, “bojovať” je svoje právo na šťastie, Lásku, šťastný život, prežitý zmysluplne.” Tým si povedala, že náš všetkých poznáša a vieš, že toto je aj naša hlavná priorita … – už len toltécka cesta, z ktorej niektoré prvky tu majú viacerí radi o tomto nie je, hoci to nezanedbáva … A do tretice – neustále sa vyjadruješ emocionálne, ako veci cítiš a vnímaš … Ak by sa dal niekto na tomto blogu naozaj do hĺbky spoznať len z toho čo napísal, tak si to okrem Sun isto ty. Nikto toho reálne o sebe viac nenapísal … 😉 – Je to v poriadku, len konštatujem … 😉
Tak šťastnú cestu v tvojej voľbe, zober si z toho čo uznáš za vhodné 🙂 .
Páči sa miPáči sa mi
No co ja viem, podla mna ludia necitaju clanky na zaklade toho ze si niekde precitali ze si k sebe treba vsetko pripustit. Myslim si ze ich citaju presne na zaklade toho ci su alebo nie su pre nich zaujimave. Bolo by mi cudne keby tu niekto diskutoval o clanku, ktory ho nezaujal a pripadal by mu nudny, to sa asi velmi na svete nestava, aspon ja teda nemam tu skusenost. Prave naopak, tvoj clanok ma mnozstvo komentov, dost siroku diskusiu, takze myslim ze o tom ze si zaujala a nenudila nemusis mat pochybnosti. To ze sa niekto vyjadri ze isty sposob vyjadrovania alebo vnimania mu je vzdialeny, ale napriek tomu mu chce porozumiet, nie je podla mna dokazom toho ze by ho dany text nezaujal, prave naopak, toho ze ho zaujal natolko ze je ochotny vynalozit hoci aj istu namahu, alebo zniest istu nepohodu, proste mu to stoji za to. A vysvetlenie ze by tu namahu bol ochotny vynalozt len preto, aby vyplnil akesi predpisy o tom, ze treba k sebe pripustat vsetko (ja osobne ani neviem ze nejake take odporucania existuju) sa mi zda hodne nepravdepodobne. To by asi urobil len niekto kto je uplny trulo, taky podla mna ani nebyva. Ci ty poznas? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
zaujimave, ze laskyplny prejav, plynuci priamo zo srdca, vyvolava siroku paletu energii – citit tu racio, odmietanie, lahku agresiu … a dalsie derivaty STRACHU. lilka, len sviet dalej …:)
Páči sa miPáči sa mi
roland
takto? …
🙂
krásny dníčok želám 🙂 … tebe a všetkým samozrejme 🙂 …
a?!?
… iba úsmev posielam 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zaujimavé 😀 čo som vytvoril
Páči sa miPáči sa mi
🙂
no!
to teda áno, … napr. takú barack pálinku … 😀
v celku sa to dobre pilo, toto … hm 😕 len nechápem, prečo to kolegyňu, na tej lavičke tak veľmi zmohlo … 😕
PS: nik, mňa sa nedotkol tvoj názor,
ako by mohol … je prosto tvoj!
ale? uznávam, že sa ma niečo dotklo … čo to je?
tvoja prezentácia sameho seba …
dobrú nôcku želám 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lilah, ja som si dal trošku na čas na to, aby som mal jasno, ako na mňa tvoja spoveď vplýva a čo so mnou robí a tak isto som si počkal na vývoj diskusie, aby som sa lepšie zorienoval 😀
Viac háčikov sa zaháčklo, resp. som spoznal v Tvojich riadkoch a aj vo všetkých komentároch viac kúskov seba. Teraz sa mi už nestáva často, takto sumarizovať čo cítim, ako si to spravila ty. Nemám už možno až také výkyvy, resp. už často nekmitám v “tomto” pásme, alebo je to niečim iným, ale napriek tomu to trošku poznám a vždy keď som mal tendenciu takéto niečo spraviť (či už verejne, alebo to proste podobne “úskostlivo” vnímať), to malo pôvod vo veľkej bolesti/hneve/strachu, ktorá bola vo mne ešte ukrytá, nespracovaná, ignorovaná a neprehliadnuteľne sa opäť raz “pripomenula”. Nemyslím si, že bude prínosom, ak sa “stiahneš z fronty”. Ani pre teba a ani pre “nás”. Samozrejme Tvoja voľba, je len Tvoja 😛
Mám rád tvoje výpovede, lebo ideš viac po tej emocionálnej ceste a to máme veľa spoločného 🙂
Je úplne jedno, či máš momentálne potrebu “riešiť” čo sa v tebe odohráva, alebo si to ideš “vychutnávať”. Tvoj názor bol pre mňa vždy dôležitý, aj keď som nie vždy súhlasil a takto je to podľa mňa aj správne. Nejde o to len pritakávať. V tom nieje pre mňa žiadna sranda. Ide o dialóg a o výmenu uhlov pohľadu. Každý si z toho potom zoberie presne to, čo potrebuje. Bez toho by sme len tažko dokázali navigovať tie naše loďky na niekedy rozbúrených vlnách, alebo v časoch úplného bezvetria a teda ak bude o uhol pohľadu menej, bude aj menej hviezd na neby, podľa ktorých budem vedieť kadiaľ ísť. Pravdepodobne príde iná hviezda, aj to je možnosť, ale tvojho svetla by bola fakt škoda.
Mám Ťa rád 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Krásny večer želám 🙂
Iskra …
ďakujem Ti …
Cením si to …
a áno, môžem povedať, že mi veľmi sadol tvoj názor … nemôžem povedať, že vo všetkom, ale? najviac asi v tom, na čo som chcela poukázať …
ty to píšeš takto …
“Viac háčikov sa zaháčklo, resp. som spoznal v Tvojich riadkoch a aj vo všetkých komentároch viac kúskov seba.”
áááno, áno, áno …
toto, presne toto som sa snažila iba povedať …
že nejde o spoznanie iného, .. vždy ide o spoznanie samého seba …
cez iných … ( iné zahrnam všetko … od bežne vnímaných bytostí, ktoré považujeme za živé … a síce … trebárs … od milovanej osoby, cez pozorovanie mračien pohybujúcich sa na oblohe, končiac bohom Otcom )
nikdy nespoznáme iného človeka, nikdy! … aj keď si budeme vedľa neho líhať večer, čo večer, zobúdzať sa vedľa neho ráno čo ráno …
nikdy však nespoznáme jeho! ( nech by aj napísal 1000 emocionálne ladených článkov 😉 ) vždy, vždy budeme spoznávať len samých seba cez širokú škálu emócií, ktoré nám sú pri tej ktorej osobe umožnené prežívať, preciťovať
od hnevu,
cez vášen,
nehu, atd …a za toto,
za túto možnosť ísť do vnútra seba treba jednoducho iba dakovať, chovať inú bytosť v úcte, nech už hovorí či si myslí, či my sami si o nej myslíme, že prežíva čokoľvek …
PS: ospravedlňujem sa, že odpovedám neskôr, … spoznávala som sama seba, cez životné situácie, ktorými bolo nutné prejsť … ešte raz, iba Ďakujem Ti … 🙂
PS2: heli, ak si to prečítaš? … iba mi odpovedz na túto otázku, prosím …
pohoršila som ťa? Ak áno, prečo?
( nemusíš mi písať dôvody, príčiny, či následky ( tie som si prečítala už ) ale? napriek tomu sa pýtam, … PREČo ťa pohoršila ( pobúrila, čokolvek ) výpoved, názor, niekoho iného, … a teda aj môj názor?
Pekný zvyšok večera želám 🙂 … všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Veľa zdaru Lilah:)
Páči sa miPáči sa mi