Prišlo ku mne mailom od Edwina Harnessa Spinu:
Pred časom som mal možnosť stretnúť sa s jedným dlhodobým mystikom. Počas jeho prednášky o role mystika v spoločnosti použil slová “vnútorný bojovník” a pritom pozeral priamo na mňa. Nikdy som sa s ním nestretol a tak som sa sám seba pýtal, či nevie, že som autor “Mystického bojovníka”. Jeho prednáška bola fascinujúca a horel som túžbou hovoriť s ním bez vyrušovania.
Vďaka zákonu rezonancie moja intenzívna túžba hovoriť s ním navodila vhodnú situáciu. Ani nie o hodinu neskôr, pri švédskych stoloch v hoteli, kráčal okolo môjho stola s jedlom. Vyskočil som a pozval som ho, či by si k nám neprisadol.
Spýtal som sa ho, či vie, že som napísal Mystického bojovníka. Mierne sa usmial a povedal, že nečítal. Vysvetlil, že keď robí prednášky, “to nehovorím ja, ale môj Vnútorný Majster”. Hovoril o božskom aspekte v jadre našej duše – o tom božskom aspekte, na ktorý sa všetci mystici snažia napojiť.
Potom som sa ho spýtal na niečo, čo ma zaujalo počas prednášky. “Je z pohľadu mystika prípustné použiť vašu spirituálny silu na to, aby ste zasiahli a zmarili “zlý úmysel” niekoho, kto chce ublížiť nevinnému?”
Teda, potrebujete poznať význam tejto otázky z pohľadu mystika. V mystikovom svete je všetko Jedno. Neexistuje dobro kontra zlo. Príčina “zla” je nevedomosť.
Takže som sa vlastne pýtal, že čo je horšie: použiť svoju silu na kontrolovanie niekoho iného alebo mu umožniť, aby on kontroloval niekoho iného? To je, ako keď sa Superman má rozhodnúť, či zachráni svet alebo Lois Laneovú. Nech sa rozhodne hocijako, niekto na to doplatí. Filozofi to nazývajú “menšie zlo”.
Mystik mi najprv vysvetlil, že to ja považujem daná čin za “zlý” a že je to len moje vnímanie. Takisto povedal, že aj moje vnímanie “ublíženia” môže byť mylné. Povedal, že je kopec dôvodov, kedy nekonanie je pre všetkých zúčastnených lepšie než zamiešať sa do celej záležitosti. Môže ísť o veci karmy. Spor sa môže ťahať už niekoľko životov. Neexistuje spôsob, ako by som mohol zohľadniť všetky tie faktory, čo určovali správanie jednotlivých hráčov v hre. Najlepšie, čo môžem urobiť, je posielať všetkým zúčastneným bezvýhradnú lásku.
Držal som jazyk za zubami a povedal som mu, že tomu rozumiem. Potom som sa spýtal: “A čo keby ste vedeli, že motivácia danej osoby je čisto sebecká?”
“A odkiaľ by ste to vedeli?”
“Čo keby vám to povedal ten druhý zúčastnený?”
Prisvedčil, ale opakoval, že najbezpečnejšia reakcie je posielať bezvýhradnú lásku.
Potom som sa spýtal: “A čo ak to ublíženie má dopad na veľké množstvo ľudí?”
Zastavil sa a pozrel na mňa. Pochopil, že o tomto to celé je. Pochopil, že je to čosi, nad čím už dlho premýšľam. Všetky doterajšie jeho odpovede som už dávno prežul a vždy mi vyhodili novú otázku. A vtedy sa ma spýtal: “Kto vedie tvoje kroky?”
Nehovoril o nejakom vonkajšom vplyve. Hovoril o jednom zo základných učení mysticizmu, ktorým sa zapodievali mnohé náboženstvá.
Usmial som sa na znak, že som porozumel. Začal som sa smiať.
Sedel som na stoličke, zaskočený eleganciou tejto jednoduchej otázky a myšlienok, ktoré rozpútala. Kráľovstvo Božie leží v našom vnútri. Cieľom vyvíjajúcej sa osoby je zladiť svoju vôľu s vôľou božou. Ak chcete vedieť, ako sa v hocijakej situácii zachovať, spýtajte sa svojho Vnútorného Majstra.
Iste, je pravda, že po svete behá množstvo psychopatov, čo vykrikujú, že im Boh prikázal urobiť tie nechutnosti, čo páchajú – a sme si istí, že sa mýlia. A je pravda aj to, že naše porozumenie Vnútorného Majstra sa časom bude meniť podľa toho, ako si rozvinieme schopnosť naladiť sa na Zdroj všetkého.
Ale keď sme na pochybnostiach, máme vždy Vnútorného Majstra, ktorého sa môžeme opýtať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor