Prišlo ku mne mailom od Edwina Harnessa Spinu:
Pred časom som mal možnosť stretnúť sa s jedným dlhodobým mystikom. Počas jeho prednášky o role mystika v spoločnosti použil slová “vnútorný bojovník” a pritom pozeral priamo na mňa. Nikdy som sa s ním nestretol a tak som sa sám seba pýtal, či nevie, že som autor “Mystického bojovníka”. Jeho prednáška bola fascinujúca a horel som túžbou hovoriť s ním bez vyrušovania.
Vďaka zákonu rezonancie moja intenzívna túžba hovoriť s ním navodila vhodnú situáciu. Ani nie o hodinu neskôr, pri švédskych stoloch v hoteli, kráčal okolo môjho stola s jedlom. Vyskočil som a pozval som ho, či by si k nám neprisadol.
Spýtal som sa ho, či vie, že som napísal Mystického bojovníka. Mierne sa usmial a povedal, že nečítal. Vysvetlil, že keď robí prednášky, “to nehovorím ja, ale môj Vnútorný Majster”. Hovoril o božskom aspekte v jadre našej duše – o tom božskom aspekte, na ktorý sa všetci mystici snažia napojiť.
Potom som sa ho spýtal na niečo, čo ma zaujalo počas prednášky. “Je z pohľadu mystika prípustné použiť vašu spirituálny silu na to, aby ste zasiahli a zmarili “zlý úmysel” niekoho, kto chce ublížiť nevinnému?”
Teda, potrebujete poznať význam tejto otázky z pohľadu mystika. V mystikovom svete je všetko Jedno. Neexistuje dobro kontra zlo. Príčina “zla” je nevedomosť.
Takže som sa vlastne pýtal, že čo je horšie: použiť svoju silu na kontrolovanie niekoho iného alebo mu umožniť, aby on kontroloval niekoho iného? To je, ako keď sa Superman má rozhodnúť, či zachráni svet alebo Lois Laneovú. Nech sa rozhodne hocijako, niekto na to doplatí. Filozofi to nazývajú “menšie zlo”.
Mystik mi najprv vysvetlil, že to ja považujem daná čin za “zlý” a že je to len moje vnímanie. Takisto povedal, že aj moje vnímanie “ublíženia” môže byť mylné. Povedal, že je kopec dôvodov, kedy nekonanie je pre všetkých zúčastnených lepšie než zamiešať sa do celej záležitosti. Môže ísť o veci karmy. Spor sa môže ťahať už niekoľko životov. Neexistuje spôsob, ako by som mohol zohľadniť všetky tie faktory, čo určovali správanie jednotlivých hráčov v hre. Najlepšie, čo môžem urobiť, je posielať všetkým zúčastneným bezvýhradnú lásku.
Držal som jazyk za zubami a povedal som mu, že tomu rozumiem. Potom som sa spýtal: “A čo keby ste vedeli, že motivácia danej osoby je čisto sebecká?”
“A odkiaľ by ste to vedeli?”
“Čo keby vám to povedal ten druhý zúčastnený?”
Prisvedčil, ale opakoval, že najbezpečnejšia reakcie je posielať bezvýhradnú lásku.
Potom som sa spýtal: “A čo ak to ublíženie má dopad na veľké množstvo ľudí?”
Zastavil sa a pozrel na mňa. Pochopil, že o tomto to celé je. Pochopil, že je to čosi, nad čím už dlho premýšľam. Všetky doterajšie jeho odpovede som už dávno prežul a vždy mi vyhodili novú otázku. A vtedy sa ma spýtal: “Kto vedie tvoje kroky?”
Nehovoril o nejakom vonkajšom vplyve. Hovoril o jednom zo základných učení mysticizmu, ktorým sa zapodievali mnohé náboženstvá.
Usmial som sa na znak, že som porozumel. Začal som sa smiať.
Sedel som na stoličke, zaskočený eleganciou tejto jednoduchej otázky a myšlienok, ktoré rozpútala. Kráľovstvo Božie leží v našom vnútri. Cieľom vyvíjajúcej sa osoby je zladiť svoju vôľu s vôľou božou. Ak chcete vedieť, ako sa v hocijakej situácii zachovať, spýtajte sa svojho Vnútorného Majstra.
Iste, je pravda, že po svete behá množstvo psychopatov, čo vykrikujú, že im Boh prikázal urobiť tie nechutnosti, čo páchajú – a sme si istí, že sa mýlia. A je pravda aj to, že naše porozumenie Vnútorného Majstra sa časom bude meniť podľa toho, ako si rozvinieme schopnosť naladiť sa na Zdroj všetkého.
Ale keď sme na pochybnostiach, máme vždy Vnútorného Majstra, ktorého sa môžeme opýtať.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Inými slovami mu mystik povedal, že má v sebe vyriešiť stotožňovanie sa s utrpením iných, Keď to urobí, nemusí riešiť dilemy o tom, či zasiahnuť alebo nie, pretože bude môcť ostať v nadhľade a problémy iných vnímať ako momentálne prebiehajúcu lekciu, ktorú si v živote vybrali (vedome alebo podvedome).
Páči sa miPáči sa mi
asi od veci, ale ked som precitala tento clanok, vedela som ze ho okomentujes. Vobec netusim preco ma to napadlo, ani ziadne dalsie suvislosti, ale kukam jak puk, ze tu vidim fakt tvoj koment 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ten rozhovor má pre mňa takú stuhnutú vibráciu bieleho svetla …, je akoby z minulých storočí, kedy mystici riešili tie “vysoké” veci vo večnej dileme byť činný v spoločnosti alebo kráčať vznešene sám po ceste osudu. Napríklad predposledná veta – “naše porozumenie Vnútorného Majstra sa časom bude meniť podľa toho, ako si rozvinieme schopnosť naladiť sa na Zdroj všetkého”. Zdroj všetkého sa však tiež neustále “učí” z činov a skúsenosti každej individuálnej bytosti, čiže vo voľnom preklade – budeme sa učiť podľa skúseností ktoré samy získame …
Vnútorný Majster je prezentovaný na spôsob rozhodujúcej autority ak to dobre vnímam a mal by nás vlastne bezpečne previesť cez úskalia v situáciách, rozhodovaní, atď … Ak chcem niečo vyriešiť, jeho výsledkom by mal byť stav, kedy sa určitý typ situácia v mojej prítomnosti vôbec nevyskytuje. Prípadne táto forma nadhľadu (aka porozumenie Vnútornému Majstrovi) sa viaže na to, že sa na nejakej úrovni nenechám vtiahnúť do prebiehajúceho deja, čiže nemám energetickú “dieru” cez ktoré sa spojenie udeje. To je priama cesta k odstráneniu emocionálnej bolesti (použijem tento termín), ku ktorej by ma mal Vnútorný Majster priviesť. Ako sa mám v situácii “len” správne zachovať je v podstate vyhnutie sa riešeniu vlastného problému (aj keď, keď už nič iné, aj to pomôže 🙂 ). Hovorím hlavne k tomu, čo sa v článku vzťahuje na použitie “spirituálnej” sily …
@ Matrioshka – inak, zaujímalo by ma, pri ktorej vete, slove alebo odstavci si získala pocit, že sa preberiem k činnosti … ? 😉 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Nik, diky, tieto dva tvoje komentáre mi veľa dali. Hovoríš tak nejako od môjho srdca 😛 – len ja som to nemala tak pekne pomenované, len som čosi “cítila”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
myslim ze mi to napadlo az na konci po precitani, ale je mozne ze ten pocit vznikol dakde skor a na konci som si to len nejak uvedomila. Teraz som si to zbehla este raz kam ma to v suvislosti s tebou bude tahat a najviac asi tak sem :
“Zastavil sa a pozrel na mňa. Pochopil, že o tomto to celé je. Pochopil, že je to čosi, nad čím už dlho premýšľam. Všetky doterajšie jeho odpovede som už dávno prežul a vždy mi vyhodili novú otázku. A vtedy sa ma spýtal: “Kto vedie tvoje kroky?”” …..ale hovorim, je to len cisto pocitove, racionalne tomu nerozumiem ani za mak, aky by mohla mat tato informacia zmysel 🙂
Páči sa miPáči sa mi
@ Sun – tiež som musel trocha porozmýšľať, čo ma v tom článku “oslepuje” … 🙂
@ Matrioshka – trafila si to presne, bolo to to “Kto vedie tvoje kroky” práve v tom odstavci, nie v nadpise, ja už som na to aj zabudol, len som tak matne vedel, že ma niečo naštartovalo, dík … 😉 🙂 Tá veta pre mňa vyrába najväčšiu hmlu. Keď som sa ňu ale pozrel ešte raz, tak možno by som si vybral iný aspekt ako autor, t.j. – Ak dôverujem tomu, ktorý vedie moje kroky, mal by som dôverovať, že má svoj zmysel, ako vedie kroky iných.
@ Duhovymotýľ – niekto by na tom obrázku mohol vidieť tvoju cestu a dôvod, prečo si prišla na Zem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tak super, tesim sa. Inak mna na celom clanku najviac zaujala ta synchronicita na zaciatku, tam jak sa pise o tom ze tamten napisal knihu a druhy pouzil jej nazov vo svojej prednaske 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelo, som Ti vďačná za obrázok, ktorý si tu dala, silno rozvibroval vo mne moje bytie.
Už som sa tu o tom síce zmienila, ale obrázok mám stále pred očami a spolu s Nikovými slovami mi nedá spávať 😀 /v pozitívnom zmysle/
Nik, som Ti nesmierne vďačná za Tvoje slová, ktoré to všetko ešte umocnili: “niekto by na tom obrázku mohol vidieť tvoju cestu a dôvod, prečo si prišla na Zem …”
Ľudia, ďakujem vám, že ste.
Páči sa miPáči sa mi
Ak si dobre pamtám, bol to rozhovor Joe Vitaleho (pýtal sa) s Hewom Lenom (odpovedal), alebo to bol niekto iný, alebo to bol len podobný rozhovor 😀
Páči sa miPáči sa mi
Mne viac, ako slová v článku povedal obrázok. Keď sa naň pozriem, cítim v sebe takú zvláštnu elektriku v celom tele a hrnú sa mi slzy do očí. Ta moc mi približuje spojenie so všetkým, čo JE.
A v súvislosti s Vnútorným Majstrom som si spomenula na Hovory s Bohem od N.D. Walscha a jednej odpovedi, ktorá so mnou moc zarezonovala. Bolo to približne:
“Čo robiť, keď sa neviem rozhodnúť?”
“Opýtaj sa, čo by urobila LÁSKA.”
No a toto cítim aj z toho obrázka. Otázku položenú LÁSKE, tomu, čo JE.
Páči sa miPáči sa mi
…tomu, čo JE všetkým a zároveň JE aj mnou.
Páči sa miPáči sa mi
hihihi 🙂 ♥
Páči sa miPáči sa mi
hm na základe komentov, hoci sa témy dotkli, som nepochopila, ako je možné odosobniť sa od utrpenia druhých? Toto je niečo, čo neviem a nikdy som nevedela. Vždy som chcela pomáhať slabším a utláčaným, akosi sa ma to bytostne dotýka, ich osudy a utrpenie. Je dáky “recept” 😀 na odosobnenie sa a nadhľad? Hoci myslím, že mojou cestou je týmto slabším reálne pomáhať, cítim to tak odjakživa a vlastne celé moje životné smerovanie k tomu speje, malými krôčikmi. Dokonca mi to bolo potvrdené aj z hora, teda šíriť medzi ludí Krista a jeho učenie (stále som sa s tým ešte nestotožnila, ako to bolo myslené a čo by som mala robiť), byť tu pre druhých a pomáhať. S tým nadhľadom by to však možno bolo jednoduchšie, ale keď nad tým teraz rozmýšľam možno aj nie, možno to precítenie ich osudu potrebujem, hm neviem. Toto je v mojom živote ešte nezodpovedaná otázka. :-S
Páči sa miPáči sa mi