Večer som pozerala Eurovíziu a zadriemala som. Potom sa odrazu predo mnou otvorilo oko – presne také, aké používam ako portál. Nemala som celkom dobré videnie a televízny program ma rušil, ale náramne ma to potešilo. Už som oko dávno nevidela a nedávno sme o ňom hovorili na Pini a tak som sa nahla, že doňho skočím. Nič… Ako keby ma niečo držalo späť. Pokúsila som sa do toho oka vliezť. Nedalo sa; ako keby tam bola nejaká neviditeľná stena, čo ma nepustila ďalej. Ešte si pamätám, že som sa v sne zaťala a povedala si, že “to teda nie – a just!”, lenže zakaždým, keď som už-už bola v oku, niečo v telke ma vytrhlo zo sústredenia. Mala som pocit, ako keby sa niečo staralo, že sa do toho oka nedohrabem. 😕
Strašne som sa dožrala. Sadla som si na spodné viečko oka, chrbtom k oku, a tvárila som sa, že sa odúvam – a potom som sa nečakane nechala padnúť dozadu a už som hrmela nadol tunelom do tmy.
Vyletela som do čiernej tmy nad čímsi, čo vzdialene pripomínalo ohromný včelí plást – opakujúce sa “okienka”, ktoré ale boli tmavé a nevidela som ich, ale v nich boli žltooranžové svetielka ako drobné bodky a tie som vnímala. V každom okienku bolo tak asi jedno a neboli špicaté ako plameň sviečky, ale také okrúhle, skoro ako horná strana žiarovky. Bol to úžasný a krásny pohľad – akoby som sa vznášala nad plástom a videla som len more sliepňajúcich svetielok v pravidelnom obrazci mriežky.
Pokúsila som sa do toho plástu dostať – a znova sa opakovala situácia s okom: akoby ma nejaká neviditeľná gumička držala mimo dosahu plástu. Nalietala som naň, nalietala, ale vždy ma to nad ním zastavilo a stiahlo späť. Tak som nemala šancu zistiť, čo to je. Proste ma to vytrhlo a vrátilo do reality; prebrala som sa.
Nestretli ste sa s niečím podobným? Čo by to mohlo byť? Pocity som nemala ani dobré, ani zlé, také nejaké studené. No, neviem.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor