“Na začiatku bolo Slovo. A Slovo bolo u Boha. A Boh bol to Slovo.”
Takto nejako sa začína stať v biblii. Veľa ľudí si vykladá, že tu niekde sa zrodil Boh. Ale toto nie je pravda. Toto, táto prostá veta poukazuje na prvý hmotný skutok. Ak by som to tak mohla nazvať, je to prvý karmický skutok. 🙂 Iba prostý následok. Dobre, ak je toto následok, kde je príčina? Príčinou je myšlienka. A aj myšlienkach ako takých by som sa dnes rada s Vami podelila.
Ako ja chápem myšlienku. ( nie, nie chápem. Ja ju vidím. ) Myšlienka je energia. Nič iné iba prostá energia. A tá, ako vieme sa nachádza vo všetkom. Jednoducho si len tak doslova pláva priestorom. Myšlienky sú rôzne. Povedzme negatívne, pozitívne alebo nijako nabité. Najlepšie sú práve tie nijako nabité. Tie “nejako” nabité si zo zákona rovnorodosti hľadajú prijímateľa.
Celé univerzum, stvorenie boha otca je popretkávané živými organizmami, ktoré pracujú. Energeticky pracujú. Pre lepšie predstavenie tohto mechanizmu použijem príklad Vysielača a Prijímača len tuto v tomto časopriestore na tejto krásnej guličke zvaná Zem. 🙂 A náš mozog je dokonalý prijímač. Musí taký byť, inak by sa nedokázal nikdy spojiť s inými svetmi. Inak by sme už ako ľudstvo neboli na takej “vyspelej” úrovni ako sme, ak by niekedy niekto pri ohníku nedostal spasný nápad, že si vyrobí koleso, alebo kresadlo, alebo edison že si posvieti na nás jasnejšie a dlhšie. atd 🙂
Ale vrátim sa späť k bežnému príkladu.
Ráno vstaneme, vyspaní, krásny, čulí. Pomaly, podľa zvyklostí, návykov ( ktoré je treba zrušiť ) sa šuchceme do kuchyne za čajom, za kávou, za cigaretou, za vodou. atd. Keď uvidíte trebárs manžela, iba mu poviete, prosím, ťa, dnes je nutné aby si šiel zaplatiť ten účet od plynu. Ty to máš po ceste a dnes je posledný deň splatnosti faktúry. Choď tam. Jeho aj takáto obyčajná reakcia, A ty nemôžeš? Vari sa ti niečo stane, keď si spravíš malú prechádzku a jednoducho to zaplatíš ty. Ved predsa vieš, že dnes cestujem na služobku nestíham riešiť aj toto. Najčastejší scenár je ten, že si poviete no jasné, len ty robíš viac, a tieto veci sú zasa len na mne. 🙂 V hlave sa vám spustí kolotoč myšlienok, ktoré vám zrazu pokazia celý deň.
Ako byť v takejto situácii pozorovateľom? Veď sa to predsa nedá. No nasssrrr…l ma tak, že pením ako ako nový prášok persilu, nie toto sa prosto nedá. 🙂
Ale dá. Jednoducho len pripomienkou toho, že toto je jedna z dohôd ktoré je treba zrušiť. V tomto prípade Nič neber osobne. Lenže? Mal Ruiz na mysli len príbehy iných, alebo v prvom rade samých nás? Ja, odkedy myšlienky či už svoje alebo iných jednoducho vidím, vidím to tak, že dôležitejšie ako nebrať si príbeh, výpoveď iného osobne, je nebrať si osobne ten svoj príbeh, tú svoju pravdu samého o sebe. Nebrať si osobne ani len vlastnú myšlienku a neprijať ju za svoju vlastnú. Aj keď je z Vašej hlavy, nie je to Pravda Božia. A už vôbec to nie je pravda ak tvrdíte, že toho či toho neznášate. Ak takéto niečo nastane treba len postáť a spýtať sa. Kto mi túto pravdu ponúka. A prečo si myslím, že moja je?
Napr. Ten vyššie opísaný príbeh. V hlave sa zrazu z ničoho nič zjaví myšlienka Ja toho chlapa tak neznášam! Normálne ho nemôžem ani len cítiť! Lenže. Je toto pravda?!? Alebo je to len tá vaša realita, tá malá realita ktorú ste prijali za svoju. Možno ani len nešlo a Vašu myšlienku. Možno ste ju len prijali za svoju. Budto zo svojho ega, alebo doslova len ste ju prijali ako radio prijímač z éteru.
Ako by sme mohli? No jednoducho. Je nás tu na tejto zemi niekoľko miliárd. Každý z nás na niečo myslí. A tým že myslí vytvára energiu, ktorá si len tak pláva priestorom. ( áno, boh tvorí myšlienkou, a keďže sme na “jeho obraz” tú, presne tú istú možnosť tvorby dal aj nám ) Ako som už písala vyššie, najlepšejšie sú tie, ktoré nemajú žiadny emocionálny náboj. No sú tu aj také ktoré emocionálny náboj majú, napr. aj ten, že už niekde niekto vyslal takúto myšlienku Neznášam Ťa. Nemôžem Ťa ani len cítiť. A tým že to už vyslal od seba preč, myšlienka sa jednoducho zachytí. Ak jej vy dostatočne uveríte, príjmete za svoju, začnete s ňou pracovať ako s vlastnou myšlienkou a tak vytvárať drámy, drámy svojho životného príbehu. Pričom ste vôbec nemuseli mať vlastnú myšlienku, nemusela to byť myšlienka vášho milovaného, ale mohla to byť myšlienka, ktorá si len tak plávala priestorom a hľadala prijímač, kde sa uchytí. ( Ako keď len ladíte rádio, a hľadáte vhodnú, pre vás počúvateľnú stanicu ) A vy tak vlastne, len a len kvôli tomu, že ste prijali pravdu, realitu iného, možno úplne neznámeho vysielateľa za svoju, už aj na základe tejto jedinej myšlienky pretvárate svoj vlastný osud a z ničoho robíte zrazu Všetko. Zas, na druhej strane je v celkku možné, že tá myšlienka aj skutočne je z vášho mozgu, ega. Teda je z Vašej hlavy. Ale? Je to skutočne pravda? Naozaj to takto cítite k tomu mužovi s ktorým žijete?
Preto je dôležité nebrať si osobne príbehy a názory iných, myšlienky iných za svoje, ale ešte dôležitejšie je nebrať príliš vážne ani samých seba. Nie všetko je hneď tak ako sa na prvý kuk javí. A pritom stačí málo. Iba byť v úlohe pozorovateľa. No nie iných, ale len samých seba.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor