Znie to ako oxymoron, však? Určite máte aj vy vo svojom živote niekoho, koho fakt nemáte radi. Koho takpovediac nemusíte. Vidieť, stretávať, tráviť s ním čas, zdieľať časť svojej púte. Ale ako to už pri tých našich životných lekciách býva, práve s takýmito ľuďmi sa nám často a výrazne krížia naše cesty a pri týchto stretnutiach sa aj najviac učíme.
V mojom prípade som doteraz pri takýchto typoch ľudí skúšala dve základné atavistické 🙂 taktiky a to buď útok alebo útek a ani jedna dlhodobo nezabrala. Buď som vyvolala vnútorný hnev, ktorý ma zásobil obrovským adrenalínom a bola som schopná zložiť kohokoľvek 😉 alebo som sa radšej takýmto ľuďom vyhýbala a utešovala sa, že je to tak lepšie. Ani jedna z týchto taktík mi však nezabezpečila pokoj v duši. Hnev sa napokon vždy obrátil voči mne samej a vyhýbanie sa istému druhu situácií s istým typom ľudí ma vždy bezpečne dobehlo v budúcnosti zopakovaním sa v bledoružovom 🙂
Niekedy sa dokonca stáva, že nemáme radi samých seba a to už je celkom veľký problém sám sebe sa vyhnúť 🙂
Na obľúbenom webe http://www.theemotionmachine.com som našla článok o tom, ako milovať ľudí, vrátane tých, ktorých nemáme radi. Článok aj odkazy v ňom ma zaujali a vyvolali vo mne zároveň veľa otázok.
Nie vždy musíme mať niekoho radi, aby sme voči nemu pociťovali lásku.
Článok hovorí o tom, že je pochopiteľné, ak nemáme každého radi vo forme priateľstva, romantickej či inej „bežnej“ lásky, ale môžeme pociťovať voči každému istý druh súcitnej (compassionate) lásky. Súcit sme už rozoberali na stránkach tohto blogu a vo viacerých z nás nevyvolával „dobré“ vibrácie.
Keď som sa však na súcit, teda compassion, keďže toto anglické (latinské) slovo je pre mňa presnejšie, pozrela bližšie, aj mne sa viac ozrejmila jeho sila.
Compassion pochádza z latinčiny a znamená trpieť spolu s niekým. V mnohých filozofiách a všetkých hlavných náboženských tradíciách je zaradený medzi takmer najväčšie cnosti, pretože v sebe zahŕňa emocionálne schopnosti ako je empatia a porozumenie pre druhých a ich utrpenie. Empatia je schopnosť pochopiť a zažiť svet z hľadiska inej osoby. Keď sa snažíme vidieť svet očami inej osoby, je pre nás oveľa jednoduchšie, sympatizovať s jej bojom a ukázať svoj súcit a porozumenie.
Základná premisa je totiž, že my všetci trpíme rôznymi spôsobmi a všetci zároveň chceme nájsť šťastie. Súcit je potvrdenie toho, že všetci ľudia na základnej úrovni, chcú to isté. Ak totižto súcitíme s druhými a tým pádom s nimi trpíme, hnev, agresia alebo ľahostajnosť nie je namieste. Keďže sme jedno, ubližujeme vždy aj samým sebe.
“Súcit má tú vlastnosť, že si želá, aby ostatní nepociťovali utrpenie; želanie rozšírené bez obmedzenia voči všetkým živým bytostiam … súcit vzniká vstupom do subjektivity iných, zdieľaním ich vnútra, hlboko a ucelene. Pochádza to z presvedčenia, že všetky bytosti, ako my sami, sa chcú zbaviť utrpenia, ale aj napriek ich želaniu, sú naďalej obťažovaní bolesťou, strachom, smútkom a ďalšími formami utrpenia [dukkha]. “
Bhikku Bodhi
Nemusíme s každým radi byť, alebo ho mať za priateľa. To však neznamená, že nemôžeme voči všetkým mať dobré úmysly a želať im len to najlepšie. Nemusíme dokonca iným ani priamo fyzicky pomáhať, niekedy stačí len dúfať a modliť sa, že aj náš „nepriateľ“ nájde nakoniec svoju cestu a dosiahne šťastie.
V mnohých školách budhizmu sú práve meditácie týkajúce sa lásky a súcitu dôležitou súčasťou učenia. Cieľom meditácie je pestovať láskavosť a dobré úmysly voči sebe a všetkým ostatným (aj “nepriateľom”). Je to želanie, aby všetky vedomé bytosti prekonali utrpenie a dosiahli šťastie.
Prvým krokom je pestovať dobré úmysly voči sebe. Prečo niektorí ľudia dokážu žiť so životnými údermi a čeliť zlyhaniam s eleganciou, zatiaľ čo iní sa kúpu v nešťastí, kritizujú všetkých vrátane seba a zveličujú problémy? Odpoveďou podľa výskumníkov z univerzít Duke a Wake Forest, môže byť schopnosť mať súcit so samým sebou – teda schopnosť zaobchádzať láskavo sám so sebou, keď sa niečo zlé stane. Súcit so samým sebou zahŕňa tri zložky: Byť voči sebe láskavý (self-kindness), teda mať porozumenie voči sebe, nie sebakritiku; mať v sebe ľudskosť (vidieť negatívne skúsenosti ako normálnu súčasť ľudského údelu) a uvedomelá akceptácia (neidentifikovať sa príliš s bolestivými myšlienkami a pocitmi). Výskum zistil, že ľudia s vyššou schopnosťou súcitu k sebe samým, mali menej negatívne emočné reakcie pri spomienkach na zlé udalosti, ktoré prežili, avšak zároveň za ne prijali zodpovednosť. Takíto ľudia sú voči tomu, čo sa im v živote stane, chránení lepšie, ako len prostredníctvom vyššieho pocitu sebahodnoty / sebadôvery. Neobjavujú sa totiž u nich narcizmus, prílišný egoizmus alebo arogancia.
Ako povedal Buddha: “Je nemožné cestovať celý svet pri hľadaní toho, kto je viac hoden súcitu než ja sám. Žiadny takýto človek nemôže byť nájdený. “Akonáhle sme dosiahli lásku a súcit k samým sebe, potom môžeme rozšíriť našu lásku aj na ostatných.”
Počas meditácie sa môžeme zamerať na rôzne skupiny, dôležité je však začať od samých seba. Meditáciu môžeme rozšíriť na rodinu, priateľov, neznámych, nepriateľov, ľudí, ktorých sme nikdy nestretli, zvieratá alebo aj všetky známe a neznáme bytosti.
Počas meditácie si zobrazíme každého jedinca (alebo skupiny), na ktorého sa sústredíme. Potom si opakujeme mantry, ako napr.:
“Milujem _____.”
“Nech sa _____ zbaví utrpenia.”
“Nech _____ nájde šťastie.”
Obľúbené budhistické mantry sú napríklad aj “Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, trápenia a úzkosti a žijú šťastne” alebo “Nech sú všetky bytosti v pohode, v radosti a bezpečí.”
Je však dôležité mantry precítiť, aby sa nestali len bezduchou recitáciou pekných, ale prázdnych slov.
Článok odkazuje aj na výskum v oblasti neurovied, ktorý naznačuje, že môžeme trénovať mozog, aby bol viac súcitný a láskavý. Tieto meditácie totiž aktivujú časti mozgu, ktoré nám pomôžu byť empatickejšími voči mentálnym stavom iných ľudí (temporo-parietálny spoj).
Čo je však ešte lepšie, existuje výskum, ktorý potvrdzuje, že takáto meditácia môže tiež pomôcť obmedziť niektoré formy depresie, znížiť našu úroveň stresu a pomáha aj pri cukrovke alebo problémoch srdca.
Tak idem teda meditovať a želať svojim drahým nepriateľom, vrátane seba, len to najlepšie. Bez irónie 🙂
http://technologie.etrend.sk/veda/neurovedci-ludom-zmenili-moralku.html
http://www.sciencedaily.com/releases/2008/03/080326204236.htm
http://www.sciencedaily.com/releases/2008/10/081007172902.htm
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor