Veľmi by sa mi páčilo, keby sa vojny vybavovali týmto spôsobom… Nielenže je humánny, ale navyše aj zábavný. Každý vojak jednej armády by takto mohol nastúpiť proti inému vojakovi druhej armády a ak by nebol rovnaký počet vojakov, ten, čo by si trúfal, by postupne mohol nastúpiť proti viacerým…

Na celej “bitke” sa mi najviac páčil moment okolo 1:25, kedy obaja vojaci získali stabilitu len tak, že sa zapreli do chodidiel toho druhého – čo im síce dalo stabilitu, ale aj istotu, že ani jeden z nich nebude mať navrch 😀 ! A súčasne mi napadlo, že na to, aby som mohol bojovať, musí byť proti mne niekto, kto vzdoruje. 🙂 Nedá sa bojovať bez protivníka. Musaši by mal zo mňa radosť. (Musaši: “To to teda trvalo! 👿 )

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …