Od Josha Hindsa prišiel newsletter a v ňom veľmi pekný úryvok alebo prerozprávanie podľa Ziga Ziglara o nájdení rovnováhy medzi kvantitou a kvalitou:

Z nejakého podivného dôvodu milióny z nás veria, že keď je pre nás dobré trošku z niečoho, veľa z toho istého by bolo ešte lepšie… Niekedy to je pravda – ale často aj nie.

Napríklad ak neplavec padne do vody a začne sa topiť a vy mu hodíte koniec lana, je to dobré. Ak mu však hodíte lano a oba jeho konce, je nahratý.

V oblasti kondície mnoho ľudí verí, že ak zabehnutie piatich kilometrov denne je pre nich dobré, tak zabehnutie 10 km denne bude ešte lepšie. Alebo ak zjedia jednu pilulku denne, tak ozdravejú; ak zjedia dve, budú zdravší rýchlejšie.

Tento spôsob myslenia so sebou prináša katastrofy. Nie však vždy. Keď trochu porozumenia je dobré, tak aj oveľa viac bude oveľa lepšie. Ak je dobré čítať 20 minút denne, môže byť lepšie čítať trikrát toľko – v závislosti na čase a záujmoch.

Za seba: To s tým lanom ma dostalo. 🙂 Aj ja patrím k ľuďom, ktorí majú tendenciu náramne preháňať. Pamätám sa, keď som chodila na rehabilitácie s chrbticou, tak som chodila v čase obeda. Pocvičila som, cestou späť som sa najedla a späť do roboty. Ale zlepšenie sa akosi dostavovalo len pomaly, tak som zvýšila dávku cvičenia… Cvičila som dvojnásobne dlho, čo malo dopad – cestou späť som sa už nestihla naobedovať. Po týždni kombinovania väčšej dávky cvičenia a neobedovania som sa odpísala natoľko, že rehabilitácia skončila. 😕

Aj v duchovnej oblasti mávame takéto “prehánky” 🙂 – objavíme pre seba niečo, napríklad astrálnu projekciu, a potom sa už len astrálne projekujeme v jednom kuse, až nám z toho začne hrabať. Potom objavíme niečo iné dobré, zabudneme na astrálnu projekciu a venujeme sa tomu inému. Poznám. 😦

Postupom času som zistila, že tieto nárazovky nebudujú “svalstvo” na danú vec, ale len nás zásobia istým počtom skúseností. “Svalstvo” sa buduje častým opakovaním, nie vysokou nárazovou akciou. Ak som chcela zautomatizovať niektoré veci (napríklad šamanské cesty), musela som ich robiť pravidelne. Možno nie každý deň, ale rozhodne neprestať a nevenovať sa niečomu inému. Po takej prestávke nám nepomáha, že pred ňou sme boli borci – začíname znova z nuly.

A tak  sa dnes znova učím stáť žam žung ako úplný začiatočník, učím sa znova šamansky cestovať a meditácie tiež potrebujú nejakú pravidelnosť. Moje nové pravidlo znie “radšej menej, ale častejšie”. Je to síce menej zábavné, ale my potrebujeme svalstvo. 🙂