Tuto prihodu mi rozpraval moj muz a hovoril ze toto by som mohla napisat na blog. Rainbaw je taky festival, kde sa alternativni, prirodni ludkovia typu hippie stretnu niekde daleko od civilizacie, tam si postavia siatre, rozlozia ohne a par dni tam kvasia, bavia sa, veselia. Maju tam so sebou psy, deti, bubny, jedlo a cele je to velmi o prirode a velmi o laske, aj o spiritualite a aj hubach a inych dopravnych prostredkoch do astralneho sveta.
No a na takomto festivale sa zucastnil kedysi aj moj muz s kamosmi a porozpraval mi takuto prihodu. Cely den sa trmacali lesom cestou necestou s ruksakmi kamsi az prisli na nadherne miesto, kde ich vitali nadherni a mili ludkovia, z ktorych salala laska. Vitali ich hned so slovami we love you a potom uz ani nepoculi nic ine, len ako ich miluju, ci nieco nepotrebuju, ci niekto nemoze pre nich nieco urobit, ci su stastni, same usmevy, krasa, realne nebo. Oproti normalu totalny posun smerom k tomu svetlemu koncu, k laske.
Prisiel vecer, niektori uz pospavali, v strede horel ohen, ked tu zrazu isty clovek (bohvie co prave zazival na svojom tripe) zacal zrazu agresivne vykrikovat, nadavat, nahodne osoby sacat, proste zacal byt zly, agresivny. Nic sa nezmenilo, vsetci sa viezli na povodnej vlne lasky, s laskou sa na neho usmievali, opakovali we love you, friend, relax, everything ok. Ale sucasne s mnozstvom lasky, ktorou ho zahrnuli, rastla aj jeho agresia. Vrchol nastal ked skocil k ohnu vytiahol horiace poleno a zacal s nim metat okolo seba. V tej sekunde skoncilo relax, we love you, ale okamzite vyskocilo par typkov a zlozilo ho na zem profi hmatmi ako pri zasahu kuklacov. Az vtedy nastalo uvolnenie a klud. Takze toto bol ten posun k ten druhej hranici.
Zhodli sme sa na tom ze akokolvek sa snazis vybehnut jednym smerom, okamzite sa to zacne prejavovat aj v tom druhom smere. Moj muz to vtedy tak zhrnul, ze be aware of both, ako maj sa na pozore pred oboma. A okolo hranice byva husto, je jedno ktora hranica to je.











Povedz svoj názor