Už som si myslela, že mám konečne od toho “anjelského týrania” 😉 pokoj. Až do včera.
Včera (čo je pre vás niekedy celkom inokedy) som si obkakala ďalšiu anjelskú “lekciu”. Večer som vyliezla z tela a šla si pokecať za Gabrielom. Niečo sme sa bavili o ich podobe a tom, ako práve vyzerá, keď odrazu vyhlásil, že príde.
Toto jeho prichádzanie ja už poznám. V poslednom čase dokonca začal svoje slovo istým spôsobom dodržiavať: vyhlásil, že príde – a potom prišla Cica, časť z jeho energie. A keď už prišiel čas mať mačiatka, vyhlásil, že mačiatka nebudú – a Cica zmizla. 😦
No tak som ho tentokrát vzala vážne (to som ešte nevedela, že Cica zmizne, to mi ešte len tvrdil, že mačiatka nebudú). Povedal “prídem”. Tentokrát to nebolo len “prídem”, ale “prídem ako alkoholik”. Zamrazilo ma. Nemala som chuť púšťať si do svojho príbehu alkoholikov! Tak som začala pindať, či by nemohol prísť ako niečo iné. Že “alkoholik” je totálne zlé pre mňa a ešte horšie pre neho. Ale trval na tom, že príde ako alkoholik.
Napadlo ma: aké iné možnosti mám? Len jednu: povedať mu, aby nechodil! A to ja nikdy, nikdy, ale skutočne NIKDY neurobím! Za nič na svete!
No go. 😕
A tak, či sa mi chcelo alebo nie, odrazu som v hlave mala obraz Gabriela, špinavého a povracaného, ako ho pchám do vane a čistím a moja myseľ začala horúčkovito rozoberať, čo taký alkoholik bude pre mňa znamenať a čo urobím, keď…
V tom okamihu sa Gabriel rozosmial a povedal, že tak teda nepríde ako alkoholik.
To ma zmiatlo. Prečo to potom tvrdil? Povedal, že som sa musela zbaviť obmedzenia, ktoré pre mňa predstavoval alkoholik alebo bezdomovec alebo iná “nechutná” osoba/situácia. Potrebovala som sa zmieriť s novou situáciou a vziať ju ako realitu, do ktorej idem vykročiť. Len čo som to urobila, akoby som ju “zažila”… a tak sa už nemusím ďalej týrať. 🙂 Že naša úloha je zažiť všetko a preto sa potkýname z problému do problému, ale že jedna forma zažitia situácií sú aj takéto vnútorné rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré nejdú z rozumu, ale zo srdca.
Takže som si doplnila ďalší kamienok do mojej mozaiky. Dôležité nie je vec skutočne zažiť, ale precítiť ju, ako keby si ju skutočne zažíval… 🙂 A preto sa mi to snívanie začína pozdávať čím ďalej, tým viac!
Som rada, že z Gabriela nebude alkoholik. 🙂 To značí, že anjelské “lekcie” nás vedú na územie, na ktoré by sme nikdy z vlastnej vôle nevstúpili, pretože sa ho bojíme, bridí sa nám alebo čokoľvek iné. Oni nás tam vedú a nechajú nás robiť “rozhodnutia srdca” – v zlomku sekundy precítiť všetko to zlé, čo je v situácii obsiahnuté, a zistiť, že to vlastne nie je až tak “zlé”, je to len menej želateľné pokračovanie nášho príbehu… epizóda “dostávam nakladačku”. A ako všetky epizódy, aj táto má svoj začiatok, priebeh a koniec. Ak sa nevzpierame a prijmeme ju, skráti sa možno len na záblesk rozhodnutia.
Naozaj nechápem, prečo som sa doteraz vždy tak bránila.











Povedz svoj názor