Na blogu Misy Hopkinsovej sa objavil článok k vďačnosti a v newsletteri k nemu pripojila aj malú meditáciu 🙂 . Takže najprv výťah z článku a potom tá meditácia:
Pamätáte sa, kedy ste boli naposledy hlboko vďační za niečo? Aký to bol pocit? Pamätáte, ako ste sa cítili náramne nažive a možno aj trochu pokorne?
Tento úžasný pocit necítime iba vtedy, keď dostávame, ale ako pocit dokáže vytvoriť v nás blaženosť. Keď prestaneme hľadať a umožníme si vďačne precítiť, ako naše túžby už boli naplnené, zažívame tvorivú silu vďačnosti. Ako?
Preneste sa späť do detských čias, kedy ste po niečom túžili – napríklad po vlastnom psíkovi alebo mačičke. Ale nemohli ste ich mať, pretože napríklad vaša matka bola alergická na psie a mačacie chlpy, takže váš sen sa nenaplnil. Až v dospelosti ste si zadovážili zvieratko a dnes ich už možno máte niekoľko.
Pravdepodobne ste napomohli vzniku reality, v ktorej máte svoje zvieratko, tým, že ste si vychutnávali v detstve tie okamihy, ktoré ste mohli stráviť so susedovie mačkou. To, ako ste si ich vychutnávali, ako ste sa cítili nažive, vzrušení a trošičku pokorní, vám pomohlo zostať ponorení do vášho priania. Tento pocit vám dodával motiváciu a pomohol vám naplniť si vašu túžbu.
Nie všetky túžby sa napĺňajú tým istým spôsobom. Niekedy sa osud pustí divnými chodníčkami, než sa naplnia. Ak ich však chcete naplniť, musíte sa ich držať – a na to potrebujete motiváciu. Pocit vďačnosti vám ju poskytuje. Navyše zakotvuje do vašich buniek presne ten potrebný pocit naplnenia, takže nakoniec vibrujete na vlnovej dĺžke, akoby vaša túžba bola už naplnená. Táto vibračná energia k vám priťahuje to, čo chcete, ako keby to už bolo súčasťou vášho života. Inými slovami: keď sa presuniete od túžby k vďačnosti za jej naplnenie, už vytvárate to, čo chcete. Ak sa zastavíte na dostatočne dlho, aby ste precítili vďačnosť, pravdepodobne zbadáte náznaky, že to, čo chcete, sa už začína zhmotňovať.
Meditácia Stávame sa vďačnosťou
Nájdite si nerušené miestočko. Pohodlne sa posaďte a zavrite oči. Nenásilne dýchajte, až kým sa telo a myseľ neskľudnia. Obráťte pozornosť na svoje srdce a dych. Proste len dýchajte, kým sa myseľ a telo nezastavia a vaše srdce sa neotvorí.
Pripomeňte si niekoho alebo niečo, čo milujete. Precíťte, ako sa vo vás zdvíha vlna vďačnosti. Precíťte všetko, čo robí túto osobu, vec, skúsenosť či udalosť pre vás takou dôležitou. Milujte jednotlivé odtiene. Jednoducho ich sledujte s vďakou v srdci. A teraz si dovoľte, aby sa táto vďačná láska prehĺbila. A ešte prehĺbila. Uvedomujte si, že vaša láska a vďačnosť stačia na to, aby priniesli šťastie tomu druhému a naplnili šťastím váš vlastný život.
Keď ste tým pocitom naplnení, zhlboka sa nadýchnite, vydýchnite ústami a vráťte sa vedomím do prítomného okamihu. Pohýbte prstami na rukách i nohách. Pomaly otvorte oči. Žite s vďačnosťou.











Povedz svoj názor