Published by

Helar Sun Belangelo

Na blogu Bradleyho Thompsona som našla zaujímavý článok. Výber tém už nekomentujem, už som to vzdala. Nejako je moja psychika momentálne nastavená znova na “vnútorné upratovanie”, takže čo sa budem priečiť? 😕 Miesto toho vás zahrniem tým, s čím sa zrejme musím potýkať aj ja sama: ako sa zbaviť niečoho, čo so sebou vláčime už dlhú dobu. (No to som zvedavá, čo to zas bude…)

“Včerajšok nedokážeme zmeniť, ale dokážeme vyhrať alebo stratiť zajtrajšok.” — Lyndon B. Johnson

(Yesterday is not ours to recover, but tomorrow is ours to win or to lose.)

Nedokážete sa zbaviť negatívnych myšlienok, pocitov či zvyklostí?

Snažíte sa vyporiadať s niečím, čo sa stalo včera, pred mesiacom či pred rokmi?

Nedovoľte, aby vám minulosť ukradla krásu a šťastie prítomnosti. Zistite, ako sa jej zbaviť!

Je len ťažké uveriť, že ľudia si skutočne volia tráviť svoj čas tým, že si robia starosti alebo sa ponárajú do negativity niečoho, čo už nemôžu zmeniť… a napriek tomu presne to robíme dennodenne. Všetci sme mali situácie v živote, kedy nás negativita dostala.

Ak práve bojujeme s vlastnou negativitou, v ktorej sme uzavretí – možno si robíme starosti, že sme pokazili prijímací pohovor, alebo nás trápi niečo, čo nám niekto povedal, alebo nás mrzí, ako sme sa v zápale situácie zachovali, prípadne ľutujeme, že sme neurobili niečo, čo sme urobiť mali/mohli – tedy je načase vyčistiť stôl a vzdať sa všetkých pocitov a zvykov, ktoré nám už nepomáhajú.

Vyštartujme tým, že si začneme uvedomovať svoj vnútorný monológ, pretože pravdepodobne posilňuje našu naviazanosť na to, čo sa stalo.

Zakaždým, keď sa objaví negatívna myšlienka, pocit alebo zvyk, nahradíme ich pozitívnou myšlienkou, pocitom alebo zvykom.

Toto si vyžiada trochu času a sebadisciplíny, ale ako si začneme uvedomovať svoje myšlienky a zvyky, ktoré ovládajú naše dni, môžeme začať meniť uhol pohľadu. A čo je dôležitejšie, tým, že sa venujeme tu-a-teraz, sme šťastnejší a spokojnejší.

Takže poďme na to: prestaňme lipnúť na zbytočných myšlienkach, emóciách a návykoch a začnime žiť v tu-a-teraz.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Sebarozvoj, Vitamíny pre dušu

Bradley Thompson

7 odpovedí na na “Naučme sa veci púšťať”

nik

18. novembra 2011

Vyberáš tie články úplne plynule nadväzujúc na seba, klobúk dole. Toto je tá téma, o ktorej som predtým pri hneve a sebaľútosti hovoril ako o voľbe čierneho kocúra – o možnosti zmeny, druhej strane poznania. Jednou je poznanie toho čo sa deje (prečo, odkiaľ, za čo, na čo) a jeho prijatie, druhou je poznanie ako a čím to zmeniť. V tomto kontexte je napr. alchýmia ako celok len o druhej strane poznania, o tom, ako dosiahnuť zmenu keď už viem čo chcem.

Chápem Johnsonov pohľad, ibaže z praktického a ešte viac energetického hľadiska je nepoužiteľný a keby ho niekto vzal doslova tak je mylný. Je to také pozlátko, že dnes sa rozhodnem a bude to inak. Náter na náter.

Zmena sa dá dosiahnuť len tak, že sa zmení minulosť, energeticky. V kontexte toho, že čas je len forma vnímania v rámci nášho fyzického priestoru a že všetko vlastne exituje iba v prítomnosti, je aj minulosť forma prítomnosti, ktorá je už “skryštalizovaná” a “drží”. Prítomnosť je forma prítomnosti, v ktorej prebieha aktuálna kryštalizácia a keďže základ je daný z minulosti, tvorí sa stále ten istý nerast. Budúcnosť je forma prítomnosti, v ktorej sa zatiaľ nazbierali len zámery a predstava o tom čo sa začína kryštalizovať. Námety vytvára len to, čo je – existujúci nerast. Zmeniť nerast možno len zmenou jadra a to sa nachádza v minulosti, nie v budúcnosti a ani v prítomnosti. Príklad – ak chcem zmeniť svoje správanie a zistil som že som ho nadobudol v detstve (99 % vecí), mením ho teraz v súčasnosti, musím nájsť energiu ktorá skryštalizovala v detstve a zmeniť ju tam, kde som ešte dieťa. Ak ju mením na sebe len v rámci energie súčasnosti, je to iba kozmetická úprava. Môže to znieť bizarne, ale je to celkom jednoduché, keď sa akceptuje že takáto možnosť je .

No a ták …, je piatok, končí (začína) Let°s dance … 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. jana
  
  19. novembra 2011
  
  musím nájsť energiu ktorá skryštalizovala v detstve a zmeniť ju tam, kde som ešte dieťa
  K tomuto mám otázku.
  Stačí to zmeniť v minulosti na cca neutrál, a potom formovať prítomnú prítomnosť? Alebo je treba zmeniť energiu na opačné znamienko už v minulosti?
  Ďakujem za odpoveď.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. helar
  
  19. novembra 2011
  
  Vieš, Nik, tentokrát s tebou celkom nesúhlasím. To, čo píšeš, znie absolútne dôveryhodne – ale z vlastnej skúsenosti viem, že je aj iná cesta, že to, čo je popísané v článku, funguje… aj keď je to besný spôsob uzatvárania vecí, pretože si vyžaduje tvrdošijnosť vyhladovelého kliešťa.
  
  To, čo nás drží v starých vzorcoch správania a presvedčeniach, sú emócie, ktoré s nimi spájame. Keď sa naučíme tieto emócie presmerovať/zmeniť (ja to robím cez vnútorný monológ), je to, ako keď rakovinovému nádoru odrežeš živiny – sám od seba sa scvrkne a zakape. Proste ak sa ti podarí vytiahnuť zo situácie emóciu, situácia ako taká prestáva byť zaujímavá a po čase úplne vybledne. Nie je to také rýchle ako energetické ošetrenie minulosti, ale ide to.
  
  Presne toto kedysi použili anjeli proti mne.Náhodou som zistila, že ak sa prenesiem do istej traumy z minulosti, “pukne mi obálka” a uniká zo mňa energia natoľko, že ma to takmer zabije. Vtedy anjeli nastúpili a energeticky ma “zaliepali”. Aby sa to neopakovalo, veľmi jemne a nenásilne ma učili vyťahovať z takých situácií emócie. No a potom som sa s nimi rozvadila a vtedy som si povedala, že idem vlastnými silami dosiahnuť svoj pôvodný zámer – “zomrieť a nikdy sa už nenarodiť”. Že proste moje inkarnácie končia, spálim celú svoju energiu a je po Káčinej svadbe. A tak som začala otvárať jednu traumu cez druhú… Nešlo to. Nejako vedeli, čo urobím, a tým “spracovávaním” situácií z nich vybrali potrebnú emóciu. Proste som si pamätala, čo bolo, ale nič som necítila – a tak to prestalo fungovať. Myslím, že vtedy som aj prvýkrát názorne zažila, čo to znamená “zmazať osobnú históriu”. Všetko je jedno, pretože tvoje spomienky nemusia byť nutne “tvoje” (hoci to tak cítiš, ale pritom si ich možno len sťahuješ z pamäte tých energetických vlákien, ktoré ťa tvoria 🙂 ).
  
  Pre mňa štart na tejto ceste nastal ešte dávno pred “toltéckym” obdobím, niekedy začiatkom 90. rokov s NLP: “Ja som babrák!” — “A skutočne si babrák? Ešte nikdy v živote sa ti nepodarilo uhrať dobre ani jednu jedinú vec?” 🙂 A vnútorný monológ sa naučil a keď som sa potom pri hľadaní prostriedku proti depresii potkla o self-talk terapiu, tak už som bola “macher”. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. lilah
    
    19. novembra 2011
    
    hm, toto sa stalo aj mne … tento rok, začiatkom leta mi bola vymazaná osobná historia ( prežila som taký šok, že ak by to neboli spravili hore, asi sa bolesťou zbláznim ) … vedela som si vybaviť situácie, ktoré vznikli dovtedy, no nie emocie .. cítila som len stav pokoja a lásky ..
    
    u mňa tento stav bol sprevádzaný ešte aj dlhotrvajúcimi horúčkami ( a to doslova horúčkami .. niekedy aj kol 40 .. ) pričom ma vôbec neobmedzovali … ked som sa na toto pýtala známeho, čo preboha toto ma znamenať .. povedal mi, že mi bola spálená minulosť, v zmysle, spálené predstavy, lži atd ktoré som si v minulosti vytvorila .. inak by som nemohla pokračovať dalej … ako vták fénix, .. zhorí a jednoducho sa z popola znova silný narodí …
    toto spálenie a vymazanie zároven, mi okrem ochrany pred silnou bolesťou malo pomôcť pochopiť, že takto to prosto ide aj v skutočnosti .. teda na vedomej úrovni .. rozhodneš sa a ideš .. žiješ tu a teraz … a odvtedy som sa hodne prístupom k životu zmenila … no predsa je nutné podotknúť, a v tomto dám nikovi za pravdu .. že je nutné ísť aj do minulosti …
    
    pretože aj ked som už čistou, tým že žijem, aj konám a ak je niečo čo mi nesedí predsa len čo sa toho konania týka .. treba sa ísť pozrieť do minulosti .. a pekne poodkrývať čo ešte ostalo skryté …
    
    ale? v celku sa mi ten stav páči .. prosto mať rád niekoho len preto že je .. vôbec neriešiť aký je atd .. je to fajn .. asi fakt najvyšší stupen lásky …
    
    🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  2. lilah
    
    19. novembra 2011
    
    a ešte hely …
    
    ťaháš ešte karty? .. ak áno, spravíš to znova pre mňa? .. je čas na novú kartu .. vopred ďa-ku-jem 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
  3. nik
    
    19. novembra 2011
    
    @ Jana – v pôvodnej situácii, čiže v detstve (minulosti) a v následných ďalších situáciách, kde sa to zopakovalo.
    
    @ Helar – sú aj ďalšie cesty, jasné. Ja som popísal tú, pri ktorej si ju nemusíš znova opakovať v iných variáciách. Súhlasím, že je to veľmi náročné. ale pri každej ceste je hlavným limitujúcim faktorom fyzické telo. Je to potrebné robiť tak, aby dokázalo existovať. Nedá sa otvárať trauma cez traumu bez priebežného oddychu a pod. Ak si v súlade s fyzickým telom, uvoľníš postupne hocijakú traumu. Tvoj príbeh je v tých šokoch dosť podobný Castanedovmu. Asi bolo dôležité, aby si tým prešla a dala o tom vedieť širokému okruhu ľudí. Je to ako v alchýmii, niekomu oheň a kelímok vybuchuje a niekomu ticho bublá. Niekomu bude vybuchovať veľakrát a potom na základe toho príde na spôsob ktorý trvá 30 dní. Ten, ktorému to bublá na nič také nepríde ale urobí to celé naraz. Obidvaja sa stretnú v cieli za 3 roky, ktorá cesta bola lepšia?
    
    Keď si to po sebe prečítaš, mne z toho vychádza, že v kontexte energetickej práce si myslím trocha extrém, čím chcem len povedať, že je to tvoja voľba cesty. Extrém charakterizujem tak, kedy v určitých situáciách fyzické telo prežíva len tak tak. Ďalšou stránkou veci je aj schopnosť diagnostikovať energetické prepletence, emocionálne bloky a k tomu sú aj rôzne techniky. Ja sám dokážem vnímať určité sprektrum, ďalšie ku ktorým nemám dosah si nechám zistiť, tebe pri tom pomáhajú anjeli. Keď to nájdeš, zasa je celá sada techník ako to rozpustiť – cez výbuchy až po pomalé odsávanie. Je to prosto taká hra so sebou samým a v rámci nej zo seba odstránime len tie nánosy, ktoré v rámci nášho momentálneho poznania vieme a ktoré sa odvážime. Ja mám rád, keď sa ide hneď k jadru veci, to je zasa môj extrém.
    
    Páči sa miPáči sa mi
matej

19. novembra 2011

neviem, ci sa to hodi priamo sem, ale mozno aj 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať