Na Inkinom blogu som našla jeden veľmi zaujímavý článok:
Prečo sme o tom ešte nepočuli? Vždy, keď som sa popálila, pustila som si na postihnuté miesto studenú vodu alebo som si dala studený obklad. Skúsenosť jednej ženy, ktorá sa popálila:
“Pred nejakou dobou som varila kukuricu a chcela som vidličkou vyskúšať, či je uvarená. Kukuricu som ale vidličkou minula a ruku som ponorila do vriacej vody. Môj kamarát, ktorý je vietnamský veterán, k nám práve prišiel na návštevu vo chvíli, keď som zavíjala od bolesti. Opýtal sa ma, či nemám trochu múky. Vytiahla som zo skrinky múku a on mi do nej strčil popálenú ruku.
Povedal mi, aby som ruku v múke nechala 10 minút, čo som aj urobila. Povedal, že vo Vietname jeden vojak začal horieť a oni, v panike, na neho vysypali vrece múky, aby uhasili plamene. Lenže im sa nepodarilo len uhasiť plamene, ale ten chlap na sebe nemal ani jeden pľuzgier!!! Nechala som preto ruku v múke 10 minút, potom som ju vytiahla a ruka nebola červená, nebol na nej žiadny pľuzgier a necítila som ani žiadnu bolesť. Po tejto skúsenosti mám v chladničke stále miešok múky a kedykoľvek sa popálim, mám prvú pomoc pri sebe. V chladničke ju mám preto, lebo studená múka je ešte lepšia, ako múka, ktorá má izbovú teplotu”.
Ja sama som počula, že studená voda nie je celkom najlepšia a lepšia je teplá, ale moja vlastná skúsenosť spočíva z ošetrovania popálenín 1. bohovaním ako pohonič alebo 2. dezinfekciou a neskôr Grassolindom. Takže nápad múky je celkom zaujímavý, pretože ak to zaberie, ušetrím si Grassolind, ktorý mi už pomaly dochádza. 😛










Povedz svoj názor