V poslednom čase sa dejú veci, že len zírám. Drobné nepravdepodobnosti. Synchronicity. 🙂 “Zázraky”.
Minule sme stratili kľúč. Večer som zamkla domové dvere i záhradné dvere a zavesila kľúč na jeho miesto k maminým kľúčom. V noci mala mama svoj nepokojný, “putovný” deň a zobudila som sa, že sa dobýja von z domu. V ruke držala svoje kľúče, ale pokúšala sa vypáčiť zámok vidličkou. Vzala som jej kľúče, uložila ju spať a išla som dať kľúče na miesto. Vtedy som zistila, že môj kľúč zmizol.
Prehľadala som celú chodbu v domnení, že spadol na zem, keď zvesovala svoje vlastné kľúče. Keď som ho nenašla, šla som preveriť domové i záhradné dvere, ale oboje bolo zamknuté. S vedomím, že kľúč sa nemohol dostať z domu, som si šla ľahnúť a už som sa netrápila. Ak je v dome, raz sa nájde.
Nenašiel sa. Vyše mesiaca po ňom ani stopy. Ešte som mala nádej, že je vo vrecku kabáta, ktorý mala mama na sebe, keď sa pokúšala vyjsť z domu, ale vždy som nejako zabudla ísť sa pozrieť.
Po nejakom mesiaci som párkrát bola na záhrade. Najprv urobiť jedno, potom niečo iné, a nakoniec som šla vziať do domu mamine papuče, ktoré sme nechali vonku. Do záhrady vedú schody a ja sa vždy pozerám pod nohy, pretože mávam tendenciu zo schodov padať. 😕
Aj v ten deň som bola dole po tie papuče. Potom sme zatvárali vodu a tak som šla do záhrady znova, aby som vypustila kohútiky. No a ako sa vraciam, na schodoch čosi leží a blyští sa…
🙂 Kľúč.
Bol to on. Neviem, ako sa tam dostal, a ani to neskúmam. Nemohol sa dostať z uzavretého domu – a napriek tomu sa dostal. Keď som schádzala dole schodmi, ešte tam nebol. Keď som nimi vychádzala späť do domu, už tam ležal. Okrem mňa v záhrade nebolo nikoho.
🙂 Možno ho priniesla straka, hoci som nijakú nevidela. 🙂 Neriešim. Spôsobne som sa poďakovala, že ho znova mám, a tým to haslo. Ovšem najprv som si ešte odskúšala, že je skutočne môj… oni sa všetky tak nejak podobajú. 🙂










Povedz svoj názor