Včera som si nechala od Gabriela poradiť, čo mám čítať. Odkázala ma na Stevea Rothera a jeho Skupinu – až na to, že on ich nazval “únia”. Preto som najprv nepochopila a tak som sa pýtala, že o akej únii hovorí, a potom začalo prichádzať meno Rother… To už som sa orientovala. Steve Rother (výťah z jeho knižky tu už bol aspoň jeden) channeluje kohosi, kto si hovorí Skupina (“the Group”). Aspoň tak tomu rozumiem ja, človek, ktorý knižky číta najradšej od miesta, kde ich práve otvoril. 😳
Aj tentokrát som sa spoľahla, že mi intuícia povedie ruku, zalistovala som, oko sa zastavilo a ja som začala čítať…. 🙂 Celkom fajn a zaujímavé a dosť rozumiem tomu, prečo ma Gabriel nasmeroval práve tam. A “tam” som sa zastavila na jednom citáte:
“Keď každý človek vedome upravuje vibráciu svojho vlastného srdca, nájde skutočnú harmóniu a potom ľudia vytvoria Raj na Zemi, vždy jedno srdce v čase.” — Skupina cez Stevea Rothera
Ako som to čítala, vytiahlo mi to do vedomia jeden pocit, čo so sebou už chvíľu nosím: vnímam ľudstvo nie ako skupinu indivíduí s ich individuálnymi životíkmi a individuálnymi vedomíčkami, ale ako sieť vedomia/energie zvanú “ľudstvo”, ktorá obopína celú planétu. A rovnako ju obopínajú siete energií zvané ametyst, hlina, voda, vrabec, hrab, ruža, mravec, žirafa… a navzájom sa križujú a pretínajú a vymieňajú si energiu. Rozumiete, čo tým myslím? Všetky tieto siete dohromady vytvárajú “hmotu” Zeme a ekosystém zvaný Zem. Všetky sú nejakým spôsobom vyladené a všetky dohromady, keď sú správne vyladené, vytvárajú harmonický celok s ostatnými prvkami vlastnej energetickej siete a ostatnými sieťami energií.
Viem, že to tam ten Rother nenapísal... a napriek tomu myslím, že som pochopila, čo hovorí. 🙂
Pre mňa to potom znamená jedno: že aj v rámci siete “ľudstvo” je pásmo rôznych vibrácií a každá z nich by mala byť vyladená, aby sa dosiahla harmónia – každá by mala byť v súzvuku s ostatnými vibráciami v energetickej sieti “ľudstvo”. To je na tom to krásne: potrebujeme aj takú, aj onakú vibráciu, aby sme tvorili harmonický celok. Nepotrebujeme byť všetci na jedno kopyto – to vytvára disharmóniu. Obávam sa, že za väčšinu súčasnej disharmónie v sieti “ľudstvo” zodpovedajú náboženstvá, filozofie, svetonázory a s nimi spojené záujmy. 😦
Už kedysi som pochopila, že musím byť vďačná aj za “ksichtov” v svojom okolí – pretože ma dopĺňajú a spolu sme viac než každý sám.
Takto by som chápala aj celú teóriu vzostupu: každý si nájde tú “svoju” vibráciu a naladí sa na ňu a keď sme každý na “tej svojej” vibrácii, stáva sa z nás harmonický celok a prestávame byť “len hmotou” – stávame sa plne funkčnou “energetickou sieťou”, ktorá dokáže robiť… no, neviem čo, ale rozhodne to bude stáť za to! 😛
P.S.: Keď som si porovnávala toto s dnešným predchádzajúcim článkom, ešte mi dokliklo jedno poznanie… V poslednom čase som začala byť alergická na slovo “bojovník”. Ešte aj v tom budhizme majú bojovníkov! Zdá sa, že bojovníkov je – s prepáčením alebo aj bez – všade plná r*ť… Lenže bojovanie v sebe obsahuje aj to, že bojujem proti niečomu/niekomu… Prečo to vždy musí byť “proti”?! Ide ma rozhodiť… A potom nájdem Rothera, ktorý hovorí, že netreba “bojovať” (ani proti svojej lenivosti, neschopnosti a bezuzdnej povahe), ale treba postupným ladením sa cez rôzne poltóny hľadať “ten svoj ideálny” tón… Už to nie je proti nikomu a ničomu, som to len ja a moje postupné posuny do svojho stredu.
🙂 Dnes v noci budem lepšie spať. Nebojujem. Nenásilne, s radosťou iterujem. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Kukuk!
Este mozem bojovat sama so sebou. To tiez nie je PROTI mne. Uz sme v tom dvaja :-).
Páči sa miPáči sa mi
a proti komu?
Páči sa miPáči sa mi
“Nemôžeme sa vzdať tohto sveta. Je zbytočné sa na seba hnevať a byť so seba sklamaný. To len dokazuje, že tonal človeka sa zmieta vo vnútornom boji. Boj vnútri tonalu, je ten najničotnejší boj. Bojovník vedie pevný život tak, aby ukončil tento zápas, pretože spôsob boja bojovníka je harmónia. Najprv je to súlad medzi činmi a rozhodnutiami a potom harmónia medzi tonalom a nagualom.”
Páči sa miPáči sa mi
Ja by som sa nezamyslala nad tym ze proti komu ale ako a co znamena vobec “bojovat”. A co sa tyka ladenia, podla mna je to len iny popis toho isteho.
Páči sa miPáči sa mi
Co znamena “ten svoj ideálny” tón? Co znamena Harmonia? Nenechat sa nikym vyviest z mieri? Idealny ton v zmysle toho, ze prijmam co mi je dane a nevytvaram tak zlo, lebo nic neodmietam. ????
Páči sa miPáči sa mi
Pre mňa ten “ideálny tón” znamená byť v pokoji a súlade so sebou a svetom okolo teba. Nie byť slepý, ale prijímať. V mojom prípade je to dôvera v neviditeľné ruky, ktoré ťa zachytia, až budeš padať. 🙂 Neviem, či je to zrozumiteľné. Pokoj v duši môže vyzerať u rôznych ľudí rôzne, takže ti neviem povedať presnejšie. Keď nemáš pocit, že niečo treba naprávať, korigovať, meniť a odčiňovať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ešte k tomu “proti”. V mojom vnímaní je rozdiel, či ideš cez obraz “nepriateľa” (teda niekoho/niečoho externého) alebo cez obraz “toto je pre môj pokoj duše najlejpšie”. V tom prvom prípade môžeš bojovať donekonečna a pritom to bude len z tvojho ega, v tom druhom ťa nezaujíma nič okrem pocitu, ktorý má tvoja dušička – to nefalšované v tebe. Gabriel kedysi povedal, že “cesta von je cesta dovnútra”. Povedal to možno pred rokom; ja som to pochopila včera či predvčerom. 😕
Páči sa miPáči sa mi
ja by som to zadelila. boj a ten stav je to co mame dosiahnut.
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, lenže mier v duši nedosiahneš tým, že bojuješ. Mier dosiahneš tým, že sa zmieriš.
Páči sa miPáči sa mi
To co ty popisujes je ze vsetko prijmem bez usilia o odpor. Suhlasim, ze tym ze dosiahnes mier v srdci nemusis bojovat. Ale aby si ho udrzala bojovat musis. Musis bojovat so vsetkym co ti zivot prinesie a moze ta z tejto rovnovahy vyhodit. To ze raz dosiahnes mier v sebe neznamena ze teraz tu bude naveky. Pokial ho chces mat musis si ho chranit.
Páči sa miPáči sa mi
Asimiel,
tento komentár prepisujem už tretíkrát. Nedokážem ti odpovedať tak, aby som 1. nepoučovala a 2. netvárila sa úžasne osvietenecky; preto len útržky. Z môjho úmyslu: nepísala som o zmierení sa v zmysle “akceptovanie nevyhnutného”. Z toltékov: mier v duši je pochopenie, že všetko má rovnakú dôležitosť – a to tak približne nijakú. Z mojej skúsenosti: mier v duši nie je nič, kam sa treba so zaťatými zubami dokopať a držať sa v tom v strašných kŕčoch zubami-nechtami; je to okamih, ktorý keď zažiješ, totálne preprogramuje tvoje vnímanie seba a sveta tak, že tvoje zmenené vnímanie potom generuje už len mier v duši. Keď je všetko rovnako dôležité, čokoľvek je rovnako dobré/zlé/vhodné/fuk/čokoľvek. 🙂 Lepšie to fakt povedať neviem. Nech radšej povedia iní. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Asi som neni tak daleko aby som to pochopila.
Ja som to myslela z pohladu, ze svet je zivy organizmus. Nemas nieco ako staly stav. vzdy je pri tebe to negativne a to pozitivne, tie energie ta obklopuju. Tak isto u teba, mas nieco zle, nieco dobre a treba aby to bolo vyvazene. Myslim, ze to je presne to o com si vravela aj ty. Len si treba uvedomit ze nezijes v sklenej nadobe kde si len ty a ze si napojena na svet. Musis sa vyvazovat neustale. Proste na to aby si ho udrzala musis pracovat. A tu pracu som myslela tym bojom.
Páči sa miPáči sa mi
Trochu začínam rozumieť, kde sa míňame. Spomínaš “negatívne” a “pozitívne”. Ale veci sveta nie sú ani jedno, ani druhé – to označenie im dodávaš ty a tvoje vnímanie. Keď sa ti podarí tvoje vnímanie zmanipulovať tak, aby si prestala veci označovať ako “nejaké”, odrazu začínajú byť OK presne tak, ako sú. Alebo ti vadia a niečo s tým urobíš, ale nikdy to nejde cez označenie negatívny/pozitívny a preto ťa to nevyvádza z rovnováhy.
Včera ma napríklad viezli autom. Mala som svetrík a šál v klzkej igelitke na zadnom sedadle. Kolega prudšie zabrzdil a taška sa po mojom šmykľavom kabáte zviezla na podlahu. Zdvihla som ju a dala som ju späť. Kolega zabrzdil znova a veci boli znova na zemi. On na mňa previnilo pozrel, ale ja som len povedala “nechám ich tam; hlbšie nepadnú”. Im bolo jedno, kde sú 🙂 , len mojej predstave o “správnom” fungovaní sveta to jedno nebolo. Preto tá prvá “náprava”. Ale ich nový pád mi hneď pripomenul, že vlastne je to fuk.
Ani nie za minútu zasa musel kolega dupnúť na brzdu. Keby som ich bola zdvihla a dala na “správne” miesto, zasa sú na zemi. 🙂 Emócia, ktorá vošla do akcie = 0. 🙂 Mier v duši. Veci môžu byť aj na zemi, ak sa nezašpinia. 🙂 A keď sa zašpinia, mám pračku. 🙂
Dnes som kŕmila mačku. Nejakú. “Cudziu”. Prišla ku mne a zamňaukala. Tak som jej dala kúsok párku, či chce papať. Spapala. Dala som jej viac. A kúsok rybky od obeda. Mačka sa ma veľmi bojí a totálne na mňa kašle, ale ako som ju videla hltať mäsko, cítila som z nej, aká vnútorne spokojná je, že má čo žrať… 🙂 A cítila som tú istú spokojnosť. Mačka bola hladná a potrebovala jesť. Ja som jej mala dať čo jesť. Svet sa o mačku postaral a ja som bola len jeho “nástroj” a bolo jedno, kto ju nakŕmi, pokiaľ ju niekto nakŕmi. 🙂 Mier v duši. Možno raz, až ja budem potrebovať, aby sa svet o mňa postaral, presne tak použije niekoho iného a postará sa. (Vlastne, on to už asi rok vytrvalo robí a ja som taká vďačná, že ani nedýcham. 😛 )
Páči sa miPáči sa mi
To je prekrasne 🙂
Ale aj tak som myslela ine. Asi som to zle napisala. Ale aj tak si mala pravdu.
Páči sa miPáči sa mi
““Keď každý človek vedome upravuje vibráciu svojho vlastného srdca, nájde skutočnú harmóniu a potom ľudia vytvoria Raj na Zemi, vždy jedno srdce v čase.” — Skupina cez Stevea Rothera” — Veľmi príjemnou technikou podobného charakteru, je preniesť si dobrý pocit z niektorej časti tela do celého tela. Napríklad, ak si dobre pomasírujem chodidlá, alebo uvoľním zápästie, prenesiem sa pozornosťou do toho pocitu a potom si doň obalím celé telo. Ono v podstate stačí sa do toho pocitu ponoriť svojou pozornosťou, zotrvať a to sa prenesie na celé telo. (Každý to má zvládnuté, deti sa ako malé “bez dôvodu” smejú a majú radosť, čo pramení z príjemných a pretrvávajúcich pocitov v ich tele; my dospelí poväčšine skôr v opačnej rovine, keď sa pri bolesti v niektorej časti tela do nej postupne celí zahalíme a užívame si ju.) Najnáročnejšie je si spomenúť si a urobiť to. Dá sa použiť čokoľvek, čo v niektorej časti tela pôsobí príjemne a presunúť si do toho miesta pozornosť a zotrvať tam. Hm, keď sa na to tak pozerám, musím byť pri tom trocha aj v 4. čakre … nečakané zistenie … 😀 Postupom času sa začne samo fyzické telo spontánne ladiť na to, čo je mu príjemné a udržiavať sa v novej hladine. A potom niekedy môže prísť aj ten Raj … 😉
Páči sa miPáči sa mi
Presne! U mňa to vychádza vždy zo srdcovej čakry. Tam sa naladím na vibráciu “eloi” (=všetko je v najlepšom poriadku) a odtiaľ to ide do ostatných čakier a zvyšku tela.
Ale skúsim to s tou masážou chodidiel, už len preto, aby som videla, či ten pocit dokážem “nacucnúť” do srdca… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj,
asi bude písať trochu od veci:)) ale snáď mi to všetci odpustite:) Som tu nováčik a vo svete ezoteriky a duchovna na rozdiel od Vás tiež, aj keď vždy som tušila, že asi mam niečo viac ako ostatní, keď som dokázala “vytušiť” nejaké veci skôr ako sa stali:). Chcela by som sa spýtať niečo ohľadne meditácie.
Začala som meditovať a posledné meditácie sa mi prihodí niečo pre mňa pocitovo veľmi krásné a príjemné. Zrazu sa mi akoby “zažne” a zaplaví ma krásné svetlo, teplo a príjemný pocit. Ešte to veľmi nedokážem udržať ale snažím sa:)).
Vie mi niekto vysvetliť čo sa to deje?
Ďakujem
Hviezda123
Páči sa miPáči sa mi
@ Helar – Hej, potom sa to už navzájom poprepája a moc nerozlišujem, čo odkiaľ a kam, hlavne nech sa to pokračuje. Ak to v nejakom okamihu začne ustávať, nájdem si inú časť tela napr. niektorú časť chrbta a zopakujem.
Páči sa miPáči sa mi