Včera som si nechala od Gabriela poradiť, čo mám čítať. Odkázala ma na Stevea Rothera a jeho Skupinu – až na to, že on ich nazval “únia”. Preto som najprv nepochopila a tak som sa pýtala, že o akej únii hovorí, a potom začalo prichádzať meno Rother… To už som sa orientovala. Steve Rother (výťah z jeho knižky tu už bol aspoň jeden) channeluje kohosi, kto si hovorí Skupina (“the Group”). Aspoň tak tomu rozumiem ja, človek, ktorý knižky číta najradšej od miesta, kde ich práve otvoril. 😳
Aj tentokrát som sa spoľahla, že mi intuícia povedie ruku, zalistovala som, oko sa zastavilo a ja som začala čítať…. 🙂 Celkom fajn a zaujímavé a dosť rozumiem tomu, prečo ma Gabriel nasmeroval práve tam. A “tam” som sa zastavila na jednom citáte:
“Keď každý človek vedome upravuje vibráciu svojho vlastného srdca, nájde skutočnú harmóniu a potom ľudia vytvoria Raj na Zemi, vždy jedno srdce v čase.” — Skupina cez Stevea Rothera
Ako som to čítala, vytiahlo mi to do vedomia jeden pocit, čo so sebou už chvíľu nosím: vnímam ľudstvo nie ako skupinu indivíduí s ich individuálnymi životíkmi a individuálnymi vedomíčkami, ale ako sieť vedomia/energie zvanú “ľudstvo”, ktorá obopína celú planétu. A rovnako ju obopínajú siete energií zvané ametyst, hlina, voda, vrabec, hrab, ruža, mravec, žirafa… a navzájom sa križujú a pretínajú a vymieňajú si energiu. Rozumiete, čo tým myslím? Všetky tieto siete dohromady vytvárajú “hmotu” Zeme a ekosystém zvaný Zem. Všetky sú nejakým spôsobom vyladené a všetky dohromady, keď sú správne vyladené, vytvárajú harmonický celok s ostatnými prvkami vlastnej energetickej siete a ostatnými sieťami energií.
Viem, že to tam ten Rother nenapísal... a napriek tomu myslím, že som pochopila, čo hovorí. 🙂
Pre mňa to potom znamená jedno: že aj v rámci siete “ľudstvo” je pásmo rôznych vibrácií a každá z nich by mala byť vyladená, aby sa dosiahla harmónia – každá by mala byť v súzvuku s ostatnými vibráciami v energetickej sieti “ľudstvo”. To je na tom to krásne: potrebujeme aj takú, aj onakú vibráciu, aby sme tvorili harmonický celok. Nepotrebujeme byť všetci na jedno kopyto – to vytvára disharmóniu. Obávam sa, že za väčšinu súčasnej disharmónie v sieti “ľudstvo” zodpovedajú náboženstvá, filozofie, svetonázory a s nimi spojené záujmy. 😦
Už kedysi som pochopila, že musím byť vďačná aj za “ksichtov” v svojom okolí – pretože ma dopĺňajú a spolu sme viac než každý sám.
Takto by som chápala aj celú teóriu vzostupu: každý si nájde tú “svoju” vibráciu a naladí sa na ňu a keď sme každý na “tej svojej” vibrácii, stáva sa z nás harmonický celok a prestávame byť “len hmotou” – stávame sa plne funkčnou “energetickou sieťou”, ktorá dokáže robiť… no, neviem čo, ale rozhodne to bude stáť za to! 😛
P.S.: Keď som si porovnávala toto s dnešným predchádzajúcim článkom, ešte mi dokliklo jedno poznanie… V poslednom čase som začala byť alergická na slovo “bojovník”. Ešte aj v tom budhizme majú bojovníkov! Zdá sa, že bojovníkov je – s prepáčením alebo aj bez – všade plná r*ť… Lenže bojovanie v sebe obsahuje aj to, že bojujem proti niečomu/niekomu… Prečo to vždy musí byť “proti”?! Ide ma rozhodiť… A potom nájdem Rothera, ktorý hovorí, že netreba “bojovať” (ani proti svojej lenivosti, neschopnosti a bezuzdnej povahe), ale treba postupným ladením sa cez rôzne poltóny hľadať “ten svoj ideálny” tón… Už to nie je proti nikomu a ničomu, som to len ja a moje postupné posuny do svojho stredu.
🙂 Dnes v noci budem lepšie spať. Nebojujem. Nenásilne, s radosťou iterujem. 🙂











Povedz svoj názor