Už je to chvíľa, čo som začala spracovávať Johna Scherera.  Bol tu už článok o tom, ako sa musíme naučiť čeliť tigrovi v odpovedi na otázku, čo potrebujeme konfrontovať. No a dnes idem na pokračovanie – ideme hľadať odpoveď na otázku “čo prinášam?”

Ako sa obrátime proti tomu tigrovi, ktorému musíme čeliť v práci či doma, čo do hry prinášame? Sem patria naše očakávania, predpoklady, doterajšie skúsenosti s danou osobou, naše nádeje a strachy. Skrátka: čo chceme, aby nastalo, až táto situácia bude u konca?

Ale pozor: odpoveď na túto druhú otázku predurčí, koľko zo situácie dokážeme vyťažiť. “Čo prinášam?” je veľmi silná otázka – možno najsilnejšia, ktorú si kedy položíme, pretože naša odpoveď vytvára mantinely pre to, čo sa stane najbližšie. Rozhoduje o tom, čo uvidíme a zakúsime. Nájdeme totiž to, čo budeme hľadať. Ak objavíme niečo iné, odlišné, možno hodnotné, bude to len čistá náhoda alebo výsledok toho, že sa nám v priebehu podarilo rozšíriť naše vedomie aj na iné veci, než s ktorými sme pôvodne vstupovali do hry. Tomu sa hovorí požehnanie.

Akú silu má to, čo do situácie prinášame?

To, čo prinášame do každej situácie, ovplyvňuje aj spôsob, akým situáciu budeme prežívať a ako sa v nej budeme správať. Existuje jedno krásne súfijské príslovie: “Keď vreckový zlodej stretne spirituálneho učiteľa, vidí len jediné – jeho vrecká.” Potenciál tohto stretnutia je pre vreckového zlodeja úžasný, ale ak sa sústredí len na svoj obvyklý pohľad, zredukuje sa jeho poznanie na to, koľko peňazí spirituálny učiteľ má pri sebe. 😦 Premárnená šanca.

Iný príklad? Keby do vašej miestnosti teraz vošiel majster na podlahoviny, čo by celkom podvedome zaregistroval? Čo by vám vedel povedať bez toho, aby nad tým musel dlho uvažovať? V pár sekundách by vám pravdepodobne s vysokou presnosťou odhadol metre štvorcové plochy, typ a kvalitu koberca, spôsob tkania, pravdepodobnú cenu, trvanlivosť a farebné zladenie. Všimol by si koberec, pretože to je to, čo “prináša” do situácie.

Ovšem keby hneď za ním vošiel do miestnosti elektrikár, čo by celkom podvedome zaregistroval? Pravdepodobne počet elektrických zástrčiek, kde na stenách sú umiestnené, dostatočnosť a umiestnenie osvetlenia a podobné veci. Čo by si pravdepodobne vôbec nevšímal? Okrem iného… koberec.

Následkom toho, čo do situácie prináša, bude elektrikár vidieť veci, ktoré sú dôležité pre neho a celkom prehliadne veci, ktoré sú dôležité pre niekoho iného, napr. pre podlahára. Každý “prináša” iný, svojský pár očí, pocit toho, čo je dôležité v danej miestnosti a to, čo prinášajú do situácie, nevedomky ovplyvňuje rozsah a formu toho, čo si zo situácie dokážu vyťažiť.

Ľudský mozog

Vedci zistili, že ľudský mozog spracováva sto miliárd bitov informácií za sekundu. To by bol totálny overkill, ale naša myseľ si uvedomuje z tohto množstva len asi dvetisíc bitov. Náš vnútorný systém vyfiltrováva99.99% všetkého, čo do mozgu vstupuje, a stará sa len o ten maličký zvyšok. Dokonca sú výskumy, ktoré potvrdzujú, že naše oko vidí v reklamách selektívne – existujú skenery, ktoré snímajú oko a to, na čo sa zaostruje, a podľa toho marketéri vedia povedať, ktorý obraz bude ako úspešný. A to, čo vnímame z toho, čo vidíme, závisí od toho, čo so sebou prinášame do hry. Sú rozdiely medzi vnímaním mužov a žien, mladých a starých alebo medzi ľuďmi z rôznych kultúr.

O tých kultúrach by som mohla hovoriť… Kedysi sa mi dostala do rúk prípadová štúdia jednej reklamnej kampane CocaColy v arabskom svete. Bola to kreslená reklama, ja ju už nemám ale z hlavy som si ju dorobila. Išlo o to, že cocacoláci predvídali, že spústa Arabov nebude vedieť čítať, a tak nedali text, ale nasledovný obrázok:

No a dúfali, že to každý, aj ten negramotný Arab prečíta nasledovne: poničený Arab … sa napije CocaColy … a potom je hepi…

Dobrý nápad, však? Ibaže zabudli na to, že v arabskom svete sa číta sprava doľava.

🙂

A tak ako ľudské bytosti sústavne dostávame kvantá vstupov, ale reagujeme len na zlomok z nich. Je desivé predstaviť si, o čo všetko prichádzame len vďaka filtrom, ktoré si so sebou do každej situácie nesieme. Sme ako ten vreckový zlodej vedľa spirituálneho učiteľa, ktorý vidí len jeho vrecká – obmedzujeme svoje možnosti tým, že obmedzujeme svet na to, čo už poznáme a čo očakávame.

Nemožná možnosť

Nemožná možnosť je niečo, čo by bolo teoreticky síce možné, ale z nášho momentálneho stanoviska to vyzerá ako totálne nedosiahnuteľné. Ja tomu hovorím “zázrak” a zažila som to – prinajmenšom jeden raz. A moje poučenie z tej situácie: keď si v srabe, že už ti dokáže pomôcť len zázrak, tak potom ti ani ten zázrak nepomôže. Stála som tam, okolo mňa sa dial zázrak a ja som nebola schopná zareagovať, rozkývať sa a využiť ho… Takže ďakujem, zázraky neprosím. Ja si ich radšej zorganizujem sama. 😕

Aby ste sa nedostali do situácie ako ja, potrebujete si svoje očakávania naformulovať patričným spôsobom. Podstatné je nechcieť zmenu u tých druhých, ale začať pekne od seba. Tu sú príklady preformulovaných cieľov (vždy “pred” a “po”):

• Pred: Ako dosiahnem, aby na mňa muž nevrčal za to, že nikdy nie som doma. Už aj bez toho sa cítim previnilo.
• Po: Ako dokážem zdvojnásobiť svoje pracovné výsledky a súčasne zdvojnásobiť aj čas, ktorý trávim s rodinou?

• Pred: Ako dosiahnem, aby tá kolegyňa v práci nepôsobila mne a kolegom toľko starostí?
• Po: Ako sa môžem naučiť zaobchádzať s konfliktmi spôsobom, aby z toho každý profitoval a nikto nebol poškodený?

• Pred: Prečo nemáme z našich seminárov väčší zisk?
• Po: Ako môžeme naše semináre naplniť ľuďmi, ktorí si za účasť na nich radi zaplatia aj viac?

Je na čase začať k našim kontaktom s inými ľuďmi, hlavne tými “ksichtmi”, pristupovať ako k potenciálnym lekciám, cez ktoré sa vieme zlepšiť, prehĺbiť svoju osobnosť a rozšíriť svoje možnosti reagovania. Ak budeme takíto, budeme aj zlepšovať život v našom okolí. Chce to len jedno: začať si uvedomovať, čo prinášame so sebou do každej ľudskej interakcie a pýtať sa sami seba, či je to dostatočne veľké, voľné, otvorené. Ak sa chceme otvoriť, potrebujeme si začať klásť tieto a podobné otázky:

• Je moje východisko hodné toho, kto som ja a kto sú tí ostatní?
• Čo vnášam do súčasnej situácie a ako to môže ovplyvniť jej vývoj?
• Čo mi pre danú situáciu chýba, čo by ju dokázalo prospešne zvrátiť?
• Ako by vyzerala v tomto prípade “nemožná možnosť”?