V svojom rozvoji som sa dostala do novej etapy, kde sa snažím nejako vyjsť so svetom, ktorý nedokážem ovplyvniť a vytáča ma. A spomenula som si na jednu starú rakúsku pesničku, ktorá mi teraz hodne pomáha:
| Pri každej roztržke s matkou bola moja prvá cesta za tebou A ty si povedal: pochop, je sama všetko prejde, daj si pivko Potom si povedal, že celý život pozostáva z brania a oveľa viac dávania Na čo som v noci z tvojej zásuvky vyraboval pár tisíc šilingov a rozhajdákal ich na diskotéke po pár dňoch si sa na ne spýtal Odškriepil som to, predviedol som vývrtku Tvoj pohľad bol smutný, to ma rozrevalo Povedal si len – kašlime na to Peniaze nemôžu byť až také dôležité Keď si rozprával o vojne, ako si Starký, nemôžeš prísť na kafčo Nebol si Superman a nikdy si sa tak ani netváril Starký, nemôžeš prísť na kafčo |
Bei jedem Wickel mit da Mutta woa mei erster Weg von daham zu dir Und du hast g’sagt, sie is allan, des musst’ versteh’n, all’s vergeht, komm, trink a Bier Dann hast du g’meint, des ganze Leb’n besteht aus Nehmen und viel mehr Geb’n Worauf i aus deim Kasten in der Nacht die paar tausend Schilling g’fladert hab Zum Verputzen in der Diskothek, a paar Tag drauf hast’ mi danach g’fragt I hab’s bestritten, hysterisch ‘plärrt Dein Blick war traurig, dann hab i g’reart Du hast nur g’sagt, komm, lass’ ma’s bleib’n Geld kann gar nie so wichtig sein Wann du vom Krieg erzählt hast, wie du Großvater, kannst du ned owakumma auf an schnöll’n Kaffee Du warst ka Übermensch, hast auch nie so dan Großvater, kannst du ned owakumma auf an schnell’n Kaffee |
Takže teraz, keď mi začína byť ľudskej spoločnosti priveľa, už si len opakujem: “Nemusím všetko, čo hovorí, skutočne aj počuť…”
🙂 Zatiaľ to celkom aj zaberá.










Povedz svoj názor