“Som blázon v rukách sily.” — Tomas
🙂 Týmto začína predslov Tomasa k jeho knižke Creative Victory, Kreatívne víťazstvo. Tomas je sám dlhoročný študent toltéckych techník a filozofie a píše svoje vlastné skúsenosti z tohto štúdia. Dostala som sa k nemu skôr náhodne – pri ňúraní na Amazone som našla jeho knižku. Zaujalo ma, že nejde o teoretika, ale o pragmatika, teda že to nebude výklad “čo tým myslel Castaneda”, ale jeho vlastné zážitky. Toto je pre mňa najvítanejší zdroj informácií, lebo vtedy si z textu dokážem vytiahnuť najviac – nielen “teóriu”, ale dokážem si vlastné zážitky porovnávať so zážitkami autora a tak približne zisťovať, “čo je čo” v mojom živote.
Potom chvíľku ležal Tomas u mňa na polici (ehm, koberci 😕 ) a vlastne som mala celkom problém ho nájsť, keď som dostala pokyn venovať sa mu. Trochu vám poviem aj o tom pokyne 🙂 . Bol to taký zvláštny sen, z ktorého som si nezapamätala nič okrem jednej scény: mala som na obrazovke počítača excelovskú tabuľku (Excel nepoužívam) a v nej stáli napísané pod sebou štyri mená. Prvý bol Lujan Matus, potom niekto s krátkym menom, niekto s menom približne rovnako dlhým ako “Lujan Matus” a ešte ktosi s dlhším menom, ktorý bol však už dávno mŕtvy (mám silný pocit, že to bol Carlos Castaneda). A ja som zrejme špekulovala, s kým z tých zvyšných troch sa skontaktujem. A v tom okamihu, ako keby bola tabuľka napojená na internet, pri prvom a treťom mene nabehol dátum úmrtia – obaja týpkovia umreli v ten istý deň! Tak mi bolo jasné, že už mi zostáva len to krátke meno.
Nezapamätala som si ho, ale neskôr som si spomenula na Tomasa a jeho knižku – a šla som hľadať.
No a už úvodná veta ma dostala uprostred kroku. Úžasne vystihuje môj pocit práve v týchto dňoch. Dospela som do stavu, kedy nepotrebujem nič vedieť, nepotrebujem vidieť zmysel, len cítim pohyb energie okolo mňa a poddávam sa mu. Na tento spôsob fungovania som prišla, keď som sa potkla o túto pesničku. Niekto iný spieva moju pieseň a ja k nej len robím pohyby, ktoré sa odo mňa očakávajú. Neviem, o čom sú a na čo slúžia, ale v danom okamihu akosi cítim, čo mám urobiť.
Prijala som hru a robím, ako cítim. 🙂 Blázon v rukách Sily. 🙂
Tomas:
“Bezchybnosť káže, aby som prijal svoju rolu sprostredkovateľa s pokorou blázna.”
P.S. 5.9.2011: Tak už som v knižke hlbšie a viem, že to bude zasa len “teória”. 😦 Nevadí. 🙂











Povedz svoj názor