K tejto úvahe ma priviedla vlastne reakcia môjho známeho, s ktorým som “diskutovala” na nejakú duchovnú tému či čo. Podstatu debaty si nepamätám, ale jeho reakcia “nemusíš, vlastne to vôbec od teba nežiadam”  na moje rázne ” nesúhlasím s tebou” sa mi akosi dostala do žíl. Samozrejme, že ma tým odzbrojil úplne. Ostala som tvrdá ako česko-slovenská norma, keď ma dvojslovne odzbrojil a to úplne prirodzene a bez nátlaku.

Už v článku Sila Slova som približne predstavila svoj pohľad na použitie slov. V skratke. Nič nie je náhoda. Ani povedané slovo nie je náhodné. A ak nie je náhodné, teda čo to znamená? Naša duša nám a okoliu prostredníctvom slova hovorí. Hovorí k nám, hovorí k nášmu okoliu. A o čom teda hovorí?Hovorí o jej momentálnom postoji k daným situáciam, k životu ako takému. V predošlom článku som rozoberala slovo musím niečo urobiť. No nie! Nič nemusíme. Musíme len umrieť a aj to je vec hmoty. 🙂 Ak hovoríme musím ísť do práce, musím sa ísť najesť, musím sa ísť to a to hovoríme vlastne, že sa nám nechce toto všetko robiť a ešte sa do tej ktorej činnosti pekne nútime. Musím = nútiť sa. A ja som sa zaoberala podstatou, prečo sa musíme nútiť do čohokoľvek? 🙂

Takže keď chápem toto tak, že prostredníctvom slova k nám naša duša hovorí jasne, o čom hovorí takéto slovo “súhlasím s tebou”

Každá minca má dve strany. A tak aj slovo súhlasím má svoj protipol súhlasím = ne-súhlasím. A? Už tu je jasné, že toto slovo nemá medzi sebou žiaden priestor na vyjadrenie sa. Lebo týmto radikálnym postojom vlastne chytáme strany, situácie, život len z dvoch hľadísk. Dobro = zlo. Čierne = biele. Múdre = hlúpe.  Ale toto predsa nie je pravda.  Nič nie je len čierne, či biele. Pretože medzitým je krásna farebná škála. , ktorá kdesi začína a končí. Nič nie je dobré či zlé. Iba prosto je. A ak si zoberieme fakt, že si napr. tú šnúru, pomyselnú šnúru s dvoma koncami spojíme v jedno, spojíme to tak, že nebude vidno kde ten spoj je, iný pozorovateľ nebude vedieť označiť , kde sa to spájalo. A teda môže prstom ukázať na bod, na miesto, ktoré bolo predtým uprostred. On označí iný bod a keďže ale bude vedieť, že vedla dobra je súčasne zlo, tak označí bod, ktorý je tesne vedľa. Ale? My budeme vedieť, že sa mýli. Lebo miesto spojenia je predsa iné. 🙂

Takže čo vlastne hovoríme okoliu ak hovoríme Súhlasím s tebou, alebo Nesúhlasím s tebou? Ukazujeme jasný a Pravdivý postoj k danej veci. Ale to predsa nie je pravda. Pretože to čo hovoríme je len názor, ktorý vznikol len a len v našej “hlave” nie v hlave iného. Je to len naša predstava o našej veci a nie božia pravda. Sme len časťou všetkého a teda ako by mohla takáto časť vedieť o všetkom všetko? Hm, vnímam toto slovíčko za slovíčko hodné k pováženiu. Pretože ak mi niekto povie súhlasím s tebou, hovorí mi vlastne o tom, že na veci nemá vlastný názor. A popravde, k čomu sú nám dobrý ľudia, priatelia, známy, učitelia, ktorí nemajú vlastný názor? Ako sa naučíme čokoľvek od človeka ak s nami bude súhlasiť ako oslík ktorý v jednom kuse kýva hlávkou ako to vie snád len on? 🙂 ( prepáč oslík, napadla ma rozprávka shrek, a tam ten oslík je naprosto úžasný 🙂 ) O čo mi teda v tejto malej analýze vlastne ide? Buďte sami sebou. A popravde skôr Nesúhlaste! ako súhlaste.  Lebo tak vlastne sami sebe beriete šancu vidieť svet v rozmanitých farbách. A popravde, kto toto po vás žiada nestojí za zmienku. Žiaľ, je to tak. Môžete mať na svet rovnaký názor. Môžete sa na svet dívať podobne. No nikdy nie rovnako ako ja! To prosto nejde, nech by ste sa akokolvek snažili. Nie ste mnou, nie ste vo mne, nežijete moju situáciu, môj život. Vlastne o mne neviete nič a predsa so mnou súhlasíte či nesúhlasíte. Vlastne ma len triedite, hodnotíte pričom ma nechápete a či mi vôbec vlastne rozumiete. Môj prejav radosti je predsa iný ako kohokolvek iného. Môj prejav smútku je predsa iný ako kohokoľvek iného. Tak? Ako môžete so mnou súhlasiť? No nemôžete. Môžete to len podobne vidieť, ale nie cítiť to čo cítim ja. Tak ako ja nemôžem vedieť čo cítiš ty, či ty, či ktokoľvek iný. Môžem to len zdieľať, môžem to podobne vnímať, no nemôžem to cítiť ako ty.

PS: ak sa vám článok páči, kľudne mi môžete dať LIKE. Lebo like ja chápem páči sa mi to, vidím to podobne. Nie že s tebou súhlasím 😉 😀 😀 😀 Vlastne, robte len to čo cítite. Nič viac a nič menej.

A áno, k vzniku tohto článku ma podnietilo to čo sa tu dialo v posledné dni. Pri čítaní komentárov som sa tu cítila ako pri triedičke odpadu občas ( a áno aj z vlastných reakcií 😕 )