Jeden z dlhších komentárov od Strieborného Dráčika ma zaujal na toľko, že som sa rozhodla prerušiť mlčanie a vyjadriť sa ku komentáru formou článku. „V poslednej dobe som mal šancu si uvedomit, že k duchovnu sa dostanu z 99% ludia, ktorý su absolutne trosky. Môžu mať dobré výsledky vo svojej práci, v škole, ale stále nemaju hodnotu. Nie sú výnimočný vo svojich vlastných očiach. vytvárajú si tabulky – som taky aniel, som inkarnovany mag, na dosiahnutie istej dôležitosti. Tvárite sa , že komunikujete s anjelmi, lebo sa cítite samy.“ Jedenásť pravopisných chýb v 4 riadkoch bolo prvé čo mi udrelo do očí, ale k veci.
Hovorí sa, že „podľa seba súdim teba“. Neviem, aký je tvoj stupeň osamelosti Strieborný Dráčik, čo všetko a komu predstieraš v reálnom živote. Možno si dobrý chlapec, ktorý sa dobre učí alebo dobre pracuje. Ale ako si sa mohol dostať k duchovnu? Žeby si bol tým jedným percentom, ktoré nie je troskou? Alebo platí, že podobné priťahuje podobné, takže ak sú okolo Dráčika trosky …
Ďalšie štyri odstavce si venoval Helar. Strieborný Dráčik, je pre teba skutočne tak ťažké prejaviť aspoň trochu ohľaduplnosti a úcty a poslať svoje námietky Helar osobne, neverejne, priamo? Viesť dialóg založený na rešpekte? Alebo máš vo zvyku autora každého textu či blogu poučovať o tom aký je, nie je, mal by byť a nemal by byť? Akým právom? Také právo neexistuje. Prezradím ti, že ten, kto nevie prejavovať úctu iným, nevie ju prejavovať ani sám sebe. To čo vyčítaš iným, vyčítaš sám sebe, ak sa posmievaš, posmievaš sa sám sebe. Rovnako, ako sa o pár odstavcov nižšie vyjadruješ o „malom bezvýznamnom nicku“. Uvedomuješ si, že sa vyjadruješ o žene? Ak dokážeš takto uvažovať o akejkoľvek žene, znamená to, že si nevážiš ani svoju matku. A ten, kto má problém čo len s jedným rodičom, nedokáže prijať ani sám seba, nie úplne. Pravda, dokáže si to dosť dlho simulovať, hoci nie bez následkov. To je ale téma na iný článok.
Možno si použil formu verejného osočovania, pretože máš Mesiášsky syndróm a možno si očakával aplauz od vďačných zachránených chudákov, ktorých tá zlá Helar tak strašne sťahuje dole a oni to bez tvojej pomoci nedokážu vidieť. Ešte nižšie dokonca používaš vulgárne vyjadrenie, hoci bez písmenka „r“. Toto hrubé používanie jazyka ukazuje, aké hrubé sú tvoje emócie, tvoje vnútro, tvoja inteligencia. Ale možno ti len chýba slovná zásoba.
A teraz o mne. Cítim sa byť jednou z tých ostatných, ktorá má odpovedať na otázku, kde je trošku triezvosti atď. Začnem cenzúrou. Cenzúra štátnej tlače existovala a existuje, len dnes sa nevolá cenzúra, ale tlačový zákon. To je politické rozhodnutie, keď vládny aprát ovláda masy pomocou informácii, ktoré zverejní alebo nezverejní. A Helar? Píše si svoj blog, a ako autorka článkov má možnosť úplne diskusie neumožniť. Nerozumiem, prečo porovnávaš súkromne vedený blog, ktorý môžeš ale nemusíš navštevovať, neplatíš ho zo svojích daní a ani inak sa na ňom nepodieľaš s verejno-právnymi médiami alebo súkromnými médiami, ktoré platíš svojim daňami alebo zdanenými peniazmi, ale ktorých úlohou je priamo podporovať určité tendenčné spoločenské nálady a reflektujú širokospektrálne, spoločensky či politické významné témy. Možno by si sa ale mohol obrátiť s otázkou priamo na wordpress, ako je možné, že umožňuje moderované komentovanie.
Veľmi ma ale zaujala tvoja výčitka: „A vy ju v tom podporujte, žite svoj sen a dalej nemajte odvahu. Nemate odvahu ukazat sa taky ako ste na nete. Nech pride čokolvek v buducnosti NWO, mimozemštania, vždy si na to nájdete opodstatnenie, dokonca mate aj opodstatnenie na to, prečo maju anjeli davat občas nespravne info.“
Vieš o tom, že väčšina z nás, ktorí tu diskutujeme sa aj stretávame, voláme si, píšeme, zaujímame sa o seba a poznáme svoje príbehy dennodenného života, ba i sny? Áno, diskutujeme, argumentujeme, pýtame sa a nesúhlasíme alebo aj podporujeme sa navzájom, dodávame si odvahu, žartujeme, počúvame sa a smejeme sa spolu. Úplne normálne sa kamarátime, žijeme úplne normálne pozemské životy s nohami na zemi, túžbou po Pravde v srdci a obdarovávame sa smiechom a radosťou. Je pre teba tak jednoduché si vytvoriť ilúziu, predstavu o ľuďoch, ktorých poznáš len na úrovni nicku, na základe tvojej obmedzenej skúsenosti, imaginácie, predsudkov a predpokladov! Čo sa týka NWO, UFO a iných konšpirácii – zrejme si si vylial frustráciu na nesprávnom blogu, takže skús si spomenúť, ktorý konšpiratívno – channelingový blog to bol a bež vyčítať všetko všetkým aj tam.
Okomentujem ale ešte tvoj posledný odstavec, ktorý je zlatým klincom tvojho príspevku. „ Nikto by nemal interpretovat inym, ked sam nema doriešeneho seba, tak ako Helar, kt. sa hra na niečo čo nie je. Stoji si doma žam žung, čita si knižky a cestuje astralne, ale kolkym ludom povedala, nech hladaju aj inde ? Nikomu! Kolkým prezentovala s nadšením aj iný názor ako je jej? Nikomu! Helar nie si hodna ludských nasledovníkov, stahuješ ich dost hlboko, aspon tých, čo sa ta držia.“
Kde berieš tú bohorovnosť určovať, kto by čo mal robiť? A ako definuješ doriešeného človeka? Uvedomuješ si, že všetci ľudia , vrátane teba, sa hrajú na niečo, čo nie sú? Nikto nedokáže byť 100% autentický vo všetkých situáciách. Je to súčasťou ľudského vývoja, hľadáme a hráme sa, objavujeme a postupujeme stále bližšie k sebe, k Láske, k Jednote. Popremýšľaj – koľkým ľuďom si ty s nadšením a zápalo prezentoval iný názor ako je tvoj? Neviem ako ty, ale ja mám len svoje názory. Možno ty ale disponuješ väčšou škálou a máš názorov toľko, koľko je okolo teba práve ľudí.
Ty si hodný nejakých nasledovníkov? Chce ťa niekto nasledovať? Ako vieš, že tvoja prítomnosť je tvojmu okoliu príjemná? Si bezvýhradne milovaný? Vieš si predstaviť, aký je to pocit, keď si vážiš sám seba? Nie uvrieskane, nie ukrivdene, ale s pocitom vnútornej tichej radosti a s istotou, že sa nemusíš pchať do popredia? Na jednu stranu píšeš, že Helar nie je hodná následovníkov. Čo ak jej následovníci chcú nasledovať? Odkiaľ berieš bohorovnosť rozhodovať, koho by mal kto nasledovať, ak je to jeho slobodná vôľa? Hneď v ďalšej vete píšeš, že sťahuje ľudí hlboko dole. Zase nechápem, odkiaľ berieš bohovorovnosť určovať, aké lekcie kto potrebuje zažiť. Možno niekto padne, možno vďaka Helar, ale možno ich plán bol presne takýto. Nezabúdaj, neprehráva ten kto padá, ale ten kto nechce vstať.
Uvedomuješ si, že nemáš – ani pri najlepšej vôli – kapacitu obsiahnuť komplexnosť cesty duše ani len svojej, nieto ešte iného človeka? Život každého z nás je naša individuálna zodpovednosť. Máme tu šancu rozvíjať svoje pozitívne kvality a transformovať tie, ktoré neprispievajú k zvyšovaniu potenciálu lásky. Ak sa každý z nás pokúsi v každom okamihu byť ohľaduplnejší a láskavejší, svet bude vyzerať inak. Môžeš to skúsiť aj ty, ver mi, že urobíš lepšie, ako keď budeš pokračovať v hľadaní príčin svojich frustrácii v Helar, jej článkoch či čitateľoch tohto blogu. A ja? Ja sa spokojne vraciam naspäť ku tichej melódii môjho života – láske, priateľom, práci, kreseleniu, hudbe … nie som si istá, či si urobím čas na komentovanie a diskusiu, ale ak pocitím potrebu reagovať, urobím to asi opäť formou súhrnného článku.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre nik Zrušiť odpoveď