Včera poobede ma pochytila príšerná nervozita. Niečo vo mne na mňa húkalo, aby som okamžite šla, vzala kyvadlo a hovorila s Gabrielom… Nedalo sa to vydržať! Takmer som ani nedopila kávu… Vytrielila som k počítaču, vzala písmenkovú tabuľku a išlo sa kyvadlovať. Na kyvadle bol Gabriel. Tu je výťah z rozhovoru:
Volal si ma na kyvadlo?
ANO
Prečo?
CHCEL SOM S TEBOU HOVORIT
/…/ Čím začneme?
HOVORENIM O STAZOVANI SA
Niekto sa sťažuje? Ja sa sťažujem? 😯
TY NIE
A kto potom?
TY 🙂
Počkaj… to nerozumiem! /…/ Nemôžeš mi povedať, že sa nesťažujem, a potom povedať, že sa sťažujem! Nehovorím, že nemáš pravdu!
Ale ja nehovorím, že sa sťažuješ. Ja hovorím, že je chyba, že sa nesťažuješ.
/…/ Prečo je chybou nesťažovať sa?
🙂 Pretože všetko potom musíš zvládať sama. Niekedy by stačilo povedať a my by sme pomohli.
Ale ja nechcem otravovať s každou prkotinou. Niečo predsa musím dokázať aj sama!
🙂 Aké „sama“?
😀 No dobre; nachytal si ma. Sebadôležitosť jak hovado. Ale aj taký nejaký ostych. Myslím, že tento život nie je na to, aby sme s každým bebíčkom utekali za anjelikmi a žiadali o pomoc.
🙂 S každým bebíčkom nie. S tými obrovskými bebami už môžete.
Lenže… ja neviem, o čo mám žiadať. Vyriešenie znamená smrť… a ja nemienim nikomu krátiť život.
Sebe.
No dobre; je to môj život. Ten môžem krátiť donekonečna.
🙂 No do nekonečna asi ťažko. Nenecháme ťa ísť do mínusu.
😀 Jediné konto, ktoré nedokážem prečerpať?
🙂 Odvádzaš reč.
Neodvádzam. Neviem, o čo by som žiadala – okrem toho, o čo žiadam sústavne: silu vydržať to.
To je málo. /…/
Tak potom nie je nič, o čo by som mohla požiadať.
🙂 Si poriadne tvrdohlavá… Môžeš dostať pomoc. Od niekoho tretieho. Od človeka.
Nemôžem, Gabriel. Nie som schopná prijať pomoc.
🙂 Tak potom ti ešte nie je dosť zle.
😀 Asi nie. Takže tebe vadí, že nenariekam?
🙂 Nie, nevadí. Je mi len ľúto vidieť, ako sa trápiš. A potom nemáš chuť hovoriť ani so mnou. A to mi už nie je ľúto, to ma vyslovene štve. 🙂
Naštvaný archanjel. To tu ešte nebolo. 😆
🙂 Ako to, že „nebolo“? Koľkokrát si ma dohriala počas posledných rokov do štádia, keď bolo treba niekoho iného, aby s tebou komunikoval?
😀 Nejako sa všetci vytratili. Potichúčky. Minule som špekulovala, že som už dávno neskecla s Kumarom.
🙂 Niekedy s ním hovoríš. Buď si myslíš, že si to ty, alebo si myslíš, že som to ja. Ale Kumara ťa vedie za ruku tvojím vlastným rastom. Vyťahuje ťa z tvojej človečiny.
To značí, že je tu stále?
🙂 To je zas taká ľudská otázka… A kde by sme boli, ak nie „tu“? A kedy, ak nie „stále“? 😀
No, chvíľu sme nerozprávali a už sa správam ako etnický blb.
🙂 Bude aj horšie.
/…/ 🙂 Gabriel, prečo mi nejako došli otázky?
Pretože sa netreba pýtať. Už si začala odpovede cítiť, preto ťa otázky netrápia. Možno ešte nevieš veci pomenovať, ale nie sú pre teba neznáme alebo nepochopiteľné.
Ale o čom sa budeme zhovárať teraz, keď nemám otázky?
🙂 Budem ti klásť otázky ja.
😀 Napríklad?
Hmmm… Čo by si chcela robiť?
😯 Nič špeciálne. Robím, ako to prichádza. Čokoľvek potrebujem, to robím.
🙂 A niečo navyše nechceš?
Ani nie. Mám teraz enkaustiku a zabávam sa s ňou. /…/ 😀 Máme dohodu, Gabriel. /…/ Povedala som: idem k vám. Aj keby ste zabarikádovali dvere. Vleziem komínom. Nič ma nezastaví. 😀
🙂 Dvere sú otvorené, treba k nim už len doraziť.
Ešte je to ďaleko?
🙂 To záleží od toho, aký najbližší krok spravíš.
Takže dvere sú otvorené a ja ich nevidím.
🙂 Presne tak.
OK. Nehýbem sa. Ak mi hovoríš toto, znamená to, že dvere sú na dosah. Bola by som blbec, keby som sa pohla… Sadnem si a budem čakať, až ich objavím.
🙂 Dobrý plán… Ako dlho budeš čakať?
😕 No OK. Tak čo navrhuješ?
Choď za hlasom srdca, nie očí. Úplne zabudni na veci ako „dvere“ a „cesta“. Po celý čas stojíš tesne pri cieli. Nevidíš ho; nikdy ho nebudeš vidieť. Ale máš iné možnosti, ako ho objaviť.
Pocity?
🙂 Napríklad.
Môžem sa „vcítiť“ do cieľa?
🙂 A prečo nie? Ty si utváraš realitu. Ak si utváraš realitu „čakám a nevidím“, no tak budeš stále „čakať a nevidieť“. Rozumieš? 🙂
😯 Myslím, že áno. Vychádzam z nesprávneho predpokladu. Ale ako sa môžem vcítiť niekam, kde neviem, kde to je?
🙂 Lebo to nie je „kde“. Je to pocit.
Čiže… počkaj… mám začať skúšať rôzne pocity? A jeden z nich bude „správny“?
🙂 Eloi, Človieča.
😀 Eloi, Veliký. Ale pri tom experimentovaní s pocitmi… nemôžem sa chytiť do nejakej pocitovej pasce?
🙂 Paranoidné človieča. Aká pasca? Načo by ti niekto staval pasce?
No to ja neviem… Načo?
🙂 Na nič.
Ale fakt sa nemôžem niekde zacykliť v nejakom debilnom pocite?
🙂 Prečo by si to robila? Máš predsa cieľ… aspoň tvrdíš, že ho máš. Že si ho ešte nezmenila.
Počuj… 😦 Ty o mne pochybuješ?
🙂 Nie, ja ťa dráždim. Vždy, keď si podráždená, začneš fungovať vysoko účinne. 🙂
🙂 Teraz dostávam preplesky, čo?
Bola si dlho ticho. Začala si sa sťahovať do rutiny. Nečuduj sa, že máš hlúpe reakcie. Pár dní potrvá, než ťa z toho dostaneme.
Preto si ma dnes nútil kyvadlovať?
😕 Nútil… Také škaredé slovo… Trochu som tomu pomohol.
A mňa z nervozity skoro rozdrapilo napoly! 👿
🙂 Ale si celá, nie? 🙂 A cítiš sa lepšie, nie?
🙂 Hej; cítim sa vyvážená, Veliký. Takže: ide sa experimentovať s pocitmi. Dostanem od teba nejakú nápoveď, aký druh pocitu vedie k vám?
🙂 A to nevieš?
No dobre, Tvoja Blahosklonnosť… Pocit spolupatričnosti?
🙂 Nie. Zle. Znova.
Pocit, že mi je dobre?
🙂 Teplo.
Že je všetko, ako má byť?
🙂 Presne. Eloi. Všetko je v najlepšom poriadku.
A potom príde nejaký debko a vystrieľa pol národa.
A potom príde El Morya a porozpráva o tom.
A potom prídem ja a naštvem sa.
🙂 A prečo? /…/ Potrebuješ si zachovať odstup od konkrétnych udalostí a vidieť silu za nimi. Keď sa deje niečo, čo nechápeš, potrebuješ k tomu hľadať dostatočne široký kontext. Všetko so všetkým súvisí. Neuvidíš každú súvislosť, ale pokiaľ ťa nevedie tvoje chcenie, vieš odhaliť dostatok súvislostí na to, aby si pochopila, že aj dobrá vec vedie k strašným dopadom a strašná vec zobúdza dobro. Je to vec vyváženia. Čím viac jedného, tým ostrejšie sa prejaví druhé.
No, ja už v poslednom čase o tom ani veľmi nerozmýšľam. Dobré, zlé… je to totálne bezpredmetné, pretože aj tak je to dobré alebo zlé len vzhľadom na danú situáciu a na toho, kto hodnotí. Inak veci môžu vyzerať celkom odlišne v očiach iného hodnotiaceho.
Toto vzdanie sa hodnotenia vytvára v tebe vzduchoprázdno. Čím ho zapĺňaš? 🙂
Neviem… Dôverou? Myslím, že dôverou.
Aký pocit je dôvera?
🙂 Dobrý. Teraz som mala celkom presný obrazový vnem, Veliký… 😀 Videla som kľúč.
🙂 Si napojená… čo sa čuduješ?
🙂 Nečudujem sa. Idem do obchodu kúpiť horčicu. Chceš aj ty niečo?
🙂 Nie. Teraz som celkom v pohode. Už si sa znova zobudila zo svojho spánku.
🙂 Vydrží mi to?
🙂 Ak nie, zasa ťa vyženiem na kyvadlo. Nezabudni… mám tú silu, aj keď ju nepoužívam. Teda… väčšinou ju nepoužívam. Ale niekedy aj áno.
🙂 Hepi. Používaj. Je mi dobre. Všetko je, ako má byť. 🙂
Doplnok dnes, 8:30: Niečo ma zaviedlo na tento článok a zistila som, že veľmi podstatne súvisí s dnešným článkom. 🙂 Takže príjemné čítanie starého. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Akurát som včera dočítal kniho od Doreen Virtue – Liečenie s anjelmi a presne o tomto sa tam píše.
Žiadajte nás o pomoc a my vám pomôžeme. Nemôžeme zasahovať, kým nám to nedovolíte. Sme tu stále a stále sme s Vami. Požiadajte Otca a on Vám pošle toľko anjelov, koľko budete potrebovať. Aj na zdanlivé “prkotiny”. Nič totiž nieje prkotina, ak Vám to pomôže lepšie sa sústrediť na vašu “úlohu”. 🙂
Čítal som s otvorenými ústami a opakoval “milujem vás” stále do kola.
“Oči” zatvorené a tak veľmi túžim vidieť….chcem lietať, ale “krídla” neroztvorím….aké jednoduché 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Helar toto prišlo ako na zavolanie 🙂 a hlavne tieto slová: “Gabriel, prečo mi nejako došli otázky?
Pretože sa netreba pýtať. Už si začala odpovede cítiť, preto ťa otázky netrápia. Možno ešte nevieš veci pomenovať, ale nie sú pre teba neznáme alebo nepochopiteľné.” Neviem prečo no i ja som sa stratila v rutine a neviem prečo som zabudla čo by som sa chcela pýtať… Veľká vďaka obom 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Toto vyzerá ako odkaz pre mňa od Gabriela.Pred mesiacom som Gabriela prosila,aby mi niečo po Hele odkázal,pretože ja ho nepočujem 😦 ,”iba cítim”.A ten článok ma doslova pritiahol.Takže veľká vďaka Vám obom.A vidím,že nie som sama,ktorej dochádzajú otázky.Vzniklo u mňa akési prázdno,pocit,že niečo príde,ale ešte to nevidím.Silný pocit niečo tvoriť,ale žiadna myšlienka,čo by to malo byť.Tak ešte raz vďaka a posielam elementála Lásky Vám všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Pretože všetko potom musíš zvládať sama. Niekedy by stačilo povedať a my by sme pomohli. Ale ja nechcem otravovať s každou prkotinou. Niečo predsa musím dokázať aj sama!” — Od tohto som sa musel odnaučiť aj ja, keď mi bolo povedané, že milióny anjelov sú “nezamestnaní” z dôvodu toho, že ľudia nevedia, alebo netušia, že ich môžu o pomoc požiadať, prípadné nechcú byť “vlezlí”. Vždy, keď mám s tým problém si poviem, že dávam “prácu” niektorým z nich a hneď je mi lepšie … 😉 Je však dôležité si uvedomiť, že predovšetkým pri energetických veciach dokážu pomôcť tak, že to celé prečistenie, alebo zmena myslenia/štruktúry konania poskočí o niekoľko levelov vyššie (časovo aj hĺbkou rozsahu). Napríklad pri rekapituláciách, zbavovaní sa energetických nánosov a pod. Dajú sa výborne (z mojich skúseností) použiť aj pri problémoch s komunikáciou s inými, aby im umožnili pozrieť sa na vec aj z inej perspektívy. Je to prosto voľná pomoc, ktorá je neustále k dispozícii. Bol som hlupák, že som to nevyužíval skôr. Človek má tú tendenciu, že “to” chce zvládnuť sám, nebyť na nikom závislý, že oní sú zasa príliš transcendentálny a všelijaké pozemské starosti ich nemôžu zaujímať – blud. A je to aj o efektivite. A tú mám rád. Je tam ešte jeden aspekt – s nimi je to spolupráca, kde človek nenatrafí na hlupákov a nič nemusí vysvetľovať, to je mnohokrát veľká úľava.
“Si poriadne tvrdohlavá… Môžeš dostať pomoc. Od niekoho tretieho. Od človeka. Nemôžem, Gabriel. Nie som schopná prijať pomoc.” — Toto by si si mala nechať odblokovať. Nezvyknem niečo takto priamo odporúčať, ale tá bolesť, ktorá sa za tým skrýva je veľkou brzdou (a ani nemusí byť tvoja, prípadne nie z tohto života), načo to so sebou vláčiť …?
“Eloi, Veliký. Ale pri tom experimentovaní s pocitmi… nemôžem sa chytiť do nejakej pocitovej pasce?
🙂 Paranoidné človieča. Aká pasca? Načo by ti niekto staval pasce?
No to ja neviem… Načo?
🙂 Na nič.
Ale fakt sa nemôžem niekde zacykliť v nejakom debilnom pocite?
🙂 Prečo by si to robila? Máš predsa cieľ… aspoň tvrdíš, že ho máš. Že si ho ešte nezmenila.” — Svojho času sme mali jednu s diskusií, kde si pocity alebo emócie, jedno z toho priradila k parazitom. Paradoxom je, že jeden z tvojich “featured” článkov bol s názvom Staneš sa človekom, dostaneš telo. Ako sa chceš so svojim telom rozprávať ak nie cez pocity? Je pocit a je emocionálny stav. Emocionálne stavy môžu byť na kočku. Pocit je spôsob, ako získať komplexnú informáciu naraz z rôznych tiel, ktoré sú pre človeka k dispozícii. Môžeš to používanie pocitov zobrať ako školu hrou, občas sa pošmykneš a spadneš, potom sa postavíš a pôjdeš ďalej. Nakoniec, aj táto tvoja posledná veta: “Hepi. Používaj. Je mi dobre. Všetko je, ako má byť.” je sumarizáciou 3 pocitov.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nie som tvrdohlavá. Len mi trvalo asi pol hodinu, než som im to odovzdala… Nechala som na nich, ako to zorchestrujú, mne je to jedno. Budem robiť, čo mi povedia. 🙂 Už si zo mňa uťahujú, že som “bezzubý drak”.
A len čo som ich požiadala o pomoc (len neviem, čo presne som chcela, ale veď to je jedno, oni aj tak urobia, čo bude potrebné), veci sa začali trochu zlepšovať. Tak uvidíme.
A k tým emóciám… Mám dva postoje. Jede “gaiovitý” – Gaia ma učila, že anjeli majú “emócie” v zmysle “potenciál cítiť” a ľudia majú “pocity” – so začiatkom, priebehom a koncom, a tieto “pocity” teda netreba brať vážne. Neskôr, u toltékov, som sa stretla s pamäťou tela a trochu som to predefinovala a teraz používam “upravené názvoslovie”: ľudia majú “emócie” a “pocity”. Pocity sú fyzická záležitosť a korenia v kinestetickom type alebo “vôľovej” energii (to je tá, čo si potrebuje na veci “šáhnuť”) a emócie sú projekcia nášho ega a mysle, teda nástroj Parazita: nezakladajú sa na tom, čo skutočne prežívame, ale na tom, čo nám naše ego hovorí, že by sa v danej situácii malo zažívať. To mi zas raz natrel pod nos Gabriel: https://eprakone.wordpress.com/2010/11/15/necit-len-preto-ze-niekto-ma-zaujem-na-tom-aby-si-citila/
Ja teraz hodne frčím na pocitoch. Večer mi nakázal “nacítiť sa naňho” 😛 – a mne sa to podarilo a podarilo sa mi udržať to po dosť dlhú dobu! Takže pamäť tela funguje u mňa rozhodne lepšie ako úmysel, pretože šamansky viem v súčasnosti akurát tak zachrápať. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Pozrel som si ten článok s Gabrielom, chápem teraz ako vidíš ten rozdiel medzi pocitom a emóciou. To, ako popisuješ emóciu ja nazývam energetická diera. Keď sa do nej dostaneš pozornosťou, alebo keď ti vtiahne do seba pozornosť cez hocičo (vyčerpanosť, rutinné správanie), začneš prežívať emocionálne stavy, alebo nastanú výpadky pamäte, alebo sa niečo “nedá” pochopiť, alebo niečo musíš hneď teraz urobiť … Je to miesto na niektorom z tiel, kde je porušená celistvosť a je jedným zo základov spúšťania autopilota. Energetická diera je širší a lepší pojem ako emócia, minimálne sa nepletie s pocitom (aj Castanedovi plátal čas od času Don Juan s Genarom jeho energetické diery, aby sa jeho poznanie dalo trocha dokopy).
OK, no a čo ten stredný odstavec?
Páči sa miPáči sa mi
Ježíííííš… 😯 Kerý? Help! Potrebujem napovedať… niečo chceš vedieť, ale ja fakt nemám šajnu, čo!
Ja som nereagovala na prvý odstavec z tvojho komentu: keď máš recht, tak niet čo pindať. Na druhý som odpovedala tým, že som sa prestala cukať a nechala som anjelov pomáhať spôsobom, ktorý uznajú za vhodný (vzhľadom na ich znalosť mojej prítulnej, nežnej povahy) a na tretí som odpovedala tým linkom… Čo presne som vynechala?
Páči sa miPáči sa mi
Šúpeme si každý tú svoju cibuľku, šúpeme pekne poctivo a trpezlivo 😀
Sranda je ako sa to o5 celé zosynchonizovalo a to s tými anjelmi sa “zrazu” dostalo do “takéhoto” povedomia.
@Nik, nemyslím si, že si bol hlupák, keď si nezačal anjelov zamestnávať skôr. Ja som sa ale tiež v sobotu riadne tresol po čele, keď som si prečítal, že ich treba jednoducho požiadať o pomoc a netreba to riešiť veľmi rozumom. Jasné, že prkotiny sú prkotiny, ale kto z nás vie posúdiť, čo je naozaj prokotina? Resp. až to sme schopný, nemáme problém žiadať o pomoc 😛
Páči sa miPáči sa mi
mozno mal nik na mysli to, aby si si dala odblokovat neschopnosti priat pomoc od ineho cloveka…a nasledne tu pomoc mohla/ dokazala prijat, ked ti zaklope na dvere…..ak sa mylim, tak sorry za zavadzanie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
OK, v podstate si nevynechala nič, teraz rozumiem ako si odpovedala. Mal som na mysli to ako píše Ambala. Vieš, aj keď dovolíš anjelom/archanjelom, aby urobili to, čo je potrebné, tvoje dovolenie je len v rozsahu energetickej štruktúry dovolenia tvojho tela (niektorého z tiel, ale uplatní sa to s najväčším obmedzením). Sú tam vlastne dve štruktúry – prijatie pomoci a prijatie pomoci od človeka. Toto je verejný blog a z môjho pohľadu sú to dosť súkromné veci, tak asi viac o nich nemá význam písať, aj preto že každý môže mať toto postavené inak a tvoja skúsenosť bude pre iných bezpredmetná. Z toho, ako som sa na to na chvíľku naladil je tam ale veľmi veľká záťaž a z môjho pohľadu by to pre teba stálo za to, keby sa odstránila.
Páči sa miPáči sa mi
Na všetky “veci” treba, aby každému dozrel ten jeho čas a my sme tu aj na to, aby sme si navzájom pomáhali. Každý príspevok má svoju váhu a dôležitosť. Každý prinesie to svoje čo má odovzdať, aby sa rozpamätali ostatní a odnesie si čo potrebuje, aby sa rozpamätal sám 🙂 Takto to vidím aspoň ja.
Páči sa miPáči sa mi
Dnes večer som hovorila s Ihderaelom. Robenie rozhodnutí mi neprislúcha (a nenechala som sa ani strhnúť 😛 ), ale vyhlásila som, že od nich beriem hocijakú pomoc, ktorá je k prospechu všetkých. Povedal, že aj tak odo mňa nečakali rozhodnutie, len ochotu akceptovať. 🙂 Sloboda je poznanie nevyhnutnosti. 🙂
Čo sa týka prijímania pomoci, na tom ešte budem musieť polaborovať. 😕 Rátam, že najbližších 50 rokov mám čo robiť.
Páči sa miPáči sa mi
“Rátam, že najbližších 50 rokov mám čo robiť.” — To bol dobrý humor … 🙂 Celá diskusia je o tom, že to nemusíš ďalších 50 rokov sama robiť a ono stačí len hop, a už sme späť … To je tá automatika tela. Telo je veľmi múdre, len tak ho neoblafneš … 😉 Ale poznám to, v začiatkoch každej novej témy je to vždy drina, ale tá sloboda a získaná energia stojí za to.
Páči sa miPáči sa mi
Dneska som zažila “instatnú karmu” 😛 . Situácia doma sa vyhrotila do tej miery, že mi odišli nervy, a ja som bežala na kyvadlo spýtať sa, čo tak približne sa odo mňa očakáva – či vydržať alebo začať robiť opatrenia. Gabriel: Porozprávaj mi, čo presne ťa trápi. Porozprávala som. Gabriel: Nechaj to na mňa, nič nerob, idem zariadiť ukončenie. (Tu som chytila zimomriavky, ale hocijaké riešenie bolo lepšie než žiadne riešenie.) Pekne som poďakovala. Do hodiny bolo všetko v najlepšom poriadku.
🙂 Ja sa fakt naučím ešte aj tú pomoc prijímať. 😛
Páči sa miPáči sa mi
🙂 o tom nepochybujem ani na sekundu 😛
Páči sa miPáči sa mi
“Si poriadne tvrdohlavá… Môžeš dostať pomoc. Od niekoho tretieho. Od človeka.
Nemôžem, Gabriel. Nie som schopná prijať pomoc.
Tak potom ti ešte nie je dosť zle. ”
… výstižnejšie to povedať nemohol… Heli – otvor sa tej pomoci a nauč sa ju prijímať – nielen že to človeku pomôže vyriešiť veci, na ktoré potreboval priveľa síl a energie, ale uvedomí si aj iné súvislosti. Občas prijatie takejto pomoci – resp. naučenie sa toho ako ju prijímať býva pre nás neskutočnou lekciou, ktorá nás vie posunúť. Naučí nás to vnímať ľudí, ktorí nám pomhajú inak. Kedysi som bola presvedčená že ak mi niekto s niečim pomôže, bude to niečo za niečo a to mi bránilo pomoc prijímať – a moj alekcia prišla – dostala som sa do situácie keď už nebolo iné riešenie… Dnes viem že som sa mala naučiť, že aj ja nemôžem IBA dávať… a že tu niesme preto aby sme si všetko vybojovali úplne sami a že je v poriadku ak nám občas niekto s tým bojom pomôže. Tá pomoc sa mu vráti… a nemusí to prísť od nás – navyše – dávame tomu človeku tým že pomoc prijímame možnosť konať dobro… a to je preňho úžasný pocit – už len aby sme sa v dnešnej dobe “niečo za niečo” naučili dávať a prijímať “bez nároku na honorár” – konieckoncov ten dostaneme tak či tak ,-)
Páči sa miPáči sa mi
Ešte raz som si prečítala celý channeling a pochopila som jednu infošku, ktorá mi prvýkrát unikla, hoci ma mohlo napadnúť, ako divne Gabriel použil slová… Brána do neba má nápis “eloi”. Eloi poznám ako význam “presne tak, dokonale a úplne, je to tak, ako to má byť” a ľudský ekvivalent pre to je “dôvera” – bezmedzná a bezvýhradná. (Preto sa mu nepáčilo, že mi Ihderael toto slovo prezradil, keď som ešte nemala kapacitu pochopiť jeho plný význam! Vtedy to pre mňa bolo “len slovo”… a ono je to oveľa viac, je to “kľúč k bráne”.)
🙂 Takže moja najnovšia mantra sa volá “eloi”. 🙂 Fake it till you make it! 😀 Yesssss! 😎
Páči sa miPáči sa mi
Tým kľúčom k bráne bude pre teba podľa vášho dialógu skúšanie a používanie pocitov. Čo by mi tak indikoval aj kontext tvojho celkového zámeru inkarnácie s cheruba a snahy o poznanie ľudí ako takých. Možno aj preto ti Gabriel vraví, že celý čas stojíš pri dverách a nevidíš ich. Ten ďalší krok potom môže byť zvýšenie si kapacity pre rozlišovanie a vnímanie pocitov.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem.
Ocitla som sa presne v rovnakej situácii ako ty, keď si to písala… Lenže ja som si všimla, že mám jeden pocit navyše – strach.
Páči sa miPáči sa mi
Strach z čoho?
Páči sa miPáči sa mi
Čo ja viem… zo zlyhania, z toho, že neurobím všetko, čo sa dá, z toho, že to bude trvať dlho… a na to otvorím tvoj článok a tam je odkaz pre mňa, že všetko je tak, ako má byť.
Páči sa miPáči sa mi