“Sme len ľudia. Máme chyby. A to nás robí dokonalými.” — Adrienne Trafford
(We are only human. And flawed. And that’s what makes us perfect.)
Niečo mi to pripomína z výcviku vizážistiky. Keď sa skúmala ľudská psychika, zistilo sa, že ľudia nemajú radi dokonalosť. Ani vo výzore, ani v prejave. Obdivujú ju, klaňajú sa jej, snažia sa ju nakamuflovať – ale v skrytku duše ju neznášajú.
Keď niekto je dokonale symetrický, upúta síce pozornosť, ale ľudia sa k nemu cítia menej priťahovaní ako k niekomu, kto má nejakú malú “chybičku krásy” – pretože naše oko dostane miesto, na čom sa v tej dokonalej symetrii zastaviť a chybička krásy pritiahne pozornosť, kým dokonale symetrickú tvár máme problém si zapamätať.
Takisto ľudia, ktorí “nemajú chybu”, sú ako dokonalé koliesko v ozubenom súkolí. Nijaké iné koliesko do nich nemôže zapadnúť, pretože dokonalé koliesko je dokonale hladké. Takýchto ľudí sa ostatní boja. Nie je to o závisti; je to o živočíšnom strachu, že v prítomnosti “dokonalého tvora” je náš vlastný genetický materiál ohrozený, pretože nedosahujeme kvality” dokonalého tvora”…
A tak sa Príroda (aspoň u ľudí) postarala o vyváženie a zaujímavejší jedinci sú tí “s chybičkami krásy” (môže to byť aj povaha 😉 ) a tí sa rozmnožujú viac. Pretože keby sa rozmnožoval len ten dokonalý, za chvíľu by vymrela rôznorodosť, a Príroda je postavená na rôznorodosti. 🙂











Povedz svoj názor