Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnes večer som sa pokúsila hodiť na papier krajinu, do ktorej som sa dostala na ceste domov zo služobky. Zadriemala som v aute a než som sa zbadala, videla som za očami krajinu. Bola totálne odlišná od mojich bežných vnemov zatvorenými očami – obvykle vidím buď akési tieňové pokračovanie cesty (a celkom presne vidím prichádzať premostenia alebo vidím pred nami autá – kamióny a malé vozidlá), alebo vidím zelené krajinky naokolo, prípadne vidím len oranžovozlatú energiu.

Dnes som miesto toho zbadala neónovoružové nebo nad temnými hnedými kopcami. Dostala som sa do tej krajiny dvakrát rýchlo po sebe; v prvom záblesku som videla len obrys hnedých kopcov oproti svietivému ružovobordovému nebu, v druhom akoby sa kopce trochu rozostúpili, boli to homole a bolo ich viac vrstiev odo mňa až k horizontu.

Nič som nerobila, len som pozorovala nebo, z ktorého vychádzala silná červenkavá žiara. Kopce boli oveľa temnejšie ako na obrázku, ale žehličkou neviem naniesť súvislú vrstvu takej tmavej farby. Bolo to takmer ako noc, len nebo bolo bordové. Žiaden porast, žiaden pohyb, len kopce a nebo.

Trvalo to veľmi krátko a vôbec som nedostala kontext, čo to je za krajinu a prečo som sa tam dostala. Možno sa mi to podarí zistiť inokedy a možno niekto z vás krajinu s ružovobordovým nebom už pozná a vie, čo je to zač… 🙂