Eprakone – ezoterika a spiritualita

Mladý študent bojových umení prišiel za majstrom a vážne ho oslovil: „Som odhodlaný u Vás študovať a naučiť sa Váš systém boja. Koľko mi potrvá zvládnuť ho na úrovni majstrovstva?“ Majster porozmýšľal a odpovedal: „ Desať rokov“. Študent na to vyhŕkol horlivo: „ Ale ja to umenie chcem zvládnuť rýchlejšie. Budem na sebe pracovať veľmi tvrdo. Trénovať každý deň desať a viac hodín, ak je to nutné. Budem sa veľmi snažiť. Koľko to potrvá potom?“ Majster chvíľu zauvažoval a odpovedal: Dvadsať rokov.“

Jednou z dôležitých skúšok a lekcií, ktorými prechádzame v živote, sú lekcie trpezlivosti. Pre mňa, veľmi netrpezlivého človeka, ktorý je naučený tlačiť situácie rýchlo vpred silnou vôľou, je každá okolnosť, kedy treba čakááááť a veci sa nehýýýbu, utrpením. Slová utrpenie, trpieť a trpezlivosť majú rovnaké korene a ja veľmi dobre rozumiem prečo 🙂  Je to tak v latinčine a napríklad aj u Číňanov, keďže ich znak pre trpezlivosť sa skladá zo znakov pre srdce a nôž.

Sme netrpezliví a situácie, kedy treba čakať ako tak zvládame, ale potom príde veľká skúška trpezlivosti, ktorá nami zametie, pretože nie sme naučení nechať veciam voľný priebeh, dať dôveru niečomu vyššiemu ako sme my a vyčkať…

A pritom máme v živote toľko príležitostí, aby sme sa natrénovali na jednoduchých veciach – môžeme trénovať státím v radoch, kým sa nám štartuje počítač, keď stojíme v dopravnej zápche, či kým dorozpráva kolega, ktorý má rozvláčny štýl hovorenia. Namiesto toho sme nervózni, máme pocit, že nám práve v túto chvíľu utekajú iné, dôležitejšie alebo zaujímavejšie veci. Sme napätí, vystresovaní, vnútorne nekľudní. Neznášame okolnosti alebo ľudí, ktorí nás donútili čakať, nežijeme tu a teraz..

Je však nevyhnutné, aby sme sa naučili trpezlivosti. Pochopili, že fyzický vesmír vibruje v pomalšom rytme ako mentálny. Preto, aj keď sa nám zdá, že splnenie našej túžby je ešte príliš ďaleko, nie je to pravda. Proces sa blíži k realizácii, musíme však buď trpezliví a dôverovať, že Vesmír v spolupráci pracuje spolu s nami v náš prospech. Tak ako sú skryté korene rastliny v zemi a kŕmené Gaiou dlho predtým ako kvety vypučia a vykvitnú, tak aj naša túžba potrebuje čas, aby sa stala realitou.

Utíšme preto svoje netrpezlivé ego a vyčkajme. Dôverujme sebe, Univerzu, vyššej moci a doprajme veciam čas.. Aj keď teraz možno nevidíme výsledky, vytvára sa niečo dosť mocné.

Trpezlivosť znamená čakanie, ale nie ničnerobenie alebo pasívne znášanie zložitých alebo nepríjemných situácií. Je to o akceptovaní situácie a stavu, v ktorom sme sa ocitli a udržaní si viery, že sme na správnej ceste a dosiahneme, čo sme chceli. A užívajme si proces trpezlivého čakania, pretože počas neho sa učíme najviac 🙂

Mladík prišiel za známym majstrom, expertom na drahé kamene, aby sa uňho učil za znalca drahokamov. Majster ho odmietol, lebo sa bál, že mladík nebude mať trpezlivosť učiť sa. Ten však nástojil, tak dostal šancu a mal prísť na druhý deň na začiatok učenia.
Na druhý deň ráno vložil majster mladíkovi do rúk nefrit a požiadal ho, aby ho držal. Mladík držal celý deň potichu kameň, čakal a pozeral sa na majstra ako reže, váži a osádza drahokamy.
Na ďalší deň znova dostal mladík do ruky nefrit, aby ho celý deň držal, na tretí deň rovnako, ako aj na štvrtý a piaty.
Na šiesty deň mladík už nevydržal potichu sedieť a držať kameň a spýtal sa majstra: „Kedy sa niečo konečne naučím?“.  „Uvidíš“, odpovedal mu majster a ďalej sa venoval svojej práci.

Po niekoľkých dňoch, keď majster mladíkovi opäť podával nefrit, chcel mladík už vykríknuť, že nevládze ďalej a končí. Keď ho však dostal do rúk vyhŕkol bez toho, že by sa naňho pozrel: „Ale to je už iný nefrit!“
A majster odvetil: „Teraz sa začínaš učiť“.

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj