Uprostred lesa, obklopené vysokými tmavozelenými smrekmi,ležalo jazierko. Breh bol len úzky a pokrytý kratúčkou trávou, hladina bola pokojná a dokonale zrkadlila belasé nebo a biele obláčiky, čo po ňom plávali.
Na smreku sedel malý sivohnedý vrabec. Ešte pred chvíľkou sa klbčil s inými a prekrikovali sa navzájom, ale teraz len ticho sedel a sledoval jazierko. Po belasej oblohe sa na ňom pomedzi oblakmi plavili dve labute. Veľké, ladné, belostné, s pekne priliehavým perím a výraznými oranžovými zobákmi. Elegantné, kráľovské.
Vrabec ukrivdene pozrel na svoje rozkuštrené nevýrazné perie a závistlivo ho porovnával s labuťami. Boli také krásne! Také vznešené! Tak nad vecou! Aj on chce byť taký ako ony!
Vzlietol nad hladinu a začal im kričať nad hlavami, len aby ho tie nádherné majestátne vtáky vzali na vedomie, hoci je taký malý, nepatrný a strapatý! A zrazu sa stalo čosi, s čím nerátal – jedna z labutí zdvihla hlavu, pozrela naňho, odrazila sa od hladiny a vzlietla.
Vrabec zatrepotal krídlami, keď ho mocný labutí zobák minul len o kúsok. Splašene sa dal na útek. Za prvou labuťou vzlietla aj druhá. Leteli za ním naprieč modrým nebom, prenasledovali ho, snažili sa ho uchopiť do svojich zobákov… Poľovali naňho!
Drobné vrabčie srdiečko tĺklo na poplach. Vrabca pochytil absolútny údes; letel o dušu spasenú. Preč, preč, preč! Labute za ním. Zúfalo máchal krídelkami, ale na ich mocné krídla bol príliš pomalý a slabý… Dostanú ho!
Mocný labutí zobák švihol popri ňom. A vtedy sa odrazu stalo čosi nepochopiteľné – malý hnedý vrabčiak sa premenil na krásnu bielu labuť. Zvyšné dve labute ho vzali medzi seba a v stále sa rozširujúcich kruhoch plachtili naprieč belasou oblohou, až z nich odrazu boli labute štyri.
Slnko pomaly zapadalo.
(sen z 17.6.2011)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
no,ja sa veru trochu bojim labuti.oni su krasne,ale mam pred nimi akysi respekt a bala by som sa priblizit.
Páči sa miPáči sa mi
Kedysi som videla, ako labuť zaútočila na môjho priateľa a skoro mu oddrapila ruku. Syčala, prskala, hrnula sa na breh ako veľká voda. Vtedy som sa zľakla. Na druhej strane, asi pred rokom som kŕmila labuť z ruky a ona si nevedela vziať keksík z mojej dlane, lebo vie jesť len bokom, a tak mi ožužlávala ruku a vôbec to nebolelo. Proste mi chytila dlaň ako malé decko a ťahala za ňu, aby ju dala spod keksíka preč. 🙂 Neútočila, pozrela na keksík, pokúsila sa k nemu prepracovať a nakoniec aj tak vždy skončil vo vode – a vtedy ho vedela okamžite zjesť. A najviac jej chutili Bebe keksy s cereáliami. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no toto by som sa ja neodvazila,ja tak maximalne na par metrov a ked je vo vode.ale ja mam tuto jemnu fobiu aj z husi,sliepok atd.,a labut tym ze je velka vyzera pre mna este nebezpecnejsia.
Páči sa miPáči sa mi
Labuť je ušľachtilá nie nebezpečná 🙂
Zaútočí,len ak jej samej hrozí nebezpečenstvo.Ale takto je to s každým tvorom na tejeto planéte,no nie? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no…alebo ak ona nieco vyhodnoti ako nebezpecenstvo…a moze to byt kludne aj omyl
Páči sa miPáči sa mi
labud je labud .. nie je ušľachtilá .. nemá ľudské vlastnosti … jednoducho ak cíti že sa jej hrozí nebezpečenstvo … dá ho do laty, keď citi že je všetko v pohode a nik jej nestúpa na otlaky je “ušľachtilá” 😉
inak, ľudia, mňa ako dieťa poštípala síce nie labuď ale hus, ( ktorá si chránila svoje húsatká ) …. auuuu, … áno, tam presne tam, držala sa ma ako kliešť, 🙄 …. ako to že nevedela, že mne sa iba tie jej húsatká páčili ? 😆
a skočil do mňa kohút, ( pôsobil mimoriadne žiarlivo, keď som si debatila z jeho sliepočkami ) … hi hi hi … to bolelo tiež, pamätám sa, ako následne do neho kopol brat tak, že on z toho osprostel, normálne, fakt … mama kričala na celé usta po dvore na brata, že či sa o tie sliepočky teraz bude on tak starostlivo starať 😉 … 😆
Páči sa miPáči sa mi
http://www.youtube.com/watch?v=7o57-UVpvfg&feature=related 🙂
Páči sa miPáči sa mi