Arthura Barryho popisovali Timesy ako najbrilantnejšieho zlodeja klenotov všetkých čias. V rokoch jeho kariéry spáchal okolo 150 vlámačiek a ukradol šperky v hodnote 5-10 miliónov dolárov. Málokedy okradol niekoho, kto nepatril k spoločenskej smotánke a svoje lúpeže často páchal v smokingu na spoločenských slezinách. Keď ho raz-dvakrát nejaká obeť aj prichytila pri čine, nasadil šarm a ukecal ich, aby ho neudali.
Ako väčšinu ľudí, čo si z krádeží urobia živobytie, aj jeho nakoniec chytili, usvedčili a odsúdili na 25 rokov väzenia. Keď už ho konečne prepustili na slobodu, zohnal si prácu ako obsluha v motoreste na Východnom pobreží za $50 týždenne.
Tam ho vyňúral žurnalista a urobil s ním rozhovor o jeho živote. Keď už Berry opísal všetky tie vzrušujúce body svojej lupičskej kariéry a dostal sa ku koncu interview, povedal: “Nie som extra moralista. Ale zamladi som bol inteligentný a šikovný a dobre som vychádzal s ľuďmi. Myslím, že som to v živote mohol niekam dotiahnuť, ale nedotiahol som a väčšiu časť svojho života som nakoniec strávil za mrežami. Takže keď budete písať môj životný príbeh, keď budete rozprávať o všetkých tých lúpežiach, nevynechajte tú najväčšiu… Nerozprávajte, že som olúpil nejakého Jesseho Livermorea z Wall Street či nejakého bratanca britského kráľa. Povedzte im, že Arthur Barry olúpil Arthura Barryho.”
Ako som spracovávala tento článok, stále som mala pocit, že to sem aj patrí aj nepatrí… až kým som si nespomenula na všetky naše samonastolené obmedzenia. Na náš pohľad upretý na to, čo niekto iný o nás povie, ako nás niekto iný zhodnotí, či budeme vyhovovať predstavám niekoho iného! Toto všetko sú prípady, kedy “Arthur Barry okráda Arthura Barryho”. Okrádame sa o radosť, šťastie, spokojnosť – okrádame sa o život.
A znova som si spomenula na Ruiza a jeho citáty: “Nevkladaj svoje šťastie do rúk inej osoby, pretože potom ti ho táto iná osoba môže hocikedy vziať.” Vtedy sa to týkalo lásky, ale platí to aj pre ostatné oblasti života. Lekcia sa volá bezpodmienečná láska. K sebe, k životu, k svetu. Neokrádať sa o všetko to úžasné, čo potrebujeme, len preto, že niekde niekto si myslí, že by náš život mal vyzerať nejako inak.
Bezpodmienečná láska značí milovať svoje tu-a-teraz, aj keby v ňom bol len jeden jediný človek – ja sám. On je to totiž súčasne aj jediný človek, voči ktorému máme vždy a všade absolútnu zodpovednosť. Ak sa my nepostaráme o “toho ksichtíka”, nikto iný to nie je povinný urobiť… ani život, ani svet, ani anjeli, ba ani ten pán Boško sám . 🙂










Povedz svoj názor