Moja druhá karta je už na prvý pohľad odlišná a viac menej pokojnejšia od predchádzajúcej. Ale poznáte to… Čo ak zdanie klame?
Myslel som si že mám dať na prvý dojem. Jednoducho začať sa venovať tej oblasti,ktorá ma napadla ako prvá keď som sa na kartu pozrel. Dva ohromné ľadovce ktoré ako mi iste nodškriepite pripomínajú dve tváre ktoré sa chcú pobozkať 🙂 Jeden je väčší,druhý menší..jeden má viac rokov a ten oproti je mladší. Ten starší by mohol byť aj múdrejší, nakoľko má na povrchu o kus viac brázd, ktoré mi istým pohľadom pripomenú vrásky na tvári…Ten svetlejší sa tiahne k tmavšiemu akoby o poznanie viac.. Akoby ho túžba hnala dopredu a on tak chcel konečne urýchliť to čo doposiaľ nemohol. Teraz, keď sú konečne tak blízko seba a naklonený v priaznivej pozícií, pozerajú sa jeden na druhého, môže to urobiť. Samozrejme za predpokladu, že táto interpretácia karty by bola správna 🙂
A to bola otázka, ktorá mnou za posledné dni rezonovala snáď najviac… Pretože, keď sa na kartu pozriem opäť, nie sú to iba dva ľadovce ktoré vidím.. Nie sú to len mne pripomínajúce dve tváre ktoré túžia po splynutí… Vidím aj krásny výhľad na pevninu. Výhľad ktorý je akoby istým prísľubom krajšieho a lepšieho zajtrajška. Teda nemusí ísť vôbec o dve tváre-minimálne nie v tom zmysle, ktorý som už na začiatku spomenul. Ako by som to bol ja kto stojí tesne pred priechodom a čaká kým ho voda vyplaví cez tento priechod a môže sa tak bezpečne postaviť na pevnú zem. Mňa nie je vidno-nie som v tejto scéne dôležitý. Dôležité sú práve tie súčasti karty ktoré mi chcú niečo naznačiť a ja si to potrebujem uvedomiť. Aj obloha na ktorú sa pozrieme je na dvoch miestach rozdielna… Tam, kde ešte stojím (alebo čo už robím 🙂 ) je stále tmavá,čo by v noci. Ale na mieste kam chcem, čiže na pevninu,vidíme krásny jasný deň. Kým sa tam však dostanem, musím si skutočne uvedomiť a precítiť význam a posolstvo tejto karty.
Ľadovec a teda tá časť ktorú vidíme nad povrchom je len mizivá s toho čo ostáva pod hladinou. A to je zrejme tá časť ktorej by som sa mal venovať, nakoľko aj význam karty je”pod hladinou skryté”. Ľadovec je len istá forma vody ktorá je všade naokolo. A voda-tá symbolizuje aj emócie. Môže trvať veľmi dlho kým vznikne niečo čo je dnes ľadovcom. A tak vznikne aj v našom živote niekedy niečo, čo keď nie je v danej chvíli správne ošetrené, ostane to v nás hlboko zakorenené a v budúcnosti to má rôzne následky a prejavy správania sa. Keď som si spomenul na odraz ľadovca vo vode ktorý tu na karte ani nevidíme, premýšľal som prečo. Uvidel som však niečo čo ma trochu znepokojilo a to bol ten tmavý, možno až čierny tieň, ktorý vrhá podľa mňa “starší” ľadovec. Ak si uvedomím že odraz ľadovca ktorý je na karte práve skrytý, môže ísť aj o zrkadlo. Zrkadlo ktoré mi niekto nastavil a ja som sa v ňom uvidel tak nikdy predtým. Čo ak ten ľadovec je obraz toho druhého v zrkadle? Koho by mi to v prvom momente pripomenulo? Bol by som to ja, koho odraz by som videl? Alebo tak ako aj s jedného ľadovca sa za určitý čas stanú dva ľadovce, tak aj človek keď si založí rodinu, to všetko trvá isté obdobie. Kým neskončí kvapka vody z mora niekde na vrchole ľadovca… Tuna ma napadol aj môj otec – starší ľadovec verzus mladší ľadovec 🙂 Bude to teda môj otec a ja? Možno, ľadovce sú si podobné a ja s otcom máme tak tiež veľkú podobu…či už z pohľadu fyzé, alebo aj niektoré povahové črty. Mimochodom otec, ten je človekom veľmi chladných, ba priam až ľadových emócií – ak by som to vôbec emóciami nazval. Je to práve táto oblasť života, ktorú potrebujem riešiť? A mám ju vôbec riešiť?? Nepýtam sa náhodou. Nevidím absolútne žiaden zásah ničoho ani nikoho (na karte samozrejme). Skôr tu vládne akoby ticho, nádej, ukľudnenie mysle a možno aj večnosť z pohľadu človeka ako vníma niečo, čo tu je už veľmi dlho. Tak keď sa aj ľadovec odtrhne od pevniny a začne plávať vo väčšine prípadov ide o zásah prírody nie o človeka (ak samozrejme neberieme na vedomie šialencov,ktorý ešte stále ničia tento svet 😦 ) Za týchto okolností by tak šlo o niečo pod povrchom skryté a mne nie veľmi príjemné.
Ale na to, aby sme sa mali neskôr v budúcnosti dobre a boli spokojnými stvoreniami, musíme si prejsť aj cestou ktorá nie je vždy podľa našej vôle a celkom jednoduchá. Paradoxne takéto kroky nás robia ľuďmi 🙂 Tak preto, jeden ľadovec ktorý je tmavší a môže byť aj zatienený, by som mohol vnímať ako moju tmavšiu stránku osobnosti. Žiaľ, od niekoho som ju zrejme obkukal. A nebolo to zo dňa na deň. Je to práve tá časť mojej osobnosti ktorej sa chcem zbaviť a nadišiel čas si uvedomiť, že to nie som ja ale len istá forma obrany?? Možno áno, možno nie. Ale viem že ak to prestanem potláčať a budem sa riadiť len tým čo som si povedal ešte pred mnohými rokmi, dostanem sa aj na tú pevninu ktorá ma na karte už čaká 🙂 Nemusím sa správať ako otec.. A ani sa nesprávam pretože som si povedal, že takým človekom by som nechcel byť. Nie. Viem že by som sa tak na tú pevninu sotva dostal. Viem, že otec v kútiku duše niekde tam…veľmi veľmi hlboko, cíti aj lásku.. alebo ju niekedy cítil. Asi je aj dobrý človek. A tak ako sa dá nájsť cesta ku každému, asi je čas pouvažovať nad tým ako ja nájdem cestu k otcovi. Respektíve…on ku mne? Alebo aj nie. Mám to vôbec riešiť, alebo to nechať na osud a nič nesiliť, iba čakať ako sa to vyrieši samo..? Ej bisťu!!! ale som sa rozpísal 🙂
Karta je veľmi pekná a kľudná 🙂 A nech mi už hovorí čokoľvek, myslím si že to je čo by prísľub lepších a krajších začiatkov.. Ako by sa mi otvárali nové dvere v živote 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre aniel Zrušiť odpoveď