Karta Predkovia mi nevydržala dlho. Ako som si myslela, že ju budem musieť zažiť na vlastnej koži, nakoniec sa ukázala len priestorom pre diskusiu – pomôckou na to, aby som sa rozpamätala na dávno zabudnutú časť môjho života. Odrazu som nadobudla pocit, že už som z karty vytiahla maximum. V piatok večer som sa pýtala Gabriela, či ešte na nej zotrvať alebo sa pohnúť ďalej. Potvrdil, že je čas prejsť na novú.
Moja nová karta je Whale (Veľryba) s významom Breach (Prelomenie, prerušenie). Keď som sa na ňu pozrela prvýkrát, hneď mi jeden význam udrel do očí: obrovská sila, ktorou sa veľryba vymršťuje z vody, svojho prirodzeného prostredia, pre ktoré bola stvorená a v ktorom odjakživa žila, a aspoň na okamih zažíva celkom nový svet. Z vody na vzduch. Zo známeho do nepoznaného. Len na to, aby zistila, či má tú silu – a potom sa vráti späť, odkiaľ prišla; zemská príťažlivosť ju stiahne nadol.
Toľko zemská príťažlivosť. A čo ten pôvodný element, voda? Celý čas veľrybu obklopuje a udržiava nažive, podporuje, ale nedrží za každú cenu pri sebe. Nevadí, že sa veľryba vymrští, že sa snaží opustiť vodu. Keď sa vráti, voda ju prijme späť – celkom automaticky, bez toho, aby sa pri tom nejako cítila. Proste sa rozostúpi a zahalí veľrybu, aby mohla veľryba ďalej žiť v prostredí, pre ktoré je stvorená.
Ale potom ma napadá… na tom obrázku veľryba vyzerá, akoby chcela plutvy použiť ako krídla. Kto vie, či sa niekedy v minulosti nejaká praveľryba nevymrštila z vody tak vysoko a na tak dlho, že sa vo vzduchu udržala – a stala sa prvým vtákom? 🙂
Nič nie je nemožné. Obrovská sila vo veľrybe jej dokáže sprístupniť jeden svet i druhý, ten, ktorý pre ňu nie je bežne určený. A možno niektorá veľryba má toľko sily, že sa z veľryby stane vtákom a spozná dokonca ešte viac, než len priestor tesne nad hladinou mora…
Osobná sila. Nie sila z nutnosti, ale sila preto, lebo ju telo má, lebo ju duch má. Sila vnútorného pretlaku, presvedčenia, túžby po niečom. Alebo len pokus v jedinom obrovskom výbuchu uvoľniť všetku nahromadenú, na nič nevyužívanú silu. A zistiť, čo všetko ešte dokážem, čo všetko je ešte možné.
Neviem. 🙂
A tu je stručný výcuc z Farmera: Veľryba sa dokáže vlastnou silou vymrštiť nad hladinu, do celkom iného prostredia, než v ktorom žije. Na okamih sa vymaní zo svojho prirodzeného prostredia a zažije belasé nebo v úžasnom výbuchu majestátnosti a sily. Veľryby skrúcajú, vlnia a silia svoje telá, keď sa približujú k hladine. Ich vymrštenie je vyjadrením obrovskej úľavy z predošlej námahy, uvoľnenia a radosti. V takomto prielome sa zbavujeme všetkých strachov a očakávaní, aké to “tam” bude, pretože to už poznáme. Je na čase vystúpiť na okamih zo svojej reality, možno i z kruhu rodiny a priateľov, alebo urobiť niečo neobvyklé, naplniť si nejaký sen, zachovať sa celkom iným spôsobom, prelomiť obmedzujúce presvedčenia a vzorce správania.
Dodatok z nedele, 19.6.: Už viem. 🙂 Včera sme boli s Terrafinou, Bibs a Matrioshkou v Zvolene a hrali spolu s Dreaming Raven a Dreaming Wolfom lílu. Počas hry som sa pomerne rýchlo dostala hore do siedmej čakry a tam sa začal opakovaný vzorec: dostala som sa na políčko Sebauveličenie (Egotism) a cezeň som zhrmela do najspodnejšej čakry, asi do Hnevu. Hneď niekoľkokrát po sebe. Potom som ešte rovnako zhrmela raz z Negatívneho intelektu a raz z Temnoty, zasa zo siedmej čakry a do spodnej čakry. A pri ktoromsi z týchto “zhrmení” bol sprievodný text, ktorý mi doplnil moju pathworkingovú kartu: Ak sa naučíš všetko a pochopíš všetko, čo je potrebné, tak je ďalším krokom akceptovať, že svoje fyzické lekcie máš za sebou a že tvoja individualita je ti nanič. Ak sa jej nevzdáš, nemôžeš vystúpiť vyššie.
V živote už párkrát anjeli odo mňa očakávali nadľudský výkon. Doteraz mi to vždy hovorili cez kyvadlo, teraz som však pre únavu menej kyvadlovala a viac sa hrala s pathworkingom a tak mi to “oznámili” novým spôsobom: Mobilizuj svoje sily. Potrebuješ tú nadľudskú silu, ktorú potrebuje veľryba, aby sa vymrštila z vody. Ty ju potrebuješ na to, aby si odložila svoju individualitu.
Poslušne hlásim, správa došla. Mobilizujem. Síce sa mi to vôbec, ale vôbec nepozdáva, ja sa v svojom “ja” cítim mimoriadne dobre a hepi, ale keď sa treba vymršťovať, tak sa ide vymršťovať. Koniec-koncov, nemám ani šajnu, ako to nad tou hladinou vyzerá. Možno to bude aj celkom sranda. Uvidíme – a potom sa rozhodneme, či plesneme späť alebo nie. Neviem, kto z nás sa rozhodne, ale jeden sa rozhodne vždy. Ten, ktorý jediný sa skutočne rozhoduje. 🙂
Tak ja len dúfam, že budem mať dosť síl a odhodlania na to, aby som to ustála a nesklamala ani seba, ani “operačný systém”. Do spodnej čakry sa mi už fakt nechce. Vôľa moja, potrebujem ťa viac ako kedykoľvek predtým… pomáhaj! 🙂
(Inak, z tejto perspektívy vyzerá trochu inak aj tá karta Predkovia, nie? Vysvetlenie, že nie som len sebou samou, že som dlhý rad iných “ľudí” a iných “životov” a iných skúseností… Nevyzerá to ako príprava na Veľrybu?)
Dodatok z nedele, asi o 2 hodiny neskôr: Dve nové informácie. Po prvé, spomenula som si, že som sa včera v noci pýtala Gabriela, čo s tou samoľúbosťou mám urobiť, a on mi odpovedal, že nič. Spomenula som si na to až vtedy, keď sa ma Iva pýtala na lasičku a ja som ju začala spracovávať do článku. A tam doslova stojí: “Označujú ju ako Nemesis malých zvieratiek, pretože grécka bohyňa Nemesis sa starala o pravú mieru vecí a o odplatu, poskytovala každému tú mieru šťastia, ktorá mu prináleží, a odplatu za krivdy, ktoré sa mu udiali, ale rovnako trestala aj nadutosť a samoľúbosť.”
So slovom “samoľúbosť” som sa do včerajška už dávno nestretávala a včera o tom celý deň a dnes znova a prepojenie na Nemesis/Nemezisa… Takže existuje ešte jedno vysvetlenie, ktoré mi teraz z pohľadu Gabrielových slov vyzerá pravdepodobnejšie: nedostanem sa vyššie, kým sa Nemezis neobnoví. Ten postup je: najprv Nemezis, potom ja. 🙂 Takže moja veľryba značí vyvolanie obnovy Nemezisa? A zas som rovnako “múdra” ako na začiatku! 👿
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor