Toto je jeden zo sprievodných článkov k téme “Byť človekom #1: Dostaneš telo“. Mimochodom, niekde na webe som vyhrabala, že 20. október je “Love Your Body Day”, teda deň lásky k vlastnému telu… 🙂 Toto tu je tiež z webu a dostala som sa k tomu v čase, keď som dopísala prvý článok do” Byť človekom”… Pekná zhoda náhod. 🙂
Čoraz viac ľudí sa necháva zmagoriť tým, ako médiá vyzdvihujú krásu a čo všetko médiá vyhlasujú za krásu. Včera či dnes v ktoromsi komentári Matrioshka napísala, že tento vek nejaký finančník vyhlásil za “vek dieťaťa”, pretože nikdy predtým sa nestrkalo toľko peňazí do zábavy. Aj to je dôsledok pôsobenia médií na nás. A druhý dopad je naša prehnaná orientácia na “krásny výzor”. Mimochodom, minule som tu mala perfektný vtip presne na túto tému. Proste niekto nám nakukal predstavu o “ideálnej kráse” a my sa teraz masovo snažíme tomuto ideálu priblížiť – diétujeme, nejeme, bulímiujeme, nechávame si robiť liposukcie, plastiky tváre, silikóny na prsiach, na perách i na zadku (zaujímavé, že nikto ešte nevymyslel silikónový implantát mozgu 😕 ) alebo sa sekírujeme v posilovni, až sa nedá celkom presne určiť, kde končí naša šija a čo z tej hrče je už naša “myslivna”.
Neberte ma zle – ak sa cítim, že chcem cvičiť, tak cvičím. Ale necvičím len preto, aby som sa na niečo podobala; cvičím preto, aby som bola spokojnejšia so svojou telesnou schránkou. Aby som bola schopná pobehať, ponosiť, poorezávať stromy (s motorovou pílou sa viem dobre oháňať a vyzerám pri tom ešte aj náramne sexi 😉 ) – a hlavne, aby som 1. nebola odkázaná na pomoc iných a 2. nevyzerala celkom ako starena. Cvičenie totiž je záujem o svet a pruží okrem tela aj ducha. Ešte som nespadla do stavu “kaluž vody” (hoci párkrát som od toho už nemala ďaleko 😕 ).
Takže: jediné štandardy pre naše telo si stanovujeme my. Bolo by dobré, keby to boli štandardy schopností a nie podmienky typu “inak ťa nebudem mať rada!” Kašlime na to, čo nám médiá a ľudia okolo nás hovoria o výzore – telo je naša “schránka”, náš “dopravný prostriedok”, nie extenzia nášho ega. A preto by sme vzťah k telu mali budovať nie na tom egu (a očku obrátenom na to, čo o nás hovoria/môžu hovoriť/mohli by si myslieť iní), ale na funkčnosti našej “schránky”, nášho “kontajneríka” 🙂 .
Tu je sedem spôsobov, ako svojmu telíčku dať tú pozornosť a toleranciu, akú by sme si žiadali my od sveta okolo nás… a nezabudnite, nedokážeme zmeniť “ich”, ale dokážeme zmeniť svoje vnímanie a zmenené vnímanie k nám začne priťahovať iný typ ľudí… energia nasleduje pozornosť.
1. Prestaňme telíčko kritizovať
Pozrime sa každý deň do zrkadla a naučme sa vážiť si to, čo vidíme. Povedzte tri veci, ktoré na svojom tele máte radi – a buďte absolútne úprimní, teda musíte veriť tomu, čo hovoríte! Začnite si uvedomovať, kedy váš vnútorný monológ začne telíčko kritizovať alebo komentovať, a zatrhnime mu to. Koniec-koncov, je to náš vnútorný monológ a tak bude poslúchať nás a nie naopak! 😉
2. Nazerajme na telíčko ako na nástroj
Miesto toho, aby sme nariekali nad tým, ako telíčko vyzerá či nevyzerá, začnime hovoriť o tom, čo pre nás môže urobiť. Čo pre nás urobilo, aby bol náš život lepší? Mám kolegu, ktorý má najlepší život na svete – jeho telíčko dokáže stráviť ešte aj moje varenie 😉 a stojí, keď už všetci naokolo padajú únavou alebo chorobou. A pokiaľ to viem odhadnúť, má k svojmu telíčku aj patričný vzťah – stále sa pozerá, aby príliš nepribral a neznížila sa funkcionalita jeho tela. Veľké brucho ho netrápi. Trápia ho sťažené “pracovné podmienky”, ktoré by tým svojmu telu naordinoval.
A vy? Čo všetko vám umožňuje vaše telíčko? Ako vám pomohlo dotknúť sa a spríjemniť životy iných?
3. Prestaňme sa večne s niekým porovnávať
Každé telo je individuálne a odlišné od tých iných. Ak sa s niekým porovnávame, nič z toho nevieme vyťažiť. Akceptujem svoje telo ako to, čo je, akceptujme jeho kondíciu, formu, tvary. Pracujme s telíčkom, nie proti nemu.
4. Nosme oblečenie, ktoré nám sadne a je aj pohodlné
Ľudia sa často snažia skrývať svoje telo v zle padnúcich šatách. Nemusíme nosiť to, čo je momentálne posledný výkrik módy, ak nám to nesedí! Minule som videla jednu úžasne štíhlučkú kočindu s nohami až po zem a v kratúčkej, sexi minisukničke. Vyzerala úžasne. Cítila sa mizerne. Každú chvíľku si tú sukničku poťahovala nadol a nadol. Tak silno, že sa dokonca pritom zabudla usmievať a pôsobiť na chlapcov v svojom okolí. Takže si dala na seba oblečenie, aby pritiahla pozornosť, a potom sa cítila so všetkou tou pozornosťou zle… tak ako jej to pomohlo?
Oveľa lepšie budeme pôsobiť a aj sa cítiť v šatách, ktoré nám dobre sadnú a zdôrazňujú naše prednosti (alebo aj zadnosti 😉 ). Nielenže sa budeme dobre cítiť, ale nebudeme ani obmedzovať hybnosť nášho telíčka a naše prirodzené prejavy. A zasa nastúpi zákon rezonancie – ak sa budeme cítiť dobre, budeme vyžarovať túto pohodu do priestoru a ľudia sa budú cítiť s nami lepšie. 🙂
5. Správajme sa k svojmu telu ako k partnerovi
Dajme mu všetku výživu a potravu, ktorú potrebuje. Neužívajme látky, ktoré ho poškodzujú. Starajme sa o dostatok spánku. Starajme sa o dostatočné, nie veľmi namáhavé, ale pravidelné cvičenia, ktoré budú udržiavať jeho pružnosť a hybnosť. Dbajme na správne držanie tela, pretože ak to zanedbáme, vytváram tým na meridiánoch bloky. A hlavne – naučme sa relaxovať a odbúravať stres zdravým spôsobom!
6. Robme veci, čo nás bavia, nezávisle od kondície a váhy
Nedovoľme, aby nám náš fyzický výzor začal obmedzovať kvalitu života. Ak máme problémy s váhou a napriek tomu ľúbime plávať, tak plávajme, aj keď v plavkách možno priťahujeme viac pohľadov, ako nám je milé! Ľudia sú radi videní v spoločnosti krásnych ľudí, ale lepšie sa cítia v spoločnosti spokojných ľudí. 🙂 A my miesto toho, aby sme sedeli niekde v kúte, máme svoj vlastný život a je nám v ňom dobre… Pretože to, ako dobre nám je v živote, nezávisí od okolia ani od iných ľudí, ale je to vec výlučne nášho vnútorného pocitu, našej vnútornej disciplíny. Ak si povieme, že sa budeme cítiť dobre, telíčko sa po chvíli začne cítiť dobre a do nášho života sa začnú množiť situácie, v ktorých sa budeme cítiť dobre. Ale všetko začína rozhodnutím v našej hlave a dôsledným nepoľavením nášho ducha. 🙂
7. Dajme si pauzu od médií
Médiá sú “toxické hnojisko lží a dezinterpretácií o skutočnej kráse”. 🙂 Neviem; mne sa tá veta nesmierne páči. Keď im uveríme, odovzdávame kontrolu nad naším životom im a my sme už len divák v príbehu, ktorý sa nám pravdepodobne nebude vôbec páčiť. Kašlime na médiá s ich ideálnymi a krásnymi (a často žiaľ aj hlúpymi) celebritami a choďme medzi celkom normálnych ľudí, z ktorých ani jeden nie je priemer alebo ideál alebo celebrita, ale sú to živé ľudské bytosti s vnútorným svetom oveľa bližším tomu nášmu.
Afirmujme 🙂
Táto afirmácia nám pomôže naučiť sa sebaláske (podľa vzoru “fake it till you make it” 🙂 ):
“Som spokojný s tvarom a kondíciou môjho tela.”
Strávme aspoň 5 minút denne tým, že sa poobdivujeme v zrkadle a poklepeme si po pleci za všetko, čo naše telíčko robí pre nás a čo my robíme, aby nám čo najdlhšie vydržalo.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor