Naposledy som si pri pathworkingu vytiahla kartu Lúka. Niektoré karty majú jasný a evidentný význam, iné zostávajú také nejaké “neuchopiteľné” a potrebujem ich najprv “zažiť”. Lúka patrila presne k týmto kartám.
Nosila som ju so sebou do včera. Už ako som minulý týždeň končila projekt, začala som mať pocit, že sa pomaly schyľuje k naplneniu karty Lúka. No a včera sa spustilo napĺňanie.
Na návštevu prišla GabyBaby a tak sme kecali a rozoberali celý svet. No a tak som jej porozprávala, že v poslednom čase sa cítim tak nejako inak – všetky moje nevraživosti akoby sa vytratili. Mám pocit, že anjeli mi kladú do cesty spústu drobných potešení a povzbudení. Mám ťažké obdobie, ale akoby som to dokázala všetko prehliadať a cítim taký nejaký obdiv k životu a všetkým ostatným ľuďom…
Minule som bola v obchode a cestou domov som si uvedomila, že akoby som to ani nebola ja, človek, ale ako keby po ulici išla prieskumná sonda, ktorá sa len prizerá a posiela signály ďalej a je spokojná, pretože robí presne to, čo má, bez prekážok a problémov… Kedysi som sa plánovala odpojiť od anjelov a aby som to ustála, kúpila som si subliminálku Happy For No Reason – Bezdôvodne šťastný. Vtedy mi to nevyšlo (hoci som ustála neobvykle dlhé obdobie “ticha”), ale v poslednom čase sa cítim, ako keby sa tá subliminálka zhmotnila – happy for no reason. Pozerám na ľudí na zastávke a prichodia mi úžasní, obdivujem ich a síce ich nevnímam ako svoj živočíšny druh, ale cítim k nim čosi ako nechápavú úctu. 🙂 No a kedysi mi GabyBaby porozprávala, že má podobné pocity, takže som vedela, že keď sa jej zdôverím, nezačne si ťukať prstom na čelo…
Dnes som išla do obchodu. Potrebovala som farbu na vlasy a dúfala som, že v našom Tescu bude. Mala som za sebou hodne príšernú noc a patrične vyzerajúce ráno, ale napriek tomu som bola hepi. Dôjdem do Tesca a pri vchode ma hneď odchytí dievčina, že práve otvárajú dm-ku… Presne to, čo som potrebovala! Kúpila som si farbu (a spústu iných zbytočných, príjemných a drahých drobností), ľudia ku mne boli nejako extra milí, dokonca kvôli mne išli otvoriť aj druhú pokladňu, čo sa mi veru už dávno nestalo, chceli mi darovať aj ružu… Potom som ešte zabrúsila do Tesca a tam som našla zopár vecí, ktoré som už dávno hľadala. Proste úspech na plnej čiare. A idem späť domov, cítim ten vnútorný odstup a spokojnosť a vtedy mi dokliklo – Lúka. Niekto sa o mňa stará. Som v svete sama a zraniteľná, ale tam hore niet nepriateľov a preto som absolútne bezpečná. Sedím medzi kvetmi, vietor duje a zohýba kvety, trávu i mňa – ale niet v tom nepriateľstva alebo zlý úmysel… Proste to je, je to neosobné a preto mi to je jedno. Je to príkorie, ale nijako sa ma to nedotýka. “Lúka” zažitá. 🙂
Tak som si hneď ťahala novú kartu. Už pred dvoma dňami som si ťahala kartu, ale nemala som pocit, že je tá správna doba. Vtedy mi vyšla karta Ceremony s významom, že treba obnoviť napojenie na Zdroj. Pretože som mala v poslednom čase priveľa roboty, skutočne som takmer nekomunikovala a myslela som, že karta ma nakopáva, aby som sa znova pustila hovoriť s anjelmi.
Dnešná karta je Predkovia. Už ju tu malo viacero ľudí (energia skupín ma vždy zaskočí svojou silou) a veľmi mi toho nenahovorila, ale tentokrát som už bola doslova nútená zamyslieť sa:
Karta vyzerá ako zostavená z troch samostatných grafických vrstiev. Pozadie tvoria červené a žlté guľôčky, ktoré mi pripomínajú dve veci – jednak mandaly, ktoré vysypávajú budhistickí mnísi, a jednak ma napadlo, že to vyzerá ako ikry, ako všetky možné potenciály, všetky možnosti, zhmotnené i nezhmotnené.
Nad týmto morom možností sú štyri ruky a had, ktorý sa plazí pomedzi ne.
Tie ruky mi odjakživa pripomínali obrannú pozíciu. Ako keby niekto niečo nechcel pripustiť, akoby to od seba odtláčal. Že by nejaké štyri prekážky alebo odpory, ktoré treba prekonať? Čo by to mohlo byť? Strach? Nevraživosť, zazlievačnosť? Nedôvera? Neviem…
V knižke sa píše, že to sú naši predkovia, s ktorými máme ešte stále kontakt a môžeme si ich prizvať, aby nám pomohli riešiť rodinné a osobné problémy. Ja si síce svojich predkov moc nepamätám (okrem rodičov), no ale keď sa dajú privolať, tak som ich privolala a požiadala o pomoc pri riešení mojej situácie. A tým som ju pustila z hlavy.
Ale ony tie ruky možno nie sú len “odtláčacie”, ale možno mi držia chrbát… Možno ma tlačia dopredu, aby som nezastala na mieste, aby som sa hýbala a pokračovala.
Pomedzi ruky sa vinie had. V minulosti mi pripomínal zostup duše do hmoty a keď už je v hmote, obráti hlavičku nahor a začína sa plaziť späť. Ale teraz s týmito odtláčajúcimi rukami sa moje vnímanie trochu posunulo. On ten had akosi nepasuje do celkového štýlu. Guličky na pozadí. Ruky vyzerajú ako háčkované, hodené na guličkách. A ten had je celkom iný štýl, len kresba, a to silne zjednodušená a taká… nereálna…umelá… Že by išlo o tie strachy, ktoré sú však nereálne, pretože sú iba v mojej hlave?
Takže zasa karta, ktorá bude asi na “zažitie”, pretože na úrovni pochopenia mi veľa nehovorí. Mohlo by to znamenať výzvu spojiť sa s rodinou, do čoho sa mi veľmi nechce. A pritom mi došlo, že ale kto je teraz vlastne moja rodina? Po všetkých tých premenách mojej energie mám skôr tendenciu ako svoju “rodinu” vnímať anjelov – a vtedy som si spomenula na tú kartu Ceremónia a že sa mám znova napojiť… 🙂
Táto kapitola zostáva teda otvorená. Až budem poznať odpoveď, napíšem a potiahnem si novú kartu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor