Poprosila som Helar o vytiahnutie karty, aby ma nakopla, ako ďalej s mojim životom. Ďakujem za vytiahnutú kartu, pretože spracovanie ma bavilo a odkrylo mi veľa vecí 🙂 Aké asociácie sa mi s ňou spájajú?
Dve deti stojace pri strome v lese, väčší chlapček a menšie dievčatko. Janko a Marienka s tmavým lesom za chrbtom.
Deti, ktoré blúdia samé lesom v noci, pretože ich tam nechali rodičia. Opustené sa teda vybrali na cestu von, pričom im chýbali základné potreby – pocit bezpečia, ochrana silnejšieho a jedlo. Les je tmavý, plný neznámych zvukov, tieňov, skôr tušených ako viditeľných hrozieb. Keď v ňom ostali samé nevedeli hneď, že potme (bez skúseností a vedomostí) vyzerá každá situácia hrozivejšie, ako je v skutočnosti. Zo sovy sa predstavivosťou stáva strašidlo a z veveričky lesný duch. Dôležité je teda držať sa spolu, byť v strehu, povzbudzovať sa (veď sú tam predsa dvaja) a hľadať východisko. Vidieť sovy a veveričky (realita), nie strašidlá (predstavy a predpoklady) a zbytočnostiam tak nedávať veľkú váhu.
Ale existuje aj reálne ohrozenie, ktoré tak vôbec nemusí na začiatku vyzerať. Ich skúsenosť so zlým dospelým v chalúpke, ktorému uverili, že im chce pomôcť, ale v skutočnosti im chcel ublížiť, bola hrozivá. Ale ubránili sa. Taktikou, šikovnosťou a istou prefíkanosťou, ktorá sa náhle v stave ohrozenia stala prostriedkom prežitia. Cena? Stratili svoju detskú naivitu a dôverčivosť. Ako znova uveriť, že pomocná ruka, ktorú k nim niekto napriahne, nebude držať nôž? Ako pochopiť, že tí, ktorých milovali a ktorí ich mali ochraňovať , dávať lásku a bezpečie, ich môžu opustiť alebo budú sledovať len vlastné záujmy? Ako sa zmieriť s tým, že sú zrazu odkázané samé na seba, na svoje schopnosti a výdrž? Naučili sa, že existuje aj zlo. Ale ako ho v budúcnosti rozoznať od dobra?
Dve deti stojace pri strome v lese, väčší chlapček a menšie dievčatko. Janko a Marienka s tmavým lesom za chrbtom. Janko sa jednou rukou opiera o strom a v druhej má vedierko s poživňou. Šok z potreby ochrániť vlastný života ho posunul radikálne vpred k dospelosti – stal sa predvídavým, a tak zobral z chalúpky jedlo, aby vydržali s Marienkou čo najdlhšie… Marienka má v ruke palicu. Palica je veľmi vhodný nástroj – slúži na podopieranie sa keď je unavená, ale rovnako jej môže slúžiť aj ako zbraň. Skúsenosti im teraz vravia: vybav sa podstatnými zbraňami (vedomosti, skúsenosti, priatelia), chráň si základné potreby, staraj sa o svoje prežitie a bezpečie, v nebezpečenstve utekaj, ale ak je potrebné, bojuj.
Dôležité je, kam ukazuje Marienka. „Aha, pozri sa, cez mraky sa prediera slnečný lúč“ hovorí. Už svitá, v lese nebude taká tma a oni určite nájdu cestu do bezpečia. Cestu a pôvodne tmavý les zrazu osvetľujú ich skúsenosti a vedomie, že sa budú vedieť o seba postarať a z každej šlamastiky je nejaká cesta von. Nebo je za mrakmi je totiž krásne modré, na okrajoch hrá ružovou, indigovomodrou, zlatou a fialovou (srdcová čakra, tretie oko, láska, viera, spiritualita). Tam treba zamerať svoju pozornosť.
Lúč prichádzajúci zhora je veľmi dôležitý. Musia sa totiž pripraviť na čas, keď budú v budúcnosti čeliť opäť základným obavám. Nemôžu totiž sústrediť celú svoju energiu na zabezpečenie svojho prežitia (majetok, kariéra), aby sa cítili v bezpečí a sýte (spodné čakry). Veci ani ľudia im totiž nikdy nebudú skutočne patriť, tak prečo sa o ne báť.. Ak si totiž uchovajú spirit, vieru a lásku (horné čakry), zvládnu prejsť tým lesom kedykoľvek. Hlavnou úlohou je teda zachovať si nevinnosť, detskú radosť z objavovania nového a dôveru v seba a iných (pomoc zhora – lúč); napriek tvrdým skúsenostiam. Možno aj s pomocou detí nájsť opäť ten čarovný svet neskalený sklamaniami. Veď bez toho lesa by boli naďalej len bojazlivými deťmi, odkázané na iných. Jedna cesta nočným lesom a deti dospeli. A naučili sa potrebné lekcie 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor