Eprakone – ezoterika a spiritualita

Dnes ráno sme vyrážali o 5:30. Driemala som v aute, slnko vychádzalo a pretože sme išli na východ, svietilo mi po celý čas do tváre. Oprela som hlavu, zatvorila som oči a sledovala som, čo za nimi uvidím.

Najprv to bol len zlatavý dym, prelievajúci sa na pozadí oranžového svitu. Potom sa v ňom objavilo čierne X a “uštrikovalo” obrys portálu. Ten sa zmenil na tvar oka – akoby na mňa žmurkalo, miestami malo aj zreničku v podobe hadieho oka, inokedy vyzeralo ako ľudské. Lenivo som sa zamýšľala, že La Gorda ho mala zdrapiť a štyrikrát ním potriasť a ako by asi zareagoval kolega, keby som odrazu siahla rukami k čelnému sklu a začala triasť štyrikrát čosi, čo on nevidí… 😛 Vtedy ma napadlo, že ale mohla by som ho potriasť predsa svojimi energetickými rukami… Než som sa k tomu prepracovala, moje druhé ja urobilo to, čo robí vždy, keď zbadá oko – skočilo doňho. 🙂

Najprv som len padala cez niečo, čo hrubo pripomínalo svetelnú rúru od vysavača 😛 , ale odrazu hmla okolo mňa začala nadobúdať presnejšie obrysy. Videla som akoby lúku, krátku trávu, na okrajoch obrastenú najprv krovím a potom stromami. Bola sivá, neurčitá, ale napriek tomu som vedela, že je zelená. Najprv vyzerala ako normálna horská lúka, ale ako som sa nad ňou pohybovala, začala prudko stúpať nahor. Nakoniec som letela už takmer kolmo nahor. Napadlo ma, že to veru nie je obyčajná lúka, ale niečo vysoko v horách… a potom prišlo “Nepál“. Hneď som spozornela. Lúka prechádzala do inej, podobnej, ohraničenej krovím a stromami. Odrazu sa lúka prestala tak prudko zvažovať a znova bola len mierne šikmá.

Auto začalo spomaľovať. Otvorila som oči. Pri pohľade z okna som zbadala presne tú istú lúku, tentokrát ale vo farbe – sviežu zelenú. Nad lúkou sa vznášal ľahký opar. A vtedy som si uvedomila, že ako som skočila do portálu, pravdepodobne som spojila svoje vedomie s nejakým vtákom, čo práve lietal nad lúkou, a videla som ju cez jeho oči… a že keď začala tak prudko stúpať nahor, tak vták jednoducho zmenil svoj uhol letu! A sivá bola kvôli oparu, ktorý nad ňou ležal.

Proste na chvíľku som bola My, Vrabec Prvý. 😀