Článok od Bibs:
Zaujímavý názov, že? 
Minulý utorok (mimochodom 4.4.2011 
), či skôr jeho popoludnie a večer mi presne takto pripadali. Kam som sa otočila videla som len sebaľútosť, sebadôležitosť, hnev, frustráciu, sklamanie… Dalo by sa toho popísať veľa… Ale mňa skôr zaujíma prečo to tak je, prečo to príde. Má na to vplyv aj ten mesiac svietiaci na oblohe? Či postavenie planét? Alebo je to nejaká globálna nákaza, čo sa šíri z krajiny do krajiny, od domu k domy? NEVIEM. Ale zasiahlo to aj mňa 
Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i iným. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte.Záporné emócie ako hnev, úzkosť, nenávisť, nevraživosť, nespokojnosť, závisť, žiarlivosť a ďalšie, zvyčajne nepovažujeme za negatívne, ale za plne oprávnené a ich pôvod nikdy nehľadáme v sebe, ale vo vonkajších faktoroch a v druhých ľuďoch. Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Ak ste schopní si uprostred nejakej negatívnej nálady uvedomiť, že si spôsobujete utrpenie, prekonáte obmedzenia egoických duševných stavov a reakcií. Vďaka uvedomeniu sa otvárajú nekonečné možnosti – ďalšie oveľa inteligentnejšie spôsoby, ako sa s danou situáciou vyrovnať.
……
Toto o egu hovorí Eckhart Tolle v knihe Nová Zem (mimochodom, čítam ju sporadicky, ale zdá sa že vždy trefne prečítam, to čo práve potrebujem). A padlo mi to veru do očí. Hneď mi docvaklo, že toto je to, čo by sme si mali v takých situáciách uvedomiť. Ja som sa naštvala sama na seba, že som dovolila nejakým veciam zájsť až tak ďaleko. A z toho som veľmi ľahko skĺzla do sebaľútosti a už to išlo. Lavína sa spustila a nedokázala som ju zastaviť. Je pravda že po tom silnom splne som bola dosť citlivá. A k tomu všetkému mi ešte “naložil” víkend u Terrafiny. A opäť som padla. V poslednej dobe padám pričasto Ja som vraj pyšná, akože ja? A na čo prosím pekne? A mne budú anjeli určovať kedy sa mi splní to čo chcem do svojho života? To čo v ňom chcem mať? Čo som dovrzala, že z jedného roka sa stalo 5??? No pekne, tak to teda ďakujem, neprosím. Končím. Hlúpe hry.
Presne toto sa mi omieľalo v hlave. A nevedela som čo s tým. Dostalo ma to až natoľko, že som nedokázala hovoriť. Iba som ticho pozerala pred seba. Moje ego sa búrilo, toto sa mu predsa nerobí. Bola som z toho mimo niekoľko dní. A do toho ten krásny utorok. Keď to celé doľahlo. A pritom to bol taký krásny deň
……
Jednoducho ma zrazu nikto nemiloval, cítila som sa nepotrebná, vlastne ma nikto nepotrebuje a ja len zavadziam, zrazu sa mi otvorili oči a ja som si uvedomila, že som chcela byť pre niekoho dôležitá, ale nie je to tak… a čokoľvek na čo som pomyslela bolo zlé, ale hodne zlé… A každá ďalšia myšlienka sa len nabaľovala na už poriadny kusisko balvanu… Nepamätám si, či ma zachránil môj zdravý rozum, alebo to, že mi došli vreckovky 
Ale postupne sa to začalo obracať… Uvedomila som si, že nehovorím správne, ale zatiaľ som nevedela otočiť myšlienky, tak som aspoň bola ticho… Opäť ticho… Neschopnosť komunikovať s ľuďmi v mojom blízkom okolí, ale aj s tými v širšom okolí. Proste s nikým. Pohľad do seba a priam výčitky, prečo sú veci práve takto!?
Siahla som na dno, zistila som čoho som schopná. A veru sa mi to nepáčilo. Ale čo s tým môžem urobiť? Sakra keď to sa tak ťažko mení… Až raz nabehneme opäť do módu negativizmu, zmetie vás to komplet. Pretože ste si už tak zvykli na to dobré, na to príjemné vo vás i kol vás. Ale veď aj to je moja súčasť.
Keď vás zachvátia negatívne pocity, znamená to, že je vo vás niečo, čo túži po negatívnosti, niečo čo ju vníma ako potešenie, alebo aspoň verí, že vďaka nej získate to, po čom bažíte. Táto veta je viac než zaujímavá. Prinútila ma zamyslieť sa nad tým, čo vo mne túži po negatívnosti? A v tej chvíli som si spomenula na slová, ktoré mi boli povedané začiatkom tohto roka: “Ty sama si ešte nespoznala svoje temné stránky…” a pred pár dňami som počula:“..ešte si sa celkom neprijala, takú aká v skutočnosti si…” No bingo a je to jasné. Terrafina ďakujem Ešte stále nie som sama so sebou zrovnaná, prijatá, akceptovaná. Tak ako potom mám byť vyrovnaná a spokojná? tak už teda viem s čím treba pracovať, aby som sa pohla ďalej.
Viem kde sú moje slabosti a občas je na tom dne predsa dobre Ale nabudúce si predsa nedovolím padnúť Ale komu som tým celým škodila? No sama sebe. Vytvárala som kol seba búrku negatívnych emócií, moje myšlienky boli priam hrôzostrašné.
……
Toto bola ale skvelá ukážka toho, ako z jednej myšlienky dokáže vzniknúť balvan ako svet a prevalcovať všetko navôkol. V ten deň som ale nebola jediná, kto mal podobné príznaky. Všimla som si to aj na iných ľuďoch a malo to postupnosť. Možno som bola spúšťačom ja, možno nie, to neviem. Ale keď som sa ja ukľudnila, prešlo to inam a ja som sa ocitla v pozícii, kde som druhú stranu vypočula. A aj vtedy som pochopila, ako to naozaj je, keď klesáme na dno, dovolíme splínu, aby nás ovládal…
……
Čo je však dobré, tak som konečne večer zaspala s kľudom a spala som sa až do rána. A mala som aj veľmi príjemný sen.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor