Published by

Helar Sun Belangelo

Kedysi som sa potkla o pieseň Happy Ending od Miku a použila som ju na to, aby mi pri jednom z mojich “anjelských popapuli” 🙂 zodrala mäso z kostí a zbavila ma ďalšej časti môjho “človečenstva”:

This is the way you left me,
I’m not pretending.
No hope, no love, no glory,
No Happy Ending.
This is the way that we love,
Like it’s forever.
Then live the rest of our life,
But not together.

Wake up in the morning, stumble on my life
Can’t get no love without sacrifice
If anything should happen, I guess I wish you well
A little bit of heaven, but a little bit of hell

This is the hardest story that I’ve ever told
No hope, or love, or glory
Happy endings gone forever more
I feel as if I’m wastin’
And I’m wastin’ everyday

This is the way you left me,
I’m not pretending.
No hope, no love, no glory,
No Happy Ending.
This is the way that we love,
Like it’s forever.
Then live the rest of our life,
But not together.

2 o’clock in the morning, something’s on my mind
Can’t get no rest; keep walkin’ around
If I pretend that nothin’ ever went wrong, I can get to my sleep
I can think that we just carried on

This is the hardest story that I’ve ever told
No hope, or love, or glory
Happy endings gone forever more
I feel as if I’m wastin’
And I’m wastin’ everyday

This is the way you left me,
I’m not pretending.
No hope, no love, no glory,
No Happy Ending.
This is the way that we love,
Like it’s forever.
Then live the rest of our life,
But not together.

A Little bit of love, little bit of love
Little bit of love, little bit of love [repeat]

I feel as if I’m wastin’
And I’m wastin’ everyday

This is the way you left me,
I’m not pretending.
No hope, no love, no glory,
No Happy Ending.
This is the way that we love,
Like it’s forever.
To live the rest of our life,
But not together.

To bolo asi pred dvoma rokmi. Odvtedy som prešla dlhú cestu a keď pieseň urobila, čo potrebovala, zabudla som na ňu. Až dodnes.

Dnes sme sa ponevierali autom v okolí Viničného. Bol nádherný deň. Obloha sa zaťahovala predbúrkovými mračnami a bola celkom temná, ale spoza mrakov ešte svietilo slnko a osvecovalo zelené lúky, kopce, rašiace stromy a kvitnúce tulipány v predzáhradkách… Zvnútra z auta, kde nebolo cítiť vietor, to bol neskutočne dramatický, farebný deň. Sedela som, pozerala som z okna , kochala som sa tou nádherou a odrazu pre mňa zastal čas a existoval len ten okamih, teplo na mojej pokožke a pokoj vnútri… uvoľnenie…

A do toho mi v hlave začala hrať pieseň Happy Ending.

Najprv som si ju len tak vnútri pospevovala, trčala som v okamihu a bolo mi dobre… a potom ma len tak napadlo, že by bolo na čase odpustiť.

Ešte než som to domyslela, úplne automaticky sa niekde z hĺbky mojej duše začali drať na povrch slová:

Odpúšťam si svoje sny. Nebudem na nich lipnúť; prepúšťam ich s vedomím, že sa už nikdy nenaplnia. Lúčim sa s nimi.

Odpúšťam vám, anjeli, všetky tie nedodržané sľuby alebo sľuby naplnené celkom inak, než bola moja predstava. Nenástojím na tom, aby sa naplnili. Prepúšťam ich.

🙂 A aj tak vás mám rada.

Potom som totálne pouvoľňovala svalstvo a povedala som telu, nech to všetko odrekapituluje a vyhladí energetické jazvy.

This is the way you left me,
I’m not pretending.
No hope, no love, no glory,
No Happy Ending…

🙂 Nikdy by som nebola verila, že ma niekto naučí vzdávať sa.

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Osobné

hudba

29 odpovedí na na “No Happy Ending: odpúšťanie”

Dušan

8. apríla 2011

🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. calieen
  
  10. apríla 2011
  
  to je krásne
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
escargot6

8. apríla 2011

celkom ma to dojalo… a hlavne tie posledné slová v angličtine 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
Dušan

8. apríla 2011

😯 Teda ak tomu správne rozumiem. Ty si si celé dni dokázala spievať jednu pieseň dookola ?

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  8. apríla 2011
  
  Iste… Je to ako mantra. Tiež donekonečna omieľaš. Navyše, keď rozumieš aj textu, je to len plus… Takto už od augusta minulého roku frčím na Well Of Souls a má to besné dopady. 🙂 A keď sa niekedy pozabudnem, tak sa automaticky spustí Om Namo Bhagavate Vasudevaya. Mám svoje “tiky”. 😛
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. terrafina
    
    8. apríla 2011
    
    Hlasim sa do klubu 😆 …. If anything should happen, I guess I wish you well… little bit of heaven ….little bit of hell…. zda sa, ze zo mna “drali kozu” rovnakym sposobom, chvalaBohu, ze to uz bolo davno a premenilo sa to na viacmenej usmevnu spomienku 🙂 A uz neplati ze no love no hope no glory ….
    
    Páči sa miPáči sa mi
2. Dušan
  
  8. apríla 2011
  
  A studánka ta nikdy nelže pretože každá lidská lež v studánce malé utopí se i když je veľká jako viež! 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
lilah

8. apríla 2011

hm, ja som to urobila tento týždeň, … vzdala som sa…. viac ako rok ma valcovali parným valcom, .. hore, dole, vstáva, ešte raz, nech pochopí o čom láska je .. aká je láska, že je to iba stav, .. dostali ma do stavu stredu, kde všetko a to doslova všetko vnímaš očami lásky, vidíš ľudí, zvieratá, stromy a dokonca aj klávesnicu do ktorej teraz ťukám ako súčasť Otca .. všetko je Všetko … a keď som sa vzdala, ..jedna z priateliek to vyhodnotila tak, že mi na nej nezáleží… ako vraj môžem ľubiť všetko, ale všetko … rovnako, ale preboha, to predsa nie je pravdou… nelubim rovnako, len inak .. čo s tým do kelu teraz? 😕 🙂 .. to som naozaj odsúdená iba na to, aby za mnou behali všetci psy, mačky, atd a skučali a mravčali pokiaľ to nepohladím ..
a čo v práci? .. dostala som zaujímavú ponuku, nadviazala som tam kde som kedysi skončila, aby som si utriasla svoj život, ale tak ako budem riadiť kolektív ľudí, keď všetci sú pre mňa rovnaký? .. tak rada bych niekomu nabrýzgala a ked sa odhodlám, hodím úsmev, pohladím očami a idem si po svojom? .. čo s týmto ty robíš, nik iný ma nenapadá, skús hodiť niečo, čokolvek ťa napadne, mne to už dopne … aspoň jeden deň byť normálnou hysterickou fúriou, ktorá robí zo života peklo, no ako sa poznám, ešte aj toto by som zmenila na úsmev, 🙂 .. a kde je problém? .. väčšina mojich blízkych ma vyhodnocuje ako povrchnú, čo ochladla, šibe im či kieho? … 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. lilah
  
  8. apríla 2011
  
  a vieš čo, .. kašli na to, nejako bolo a nejako bude … totálne sa odovzdávam do rúk Otca … keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte … 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Dušan
    
    8. apríla 2011
    
    Vitaj v klube 😀 … 😕 U teba to aspoň nezhodnotia ako oneskorenú pubertu 😀 / 😕 … čo už mi totálne šibe 😀 ? 😛
    
    Páči sa miPáči sa mi
2. helar
  
  8. apríla 2011
  
  Lilah,
  neviem ti poradiť inak, než že – každý máme nejakú funkciu. Všetci sme súčasti toho Jedného/Všetkého-čo-je a ak máš riadiť iné súčasti seba samej, tak tým, že im budeš vytvárať vhodné podmienky na to, aby boli úspešní, nie tým, že niekoho budeš mať radšej ako iného… 🙂 Možno to je tvoja úloha – otvárať dvere pre iných. Tak som svoju úlohu prijala ja. 🙂 Nie “dosahovať”, na to sú tu iní… ale upriamovať pozornosť na to, čo by v živote toho druhého mohlo “make difference” – byť kvalitatívne novou skúsenosťou. Proste buď sama sebou a ukazuj iným, že “i tak še da” 🙂 . Biely tiger. 😛
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. lilah
    
    8. apríla 2011
    
    helar, ďakujem .. naozaj úprimne ďakujem .. dala si mi odpoveď a presnú ako trefa do čiernej diery 😀 .. ale vážne áno, .. to bol pokus o vtip 🙂
    
    dušan, 🙂 .. hm, vieš, aj v mojom veku moje správanie vyhodnocujú ako neskorú pubertu, .. problém je ten, že len málo “dospelých” vidí skutočný rozdiel medzi detským a detinským .. sakra, tuším zaleziem do diery a prepnem na autopilota, .. aspoň na chvíľu, .. chýba mi pocit, že sa bránim fackám od pierkatých ..
    
    díkes slniečka, zaliezam do diery späť … ( aspoň na pol dňa 😛 😀 )
    
    Páči sa miPáči sa mi
matrioshka

8. apríla 2011

silny clanok je toto pre mna.tusim ze ti rozumiem.ani neviem co by som ti este k tomuto.Duso dal pekny obrazok,asi tak 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  8. apríla 2011
  
  Kuklí sa, koťuha… Som zvedavá, čo to bude, až to bude! 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
2. Dušan
  
  8. apríla 2011
  
  Deštrukcia tvorí lásku :).
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. Dušan
    
    8. apríla 2011
    
    To akože ja sa zase kuklím? 😛 alebo kto ? 🙂 Ale môže byť. Bože ja som slepá krava! 😀 Znovu samý motýľ.
    
    Páči sa miPáči sa mi
Dušan

8. apríla 2011

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
leloa

8. apríla 2011

no Helar,
mne sa tento clanok vobec nepaci. Pripada mi to ako rozlucka, ale ja nechcem, aby si este niekam odchadzala.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  8. apríla 2011
  
  Keď rozlúčka, tak akurát s tým, čo ma spútava. 🙂 Žiadna nádej, žiadna láska, žiadna sláva… žiaden šťastný koniec… slovom: žiadne očakávania. 🙂
  
  Svet je gombička. (Myslela som, že to bude jasné už z toho počtu smajlov, ktorými som to všetko olepila.) Ovšem, až sa raz zdvihnem a odkráčam, bude to “na lepšie” 😛 !
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
aatina

8. apríla 2011

Jeejooo 😀 Dušičky zlaté, ako pekne ste si tu dnes spievali 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
lostinsun

9. apríla 2011

Po Tvojom článku som mierne onemela. Prišlo mi strašne smutno… Hlavne po týchto slovách:
“Odpúšťam si svoje sny. Nebudem na nich lipnúť; prepúšťam ich s vedomím, že sa už nikdy nenaplnia. Lúčim sa s nimi.

Odpúšťam vám, anjeli, všetky tie nedodržané sľuby alebo sľuby naplnené celkom inak, než bola moja predstava. Nenástojím na tom, aby sa naplnili. Prepúšťam ich.

🙂 A aj tak vás mám rada.”

Snažím sa vzdať môjho sna, kt. sa mi nedarí naplniť už roky. Viem, každý mi hovorí, že je to nesplniteľný a nereálny sen – ale oni necítia, čo cítim ja. Ako by niekto iní mohol pochopiť moju cestu okrem mňa? Pre nich tá cesta skrátka pripravená nie je, majú inú – ak chcú vidieť, tak uvidia vlastnú… Nehovorím, že sa svojho sna chcem vzdať pre ich reči, ak by to tak bolo, neskúsila by som to ani prvý a už vôbec nie druhýkrát.
Len sa ťa chcem spýtať, prečo, keď sa tak snažím vzdať toho sna a už ho odmietam z celej duše (hoci mám pocit, že bez neho som mŕtva, ale…sny sa niekedy musia na čas odložiť alebo, alebo) …prečo v tom momente príde niekto, niečo kto mi ten môj sen pripomenie? Kto mi skrátka pripomenie ako veľmi hlboko je ten sen vo mne…
Už fakt nie som na ten sen tak upnutá, učím sa prijímať skutočnosť…

Niekedy sa musíme vzdať svojich snov, aby sa mohli naplniť iné? sny… ako mám vedieť čo je správne a čo nie?

Viem, že som sa naučila prijímať veci také aké sú. Pochopiť, že všetko má istý zmysel…ale tá viera niekedy neskutočne dokáže bolieť. Sú tie znamenia len skúškou o to či som sa fakt vzdala al. tým, že sa vzdať nemám? Neviem to rozlíšiť… A viem, že tento rok mám tretí pokus (ale vtedy si ten sen splním veľkou okľukou – ľahké cesty si nevyberám, niekt. sa sny splnia po desiatich rokoch – o čas nejde, o cieľ tiež nie, o tú cestu poznania). Ja už fakt nič nečakám…

Ja len…už som spadla pre ten sen toľkokrát, že mi je to fakt jedno. Len si pofúkam kolená a postavím sa… Všetko mi to niečo dalo. Aspoň nepatrím k zvyšku ľudí, kt. sa nepokúsili naplniť vlastný životný sen…

A možno, možno som sa rozhodla s tým snom rozlúčiť, lebo som našla v živote Niekoho o koho sa môžem oprieť a za to som vďačná, za to, čo a koho mám v živote…len sa vo mne všetko bije.

Koľko pokusov na splnenia sna má byť definitívnych ? 😀 Kto pozná odpoveď, pomohlo by… 🙂

…ďakujem 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  9. apríla 2011
  
  Vieš, nič nejde nasilu. Čím viac sa snažíš, tým viac energie tomu stavu dodávaš a tým viac ho cementuješ.
  
  Všetko má svoj prirodzený vývoj. No a moja skúsenosť je, že väčšina snov sa mi v nejakej podobe naplnila – ale vždy až po tom, keď som sa ich vnútorne vzdala. Vždy si pritom spomeniem na jednu pesničku od Falca: “A to musím zomrieť, aby som žil?” 🙂 Áno.
  
  Kým chceš/nechceš, je to tvoje ego, predstavy a očakávania, ale nie tvoja podstata, ktorá sa dokáže tešiť aj z toho stavu, keď “nemáš”. Len čo sa dostaneš do tohto stavu (=”vzdáš sa svojich predstáv a očakávaní”), je každá sekunda extra dar a každá prkotina je extra naplnený sen, ktorý si predtým ani nesnívala – ale presne to si potrebovala! 🙂
  
  A ešte jedno: “možno som sa rozhodla s tým snom rozlúčiť, lebo som našla v živote Niekoho o koho sa môžem oprieť” – neodovzdávaš svoje šťastie do rúk niekoho “vonku”, kto môže zo dňa na deň odísť a nechá ťa v absolútnej beznádeji? A tým myslím beznádej (=zúfalstvo), nie bez-nádej! Nevzdávaj sa ničoho kvôli niekomu inému, na ktorého sa práve upínaš. Vzdávaj sa všetkého len preto, že sa toho chceš vzdať… že vzdať sa toho ti už nepôsobí bolesť.
  
  Nemať sa na čo upínať je nesmierne oslobodzujúce. 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. lostinsun
    
    10. apríla 2011
    
    Helar, ďakujem veľmi pekne za Tvoju odpoveď :). Priznávam sa, že som si ju už prečítala včera, ale potrebovala som ju vnútorne vstrebať… 🙂
    
    Totižto včera som bola na návšteve – kde som v praxi mohla vidieť ako vyzerá človek, kt. sa vnútorne oslobodil – tým, že sa vzdal svojich predstáv a očakávaní – ale neznamená to, že prestal bojovať… 🙂 – len našiel vlastnú podstatu.
    Ešte aj celý príbeh o ňom, mi vysvetlil to naše “ego” (…) o tom ako máme v živote to čo chceme/nechceme.
    Istotne nie je náhoda, že Tvoje slová dorazili včera. Ešte raz ďakujem :).
    
    Dokonca som si spomenula koľko snov sa mi aspoň z časti splnilo tým, keď som sa ich vnútorne vzdala. Nie je to predsa o tom, že ten sen nechcem a vtedy sa vyplní (protivné ego :D) – ale o tom vnútornom vzdaní sa – presne, toto som potrebovala počuť :).
    O tom Falcovi – sa mi nepriamo odpovedala na ďalšiu otázku :)!
    
    “Len čo sa dostaneš do tohto stavu (=”vzdáš sa svojich predstáv a očakávaní”), je každá sekunda extra dar a každá prkotina je extra naplnený sen, ktorý si predtým ani nesnívala – ale presne to si potrebovala! ” – tak toto si napíšem do mojej múdrej knihy 🙂 !!!
    
    Máš pravdu. Rozhodla som sa toho sna vzdať kvôli Niekomu inému, čím som bojovala sama proti sebe. Viem, že som sa v tom momente, kedy mi ten sen nevyšiel, zmierila v zmysle – že som našla v živote Niekoho, koho som hľadala a preto mi na tom sne prestáva záležať (pretože sa mi splnil iný sen). Lenže isté diery nám nikto iný nevyplní, len my sami… Priznávam si, že to boli sebaklamy. “Vzdávaj sa všetkého len preto, že sa toho chceš vzdať… že vzdať sa toho ti už nepôsobí bolesť.” – máš opäť raz pravdu… 🙂 – len ešte nie som dostatočne pripravená, ale budem, keď urobím, čo musím (teda chcem, kvôli sebe).
    
    Vďaka Tvojim slovám, vďaka ľuďom, čo včera so mnou prežili deň – som si spomenula na ten pocit – aké je to prijať život, taký aký je a neupínať sa. Ešte potrebujem prejsť kus cesty, ale hmmm, Tvoje slová padli veľmi vhod :). Budem si ich ešte často čítavať… 🙂
    
    “Nemať sa na čo upínať je nesmierne oslobodzujúce. :)” – to ti verím :)!
    
    Prajem ti veľa krásnych – oslobodzujúcich dní :)!
    
    Ďakujem!
    
    Páči sa miPáči sa mi
2. Sophie
  
  9. apríla 2011
  
  Mám na vec podobný názor ako Helar, tiež sa tieto dni intenzívne učím na ničom nelipnúť… teda presnejšie, učím sa slobode, s ktorou som schopná hocičoho sa bez problémov vzdať a na druhej strane sa učím čokoľvek, čo potrebujem, slobodne prijať.
  
  Pokiaľ nemáme túto slobodu, túžby ovládajú nás a nie my ich. Nevieme dobre rozlišovať medzi tým, čo je naše ego, ktoré nás dokáže poriadne zamotať do falošných snov a ilúzií, ak mu to dovolíme a čo je hlas srdca, ktoré poukazuje na naše skutočné potreby, na priania našej duše.
  
  Ale aj keď nie sme ešte celkom slobodní, táto sloboda sa dá dosiahnuť krátkodobo, v meditácii… pred nejakým časom som spísala môj osvedčený postup, ako je možné naladiť sa na svoje srdce a dostať tak potrebné odpovede – http://angelarium.wordpress.com/2010/08/18/hlas-srdca-%e2%80%93-hlas-nasej-duse/ … možno že pomôže… 🙂
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať
  1. lostinsun
    
    10. apríla 2011
    
    Sophie,
    
    napísala si mi veľmi vhod :), pretože som premýšľala nad tým, že meditácia by mi v tomto smere mohla veľmi pomôcť oslobodiť sa 🙂 .
    Je krásne ako si vieme pritiahnuť do života veci, ľudí – kt. potrebujeme :).
    
    Naozaj mám veľký problém rozlíšiť hlas ega od hlasu srdca. Nevieš si ani predstaviť ako si mi pomohla :). Presne sa mi to hodí k môjmu plánu – zájsť na jedno moje tiché, obľubené miestečko a meditovať… 🙂
    Verím, že mi to pomôže… 🙂
    
    Ďakujem veľmi pekne :)!
    Hneď je deň krajší… 😀 🙂
    
    Páči sa miPáči sa mi
iskra

9. apríla 2011

Plávať s prúdom a vedieť si to vychutnať, je krása nevídaná.
Odpustiť si to plávanie proti, sa zdá byť drina neprekonateľná.
Vedieť, že všetko má svoj zmysel, aj bez toho aby sme tomu vždy rozumeli, chce asi dozrieť.
Veriť-chápať, že láska vesmíru-otca je ku každému rovnaká (nekonečná) a vedieť to vesmíru vrátiť (milovať všetko-všetkých rovnako nekonečne), je absolútny stav chápania všetkého…odpovede prídu vždy v praví čas…každému

“Láska je bezpodmienečná”…toto vedomie ma oslobodzuje neopísateľným spôsobom

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
matrioshka

9. apríla 2011

myslim ze pri vzdavani sa sna ani nejde o to,aby si to uplne prestala chciet.asi skor treba dospiet do bodu,ked si uvedomis ze uz si urobila vsetko a viac uz ovplyvnit ty sama nedokazes.vtedy ti nezostane nic ine,len vysledok odovzdat do ruk niecoho ineho ako si ty sama.nikdy som pri tom necitila smutok,vzdy len ulavu. vtedy sa zrazu sami od seba zacali diat veci,ktore ten sen zhmotnili.ja uz nic.ba mam pocit ze uz aj keby som si to nahodou rozmyslela a zacala ist proti,tak uz ma to dovezie tam kam som mala namierene.ak by to tak nahodou nebolo,tak jedine preto,lebo ta to dovezie na este zaujimavejsie miesto,o ktorom si ani mozno netusila.ale jedna vec je ista.nutit sa vzdat sa je jak hladat drevene zeliezko.ak mas pocit ze existuje este nieco,co sa da z tvojej strany podniknut,tak davaj.ak bude finito,vzdas sa sama od seba.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
elizabethin

10. apríla 2011

helar aj mne sa stalo nieco podobne :-)))
presne s touto piesnou
bola som vlemi unavena,psychicky a aj fyzicky, vysla z auta lebo mi bolo zle a stala len, bolo po dazdi a mne bola velmi zima a citila som sa ako na konci sveta a zrazu vyslo slniecko a objavila sa duha a ja som zrazu stala pri poli plnom slnecnic a v radiu zacali hrat tuto piesen 🙂
a ja som bola zaseknuta v momente, kde ma zahrialo slniecko a ovial vietor a padli na tvar posledne kvapky dazda a vedela som, ze naozaj stastny koniec nie je, ale zijem a to je dolezite, tiez som prezila a myslim, ze aj zmudrela a hlavne prijala tazky fakt ohladne mojho dalsieho zivota :-))
niekedy na stastnom konci nezalezi, len na tom, ze sa nieco konecne skoncilo a zivot ide dalej :-))

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. helar
  
  10. apríla 2011
  
  🙂 Anjel by povedal: Neexistujú konce; neexistujú začiatky.
  
  Páči sa miPáči sa mi
  
  Odpovedať