GabyBaby mi poslala e-mail s týmto linkom:
http://www.jacquielawson.com/viewcard.asp?code=1560479383964&source=jl999
Najprv počkajte, až sa natiahne, potom kliknite na štetec a vytešujte sa (ja túto autorku skutočne baštím 😀 ).
A na záver napíšte do komentárov svoje poučenie z toho, čo ste videli… 🙂 lebo je tam niečo, čomu sa dá povedať “bosorácke zmúdrenie”!
Tak ja dávam jednu variantu……Ak sme spokojný zdržujeme sa na jednom mieste, ale ak nám niečo chýba stále niekam utekáme…. 😳
Páči sa miPáči sa mi
SOM /mača/, zanechávam po sebe stopy, sem- tam niečo pokazím /kvetináč/, no rada sa hrám a teším zo všetkého okolo…
Aj málo stačí k spokojnosti!
Páči sa miPáči sa mi
Som tu, mám vo svojej ruke štetec a sama si maľujem, čo chcem. Som tvorcom svojej “reality” 😀
Páči sa miPáči sa mi
A v nej aj zostavam…
A mam alebo nemam?
Páči sa miPáči sa mi
Rozhodni sa 😀
Páči sa miPáči sa mi
nuž, môj prvý dojem – hravý a kreatívny duch (mačiatko) sa cíti dobre iba tam, kde necíti hlad (to prosím chápem symbolicky, nie, že idem tam, kde mi dajú žvanec, ale že “potrava pre dušu” ) a cíti sa komfortne…inak zdrhá 😀 😛
Ale obávam sa, že to je skôr prejav môjho pragmatizmu ako “bosoráckeho zmúdrenia” 😉 😆
Páči sa miPáči sa mi
ja mám z toho tiež taký dojem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no presne jak calieen.ked tam chceme mat macku ako spi,musime jej tam dat mliecko a vankusik 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mňau :)))
Páči sa miPáči sa mi
este dalsie poucenie:mlieko je ucinne sedativum 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vieš helar 😀 každý tvor potrebuje povzbudiť 😀
aj to mačiatko… aby zostalo na obraze ” alebo v obraze?” 😀
Páči sa miPáči sa mi
domov je tam, kde ta maju radi, kde ti daju napapat a kde mas svoje miestecko aby si mal kde hlavu sklonit./aspon macicky tak premyslaju-mam take 2 a tak to mam odkukane 😀
Páči sa miPáči sa mi
standardna korupcia… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Neviem prečo – ani neviem či je to bosorácke zmúdrenie :D. Možno sa dosť mýlim, ale zas každý sme výnimoční vo vlastnom myslení :).
Na mňa tá mačička pôsobí aj tak, že keď niečo pokazila, vie sa tešiť z maličkostí a prijať to, čo jej život ponúka…ťažiť z toho, že “spadla” (pomýlila sa – kvetináč)…poučí sa zo stôp, kt. jej to zanechalo na duši…cesta je dôležitejšia ako cieľ :)…a keď sa už možno bála vlastných omylov, nemala pocit “domova” …naučila sa pokore :)…tak prišlo to, čo hľadala…”domov”
…koniec mi zvláštnym spôsobom vsugeruje myšlienku, že “Všetko je ako má byť.” (len to musíme vedieť prijať)
Je zvláštne, že som “náhodou” natrafila na toto, keď som premýšľala dnes nad myšlienkou, prečo ľudia dookola opakujú tie isté chyby a nepoučia sa…hmmm, neviem, neviem :). Možno som si len vsugerovala do mačičky vlastné myšlienky…
Video potešilo, ďakujem :).
Páči sa miPáči sa mi
Pohyby v rámcoch nám určených a aj mimo nich.
Pokus-omyl vs. hravá zvedavosť…plné “brucho” (dostatok) a pohodlný “spánok” (pocit bezpečia), silné to motivačné faktory, ak potrebujeme niečo udržať pod kontrolou 🙂
Páči sa miPáči sa mi
že keď chcem, aby bolo niečo podľa mojich predstáv, musím tomu vytvoriť vhodné podmienky? také, čo budú vyhovovať obom stranám 😉 či? idem čítať komenty 😉
Páči sa miPáči sa mi
Cítim sa tak super na mäkkej poduške. Spokojne spinkám :D, plné bruško … stolička našla svoj účel to bolo to čo tomu obrazu chýbalo… možno hravosť, možno cit, niečo čo by ten obraz oživilo. Ale muselo to tam byť dobrovoľne nie nasilu- alebo ten štetec sú anieli (bože dajú sa premietnuť na všetko:) ) a postrkujú nás tam kam treba.
Páči sa miPáči sa mi
Duško,
teraz si u mňa rozozvučal celú zvonkohru! 😛 To tvoje prirovnanie s anjelmi zabralo… Nie je to ako ľudská dušička? Len čo vznikne, vycvála z obrazu hľadať niečo zaujímavejšie, a ešte narobí aj ťápoty po celej dlážke a štetec za ňou márne uteká… Na druhý pokus cica vyskočí z obrazu a ešte aj narobí črepy, pretože jej tam síce bolo dobre, ale nudaaaaa…. Potom jej pozornosť ide za vecami jasnými, farebnými, výraznými, pohybujúcimi sa… zostáva na povrchu a zdrhá z nádhery, ktorá sa nepohybuje a je “daná”.
Na to štetec príde k rozumu 😛 a namaľuje misku s mliečkom a cica najprv len pozerá na to lákadlo, ale keď vidí mliečko, hneď skáče späť do obrázku… a kým ho je, už sa maľuje pohodlný vankúšik… a než cica začne skúmať, kedy bude ďalšie mleičko, zbytočné rozptýlenie je vykopnuté z obrazu, aby už videla len ten vankúšik… 😀 a dušička je späť doma!
Hodne som sa z vašich postrehov naučila! Pôvodne som videla len jedno bosorácke zmúdrenie – a koľko ich tam nakoniec bolo! 😀 Pôvodne som videla len to, že ak chceme dostať veci do nášho života, musíme pre ne vytvoriť vhodné prostredie. Pôjdu za tým, čo je ich prvoradý záujem. (Ľudia, zvieratá, energia.) Ak ich tam chceme udržať, tak nie klietkou, ale tým, že tam budú mať svoje obľúbené prostredie.
A tá cica s tým klbkom 😉 – energia nasleduje pozornosť.
Páči sa miPáči sa mi