Našla som článok, ktorý hovorí o tom, že záleží na tom, akej farby je ovocie a zelenina, ktoré jeme.
Keďže príroda zvýrazňuje výživné látky v ovocí a zelenine tým, že im dáva jasné farby, môžeme sa naučiť jesť podľa farby. Každá farba predstavuje iný druh fytochemických látok (je to z angličtiny, takže po slovensky sa to môže nazývať celkom odlišne), preto by sme mali mať pestrú stravu – do slova a do písmena. Napríklad antocyaníny a proantocyaníny, ktoré udržiavajú srdce v chodivom stave a pomáhajú nášmu mozgu fungovať optimálne, dodávajú modrú, purpurovú, tmavočervenú a fialovú farbu napríklad čučoriedkam, baklažánu a brusniciam, ale aj malinám, jahodám a slivkám.
Ak však chceme žiť superzdravo v Amerike 🙂 , tak nám odporúčajú sústrediť sa hlavne na tri farby: tmavozelenú, červenú a oranžovú. (Malý podryp: Američanom nemusí fungovať mozog či čo? 😛 )
Červené a oranžové ovocie a zeleninu by sme mali prijímať v 5-6 dávkach týždenne, pričom “dávka” sa rovná: 1 veľká červená mäsitá paprika, 8 veľkých jahôd, 12 karotiek alebo 2 stredne veľké mrkvy či jeden stredne oranžový grep.
Červená strava (rajčiny, červený melón) obsahuje látku, ktorá ochraňuje pred rakovinou prostaty a prsníka. Oranžová farba (marhule, mrkva, pomaranče) je dôsledkom karoténu, ktorý telo premieňa na vitamín A a udržiava v dobrom stave naše oči, kosti a imunitný systém. Pôsobia aj ako antioxidanty a znižujú poškodenie organizmu následkom voľných radikálov.
Tmavozelené ovocie a zeleninu potrebujeme v množstve 1,5-2 dávky týždenne, čo je asi hrnček varenej zeleniny, 2 hrnčeky surovej zeleniny alebo 10 ružičiek brokolice (ja mám radšej kel ružičkový).
Tmavozelená listová zelenina ako špenát obsahuje látky, ktoré sa zbierajú v očiach a predchádzajú vekom zapríčinenej degenerácii rohovky, teda zmenšujú hrozbu starobného slepnutia. Takisto sú bohaté na betakarotén. Kel a brokolica zas podporujú produkciu enzýmov, ktoré detoxifikujú telo, a tak prispievajú k prevencii pred rakovinou.










Povedz svoj názor