Minule som našla na internete otázku (a kopec odpovedí 🙂 ), odkiaľ pochádza naše klepanie na drevo i fráza “zaklepať na drevo”. Vraj má korene v pohanstve: odháňala nepriazeň a zabezpečovala dobrý vývoj vecí, ale používala sa i vtedy, keď sa niekto vychvaľoval alebo celkom hlúpo vyťahoval nad iných a nechcel, aby ho postihol za to trest. Niektoré stromy (dub, jaseň lieska, hloh a vŕba) mali posvätný význam a silu chrániť. Práve týchto stromov sa ľudia dotýkali, ale táto časť povery už dávno upadla do zabudnutia a dnes poslúži hocijaké drevo, čo práve máme po ruke. Niekedy sa dokonca posmešne poklepáva aj na vlastnú hlavu.
Našla som aj informáciu, že “poklepať na drevo” alebo “dotknúť sa dreva” má svoj odraz aj v latine: “absit omen!”, čo značí “nech je toto znamenie ďaleko preč”.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 