Nadránom sa mi niečo v hlave pospájalo a mala som zážeh poznania.
Išlo o komentár od Calieen na SC: “…revala som ako Drak.” A vo mne sa okamžite ozvalo: “Draci nerevú, reve žrádlo.”
Nechala som to tak v priestore asi 24 hodín. A za ten čas k tomu dogravitovali iné myšlienky z posledného obdobia:
- Pre Boobak som napísala, že som všetko, čo v danom okamihu potrebujem byť.
- DreamingWolf o mne vyhlasoval, že sa chcem vidieť ako bojovníčka.
- Spracovala som si Mýtus bezchybného bojovníka zo Sáncheza.
- Môj obľúbený citát z van Gulika: “Zomrieť a nikdy sa už nenarodiť je jediný spôsob, ako sa zbaviť všetkého utrpenia a žiaľu.”
- Kedysi (2006/7) som vyštartovala Mračnú horu a cestu k vzostupu som nazvala Cesta Drakov. Vtedy som ju intuitívne rozdelila na 4 časti: cesta slobody (niečo na spôsob Ruizovcov alebo taoizmu), cesta energie (niečo na spôsob šamanizmu alebo taoizmu), cesta mágie a most vtákov (pre posledné mám pendant jedine v toltéctve alebo taoizme). A ako som ju začala napĺňať nástrojmi, tým viac som sa dostávala do toltéctva – až som nakoniec cez Esmeraldu Arana a Villolda zakotvila u Castanedu!
- Moja túžba zomrieť od prvého dňa, čo som schopná si spomenúť.
A dnes ráno som si uvedomila: to, čo je mýtus “bezchybného bojovníka”, som ja odjakživa nazývala Drak. Ten istý odosobnený, neemotívny prístup. Tá istá kontrola nad sebou a svojimi reakciami na svet naokolo. Tá istá neľútostnosť. Tá istá účelnosť a účelovosť. Tá istá extrémna cieľová orientácia. Tá istá schopnosť odhryznúť si labu, len aby si nezostal chytený v klepci. A cieľ ten istý: zomrieť a nikdy sa už nenarodiť – už nikdy viac hmota!
Teraz sa mi to pospájalo a mala som pocit, akoby sa mi osvetlil ďalší výsek reality. Vlastne som celý život bola na tejto ceste – ale až dnes som si na to spomenula. 🙂
Zomrieť a už sa viac nenarodiť. 🙂 A sme doma. Nakoniec som našla spôsob, ako vybabrať s anjelským “trestom”. 🙂 Presťahujem ho k nim. 🙂 Víťazstvo ducha nad hmotou.










Povedz svoj názor