Dnes z denníka:

Začalo hrať rádio, ale mne sa podarilo takmer okamžite zaspať. Snívalo sa mi, že som robila sekretárku policajného šéfa. Do poštovej knihy som zanášala nejaké údaje, on mi na to musel vyhrabať nejaký hnedý šanón, ale večne ma niekto vyrušoval a tak som hľadala stále odznova a šéf sa len trpezlivo prizeral.

Potom som si šla ľahnúť a v sne som mala pocit, že ma niekto obchytkáva, ale som z nejakého dôvodu nedokázala otvoriť oči. Potom to prestalo a mne sa podarilo otvoriť oči a zistila som, že spíme v obrovskej spoločnej spálni s ostatnými policajtmi, ale nikto sa o mňa nezaujímal, tak som si povedala, že som si všetko len navrávala. Práve sa menili smeny a ľudia sa na posteliach prezliekali do pracovného. Bolo tam plno báb (špekáčikovitej postavy). Videla som aj, že majú detskú miestnosť a klietky s hračkami, aby policajtky mali kam dať svoje deti. Ešte som v sne špekulovala, že by som nebola nikdy verila, že sú tak dobre a moderne vybavení.

Potom bol pracovný deň a skupina môjho šéfa začala oslavovať. Jeden z policajtov, mladý hejsek typu obtlstlejší susedov syn začal o mne spievať nejakú posmešnú pesničku na Hello Josephine (to totiž práve bežalo v rádiu, lebo to bežalo, keď som sa zobudila). No a nejaký môj staručký kolega, vychudnutý dlháň (vyzeral ako starý Krishnamurti), sa rozčúlil natoľko, že z toho dostal takmer srdcový záchvat. Chytal sa za srdce a vrávoral. Vyviedla som ho z miestnosti a ukľudňovala som ho. Potom sme sa vrátili späť a ten mladý bulo začal znova. Mala som problém ukľudniť staručkého, ktosi mi pri tom pomáhal, a keď sa to podarilo, prešla som k mladému. Bol celý červený v ksichte, pripitý a spotený a pozeral na mňa a hulákal tú pesničku (nepamätám si tie posmešky). Tak som mu vošla rukami do vlasov (normálne som mala ten fyzický pocit vlasov medzi prstmi) a párkrát som mu dobre prudko tresla ksichtom o stôl (cítila som ten odpor, keď to narazilo), až z neho zostala skrvavená maska. Niekto ho odpratal, ja som pozrela na ostatných a čakala som výbuchy šokovania a strachu, ale šéf sa na mňa len pozrel a zahlásil: “Takže pokračujeme v oslave…” a ja som sa počula, ako hovorím: “Takže kto čo pije?” 😀

Dosť presne viem, čo som dnes odrekapitulovala. Ktosi mal šťastie, že to bolo cez sen. 😛