Dnes ráno som dostala pravdepodobne “vysvetlenie” pre zážitok, ktorý som popisovala tu. Ešte ma v diskusii pod článkom Martina vyzvala, aby som sa spýtala Gabriela. Priznám sa, nechcelo sa mi; ja rada na veci prichádzam sama a tak som sa rozhodla, že počkám. Vedela som, že ak to bolo dôležité, dostanem zopár udičiek, kým mi to konečne doklikne… 🙂
Zrejme to bolo dôležité. Bolo to dôležité natoľko, že Gabriel rozhodol (čo on obvykle nerobí, ale vlastne ako jediný z tých, čo poznám, je toho schopný), že sa to dozviem. Bola to séria drobných udičiek, ktoré postupne vo mne budovali poznanie… No, ale idem po poradí. (Ešte dobre, že mám denník. 😛 )
Večer, keď som si ľahla (išla som spať niečo pred druhou a nemala som chuť chodiť na žiadne cesty), prišiel Gabriel. Spoznala som to podľa pocitu a potom som mala odrazu svetlo za zatvorenými očami. Bez pýtania ma vytiahol z tela. Najprv sme stáli na brehu mora, naokolo boli vysoké bralá a pred nami zátoka, pláž a tichá vodná hladina. Bolo prítmie a na nebi a na všetkom boli moje obľúbené farby – modrá, striebristá, ružovkastá, svetlá oranžová a fialová. Bolo to nádherné – obraz kľudu a pokoja.
Potom ma vzal za ruku a ťahal cestičkou pomedzi tie bralá nahor. To už som veľmi dobre nevidela, akoby som pozerala cez slzy – mala som len vnem striebristej vodnej hladiny cez svetlozelené, slnkom ožiarené lístie. Neviem, kde to bolo, ale bolo tam nesmierne dobre a ja som vypotila, že tam chcem zostať. 🙂 (To ja furt robím tieto nejapnosti. Veď preto aj naveky zostanem trčať za tou druhou bránou snívania… 😕 Tiež som povyprávala, že chcem zostať, keď som mala držať jazyk za zubami… Ale nevadí. Mne sa tam páči. 🙂 )
V noci sa mi snívalo. Spomínam si už len na jeden obraz – mala som ozobané a preriednuté vlastné vlasy, tak som si dala tú dlhovlasú parochňu, ktorú som nosila pri chemoterapii – mala ešte zapletený vrkôčik, ktorý som rozplietla a prehrabla som si tie umelé vlasy… Odrazu som vyzerala nesmierne k svetu, náramná kočka, sexy a krásna. 🙂
Ráno som sa zobudila so silnou migrénou. Hlava ma síce bolela (myslela som, že preto, lebo som šla neskoro spať), ale rádio hralo, mne bolo nanič a nechcelo sa mi hýbať, aby som ho vypla, tak som počúvala. Všetko to znelo nejako inak – pesničky, ktoré dobre poznám, ale miešali sa do nich zvuky, ktoré som si v nich predtým nikdy nevšimla – a boli to zvuky, nie noty! Aj nástroje akoby boli v inom pomere, v inom aranžmá… A to pesničku po pesničke.
Najprv som myslela, že sa mi nejaké podprahové zvuky zvonka nabaľujú na zvukovú vlnu a tak sa stávajú počuteľnými, ale potom mi to odrazu nejako dokliklo: Počujem inak. Videla som inak (to, čo som popisovala v tom pôvodnom článku). Nie je to tak, že konečne sa začína drobiť ten rámec vnímania, ktorý som doteraz mala? Že sa postupne rozláme a ja začnem vidieť?
Páčilo by sa mi to… 🙂 Zrejme na mňa Gabriel zavplýval, aby ma donútil uvedomiť si to, keď som bola taká natvrdlá a nemienila som sa v tom viac rýpať 😛 … Všetky veci sa mi poskladali: vytiahol ma z tela, aby som si uvedomila, že niečo vyššie preberá kontrolu. Snívalo sa mi o vlasoch. Vlasy sa spájajú s myslením: staré, ozobané a preriednuté boli nahradené novými, nádhernými – a celkom ma zmenili (k lepšiemu)… Akoby výpoveď “ide sa myslieť po novom”. Bolesť hlavy sa mi dostavovala vtedy, kedy do mňa hustili na hraniciach mojej mentálnej kapacity (niekedy sa mi pritom púšťala aj krv z nosa, hoci mám obvykle nízky krvný tlak). Šumelo mi v ušiach presne tak, ako vtedy. Kedysi mi Yovmiel pri takomto prípade povedal, že keby do mňa hustili ešte dlhšie, tak mi “uvaria mozog” ( 😀 vtedy ešte predpokladali, že nejaký podobný inštrument mám 😀 ). A úplne netradične migréna ustúpila do 10 minút, ako prestali s tlakom na mňa. Len tak, bez liekov. To sa mi okrem channelovania ešte ani raz nestalo.
No a potom to počutie… Nebola šanca nepochopiť. A len čo som pochopila, šumenie v ušiach prešlo a hlava postupne prestala bolieť.
Teraz už len dúfať, že som pochopila správne. Ale veď ak nie, ja na to dôjdem – raz, jedného dňa. Potknem sa o to a rozfláknem si nos. 🙂
Ľudia, vy si asi ani neviete predstaviť, ako bezhlavo ja tú svoju “operenú rotu” milujem! 🙂 Kým sú okolo mňa, každý deň je pre mňa taký malý zázrak. Možno nie vždy najpríjemnejší na celom svete, ale zábavný… a zírám… 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor