Dnes ráno som dostala pravdepodobne “vysvetlenie” pre zážitok, ktorý som popisovala tu. Ešte ma v diskusii pod článkom Martina vyzvala, aby som sa spýtala Gabriela. Priznám sa, nechcelo sa mi; ja rada na veci prichádzam sama a tak som sa rozhodla, že počkám. Vedela som, že ak to bolo dôležité, dostanem zopár udičiek, kým mi to konečne doklikne… 🙂
Zrejme to bolo dôležité. Bolo to dôležité natoľko, že Gabriel rozhodol (čo on obvykle nerobí, ale vlastne ako jediný z tých, čo poznám, je toho schopný), že sa to dozviem. Bola to séria drobných udičiek, ktoré postupne vo mne budovali poznanie… No, ale idem po poradí. (Ešte dobre, že mám denník. 😛 )
Večer, keď som si ľahla (išla som spať niečo pred druhou a nemala som chuť chodiť na žiadne cesty), prišiel Gabriel. Spoznala som to podľa pocitu a potom som mala odrazu svetlo za zatvorenými očami. Bez pýtania ma vytiahol z tela. Najprv sme stáli na brehu mora, naokolo boli vysoké bralá a pred nami zátoka, pláž a tichá vodná hladina. Bolo prítmie a na nebi a na všetkom boli moje obľúbené farby – modrá, striebristá, ružovkastá, svetlá oranžová a fialová. Bolo to nádherné – obraz kľudu a pokoja.
Potom ma vzal za ruku a ťahal cestičkou pomedzi tie bralá nahor. To už som veľmi dobre nevidela, akoby som pozerala cez slzy – mala som len vnem striebristej vodnej hladiny cez svetlozelené, slnkom ožiarené lístie. Neviem, kde to bolo, ale bolo tam nesmierne dobre a ja som vypotila, že tam chcem zostať. 🙂 (To ja furt robím tieto nejapnosti. Veď preto aj naveky zostanem trčať za tou druhou bránou snívania… 😕 Tiež som povyprávala, že chcem zostať, keď som mala držať jazyk za zubami… Ale nevadí. Mne sa tam páči. 🙂 )
V noci sa mi snívalo. Spomínam si už len na jeden obraz – mala som ozobané a preriednuté vlastné vlasy, tak som si dala tú dlhovlasú parochňu, ktorú som nosila pri chemoterapii – mala ešte zapletený vrkôčik, ktorý som rozplietla a prehrabla som si tie umelé vlasy… Odrazu som vyzerala nesmierne k svetu, náramná kočka, sexy a krásna. 🙂
Ráno som sa zobudila so silnou migrénou. Hlava ma síce bolela (myslela som, že preto, lebo som šla neskoro spať), ale rádio hralo, mne bolo nanič a nechcelo sa mi hýbať, aby som ho vypla, tak som počúvala. Všetko to znelo nejako inak – pesničky, ktoré dobre poznám, ale miešali sa do nich zvuky, ktoré som si v nich predtým nikdy nevšimla – a boli to zvuky, nie noty! Aj nástroje akoby boli v inom pomere, v inom aranžmá… A to pesničku po pesničke.
Najprv som myslela, že sa mi nejaké podprahové zvuky zvonka nabaľujú na zvukovú vlnu a tak sa stávajú počuteľnými, ale potom mi to odrazu nejako dokliklo: Počujem inak. Videla som inak (to, čo som popisovala v tom pôvodnom článku). Nie je to tak, že konečne sa začína drobiť ten rámec vnímania, ktorý som doteraz mala? Že sa postupne rozláme a ja začnem vidieť?
Páčilo by sa mi to… 🙂 Zrejme na mňa Gabriel zavplýval, aby ma donútil uvedomiť si to, keď som bola taká natvrdlá a nemienila som sa v tom viac rýpať 😛 … Všetky veci sa mi poskladali: vytiahol ma z tela, aby som si uvedomila, že niečo vyššie preberá kontrolu. Snívalo sa mi o vlasoch. Vlasy sa spájajú s myslením: staré, ozobané a preriednuté boli nahradené novými, nádhernými – a celkom ma zmenili (k lepšiemu)… Akoby výpoveď “ide sa myslieť po novom”. Bolesť hlavy sa mi dostavovala vtedy, kedy do mňa hustili na hraniciach mojej mentálnej kapacity (niekedy sa mi pritom púšťala aj krv z nosa, hoci mám obvykle nízky krvný tlak). Šumelo mi v ušiach presne tak, ako vtedy. Kedysi mi Yovmiel pri takomto prípade povedal, že keby do mňa hustili ešte dlhšie, tak mi “uvaria mozog” ( 😀 vtedy ešte predpokladali, že nejaký podobný inštrument mám 😀 ). A úplne netradične migréna ustúpila do 10 minút, ako prestali s tlakom na mňa. Len tak, bez liekov. To sa mi okrem channelovania ešte ani raz nestalo.
No a potom to počutie… Nebola šanca nepochopiť. A len čo som pochopila, šumenie v ušiach prešlo a hlava postupne prestala bolieť.
Teraz už len dúfať, že som pochopila správne. Ale veď ak nie, ja na to dôjdem – raz, jedného dňa. Potknem sa o to a rozfláknem si nos. 🙂
Ľudia, vy si asi ani neviete predstaviť, ako bezhlavo ja tú svoju “operenú rotu” milujem! 🙂 Kým sú okolo mňa, každý deň je pre mňa taký malý zázrak. Možno nie vždy najpríjemnejší na celom svete, ale zábavný… a zírám… 😆

Takže to bola práca jedného z nich, krásne sa s nami hrajú a donutiť ťa vnímať veci inak je pre nich maličkosť. Ja som mala moment, kedy som videla pár sekund nazeleno. (že by Rafi?)A tá ranná migrena, stavím sa , že tiež bola výledkom jedného z nich. Ja viem kedy je bolesť hlavy vyvolaná fyzicky a kedy to je ich práca, teda Rafaelová. Možno to malo dobrý úmysel, ale aj tak mi na tom stále niečo smrdí. Asi sa už nezmením, rany sa hoja zle! Videla som niečo neznáme a nemala si z toho dobrý pocit.
U mňa si Messiel občas púšťa pesničky, ktoré sa mu zapáčia. Idem nad ničím nerozmýšlam a zrazu mi v hlave začne hrať pieseň. Super nie? A keď mu ju bloknem, tak sa nahnevá a skríkne jeho detským hlasom hééj!!! 😆
Páči sa miPáči sa mi
S tou bolesťou hlavy mám aj ja svoju skúsenosť 🙂
Schuti som sa napráskala vééééľmi mastného a vraj nezdravého jedla. Rozbolela ma z toho hlava, ba až celý človek. Samoška, po pár hodinách muselo ísť jedlo von 😦 Predtým ma zvyčajne hlava prestala bolieť, alebo som ešte na druhý deň bola malátna. Ale po tomto jedle ma bolela týždeň. Tak som začala premýšľať, ale neprišla som na nič.
Po troch týždňoch mi to už prekážalo, a hovorím kamošom z hora, že čo to asi je a či by mi nepomohli. A oni na to, že ma učia trpezlivosti. Čože? Ja vraj trpezlivo už pár rokov devastujem svoje telo nezmyselným a neenergetickým jedlom (Chlieb s maslom a paštétou natretou v hrúbke chleba, čajček s tromi lyžicami cukru, dve buchty s kokosovou polevou a káva so štyrmi cukrami. Toto do seba napchám za 10 minút 😦 ). Spánkom dve hodiny denne a hektolitrami kávy. Krabičkou cigariet. A v neposlednom rade myšlienkami, kde som chvíľu obeť a chvíľu sudca. No, poviem vám, bolo toho na omnoho dlhší komentár. Ufff. Podľa niekoho to je tiež trpezlivosť, ale na rýchlejšie sa dostanie do nemocnice, alebo pod zem.
Vtedy som si uvedomila, že majú pravdu (Ako vždy 😀 ). Narábam so svojím telom, akoby mi patrilo navždy a vôbec sa k nemu nesprávam s láskou. Tak som sa rozhodla postupne to zmeniť a aj to mením 🙂
Keď spomíname rovnaké, alebo podobné zážitky, chcem sa niečo spýtať. Mávate aj vy pocit, že vám ide puknúť srdce? Akoby mi do neho niekto pichal meč. Veľmi to bolí a je to čoraz intenzívnejšie. Neviem prísť na to, čo to je. Možno robím niečo nesprávne, aj keď sa snažím riadiť srdiečkom. Alebo sa vo mne búra nejaký blok? Vo vnútri sa cítim v pohodičke a šťastná. Hm, nerozumiem tomu.
Páči sa miPáči sa mi
Ja ten pocit mávam, ale neviem, z čoho je. Už som si zvykla. Vždy si poviem, že mi bolo cťou dotiahnuť to až tak ďaleko a keď ma chcú, nech si ma berú… Zatiaľ ešte nezobrali. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hm, ešte som to neskúšala takto brať. Vďaka za radu. Tak, ak by som sa tu dlhšie neozývala, zobrali ma 😉 😀
Páči sa miPáči sa mi
Aatina ja ten pocit mávam a viem že nie je môj. Raz som mávala pichanie na srdci, to som ešte nekomunikovala s nikým z nich, pobehala som po vyšetreniach a potom mi zistili, že to je z chrbtice. Potom som si vsugerovala jednu frázu: je mi ok nič ma nebolí, nič mi nie je a zatial to funguje. 😆
V začiatkoch keď som komunikovala s anjelmi mi raz Uriel predviedol svoj kúsok, ukázal mi smrť infarktom. Srdce mi zvieralo, točil sa so mnou celý svet a ja som v strachu prosila Boha o odpustenie. Potom prestal. Občas mi dávali pichance do srdca, ktoré po chvíli prestali, a najlepšie bolo, keď mi ho poslal na pravú stranu a ja som mu povedala, že srdce je na ľavej , že sa netrafil 😆
Zvykla som si a naučila sa rozpoznávať svoju bolesť a bolesť vyvolanú nimi. Tie frflance za to čo jem a ako sladím kávu a pijem sladké malinovky a stále pracujem a neoddychujem si počúvam aj ja.
Páči sa miPáči sa mi
haluz,moj otec prekonal infarkt a nic take ako ty nezazil.praveze spominal ze citil len tlak v zuboch a potom tma.strasne si pochvaloval aka krasna smrt by to bola.
Páči sa miPáči sa mi
To bolo len prirovnanie, infarkt som nemala , tak neviem ako sa človek cíti keď ho dostane.. Kolegynin muž mal silnú bolesť za hrudnou kosťou, a jeho srdce teraz funguje na 30%, takže ide aj o to aký je závažný priebeh. Niekto má slabý a pozbiera sa a niekoho ten infarkt zabije.
Páči sa miPáči sa mi
Martinka 🙂
Vieš, ja mám pri tom pichaní skôr pocit, akoby nebol od nich. Akoby mi ho nejaký človek, ktorému je za mnou smutno, alebo sa nesprávam podľa neho “dobre”, posielal. Je to len môj pocit, ničím nepodložený. A možno len môj predpoklad. Tak to nateraz nechám tak. A, keď budem mať vedieť, vedieť budem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Vnímanie v druhej pozornosti (čo predpokladám sa ti deje) je potrebné len opakovať. Nie je až tak potrebné rozumieť tomu, čo sa deje pomocou logiky prvej pozornosti, ale násjť si postupne sebadôveru v tele, aby pobyt v druhej pozornosti nevyvolával des, úzkosti, nevoľnosť a pod.
Don Juan Castanedu máchal v druhej pozornosti horom-dolom, častokrát mu odhadzoval zápisník, aby to vôbec nezapisoval. Vravel mu že ho učí, aby jeho nagual prevzal vládu nad tonalom (alebo ju mal aspoň vtedy, kde mu patrí). Prosto mu tým rozbíjal sociálne štruktúry a logiku myslenia. Z toho čo píšeš by som dedukoval jediné – muži z toho s počiatku grcajú a ženy majú migrénu … 😉
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ja som dnes večer predsa len neodolala a toho Gabriela som sa spýtala… Pýtala som sa, či som niečo videla, alebo či to bol len zrakový klam. KLAM. Trochu som posmutnela (už som si prichodila taká náramne sebadôležitá 😛 ), ale našťastie som sa pýtala ďalej a vyliezlo z toho, že hoci tam nič nebolo, predsa sa mi len moje vnímanie postupne mení. (Ten sen bol naozaj vyvolaný.)
No, tak toto teda vyzerá na parádne haluzenie… 😕 Uvidíme. 🙂 Našťastie nemám očakávanie na výsledok, takže akokoľvek to dopadne, ja budem hepi. 🙂 A slušivá biela kazajka s rukávmi zaväzovanými za chrbtom je už moja! 😛
Páči sa miPáči sa mi
Presne (si pripadám ako reproduktor z Castanedových zápiskov) – Don Juan mu vravieval, že keď stratí rozum, až tak o veľa nepríde. Ale to, čo tým môže získať je rozsiahle ako nekonečno. (Pondelky, človek si radšej zasurfuje na niektoré stránky a blogy … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ok Aatina. 😛
Páči sa miPáči sa mi