Eprakone – ezoterika a spiritualita

Na Vianoce som u Bibs na blogu objavila krásny článok o jej skúsenostiach s upratovaním srdca (a celého zvyšku je vnútra k tomu 🙂 ). Zobla som si ho aj sem, pretože je to ilustrácia Martininej techniky v praxi. Ovšem pri kopírovaní sa mi stratili smajlíky a bola som lenivá ich tam vkladať ručne, takže buď čítajte u Bibs alebo smajlujte, kde uznáte za vhodné 😛 !

Bibs píše:

V tento vianočný čas sa s Vami podelím o moje putovanie. Nadpis síce vyzerá ako keby som niekde alebo skôr pri niekom stratila svoje srdce a snažila sa ho získať späť. Ale nie je to tak. Svoje srdce mám u seba Teda myslím si to. Tento článok bude o čistení, o očiste tela, duše od všetkých tých vecí čo nás postretli. Nemyslím teraz len negatívnych. Ale aj tie krásne veci čo sa nám udiali môžu v našom vnútri zanechať stopy, ktoré nám bránia ísť ďalej. Nejakým spôsobom nás blokujú a my to ani nemusíme vedieť. Preto je dôležité robiť všetko zvnútra. Takže vonkajšia očista tela aj keď je teda dôležitá nám nepomôže. Môže nás zbaviť aktuálnych negatívnych energií, ktoré sa pri nejakej nepríjemnej situácii na nás nalepili. No ale poďme pekne na očistu

Ako som sa zoznámila s Martinkinou stránkou, našla som tam veľmi zaujímavý článok Ako si poupratovať vnútro. Celý som ho pozorne prečítala a zostala som príjemne prekvapená, že to tak super ide. Ako som tam spomínala v komente, v tých dňoch som na také články natrafila viackrát. Tento ma však nejako viac zaujal. Tak som si ho prečítala ešte raz. Povedala som si, že toto by som mala skúsiť aj ja. Možno mi to pomôže.

Odkedy som sa začala venovať kamienkom a teda mojim prvým osobným kameňom sa stal ruženín, spájaný so srdcovou čakrou, mala som pocit, že mi pomáha. Hneď som ho skúšala na otvorenie srdcovej čakry. V tom čase som si myslela, že ju mám zablokovanú. Takže som použila hudbu na jej odblokovanie. A aby som to posilnila, priložila som si aj ruženín. Už o malú chvíľu som mala pocit, že ruženín začína byť dosť teplý a cítila som ako doslova pulzuje. Bolo to veľmi príjemne. Predpokladala som, že práve týmto sa tá čakra otvára. Kedže som bola človek, ktorý veľmi dobre skrýval a bránil sa svojim citom aj k osobám mne blízkym, myslela som, že ju mám zablokovanú. Je možné, že som si ju takto odblokovala. Aj keď je to stále len môj pocit No a aj keď som skúšala prácu s kyvadlom, mala som pri tom pocit, že práve zo srdcovej čakry mi ide neuveriteľné množstvo energie. Zostala som z toho prekvapená, ale ďalej som to neriešila.

Fascinovalo ma to upratovanie vnútra. Ale moje prvé pocity boli skôr obavy, či dokážem to moje srdce nájsť. Či si to dokážem vizualizovať a budem vedieť v tom srdci fungovať. Takže som to na pár dní odložila. Vrátila som sa k tomu článku neskôr. Povedala som si, že veď to musím skúsiť, aby som to zistila. Tak som si raz večer vrámci meditácie dala za cieľ dostať sa k svojmu srdcu.

Začala som meditovať. Po chvíli som si začala vizualizovať svoje telo a mňa maličkú ako sa viem slobodne v ňom prechádzať. Ako prvé miesto kam som zavítala bolo hrdlo. Bola tam síce tma, ale nebála som sa. Chvíľu som sa tam poobzerala, ale nič zaujímavé som nenašla tak som sa vybrala ďalej. Moja cesta mala byť nasmerovaná do srdca, ale nejako som sa tam nevybrala. Len tak som blúdila po tele a rozmýšľala kam ísť. Ale potom som už nič nevedela nájsť, tak som to vzdala a vrátila sa. Takto sa skončila moja prvá cesta.

Na druhú cestu po tele som sa vybrala o pár dní neskôr. Najskôr som tiež len tak prechádzala po tele a obzerala som sa, kde sa čo nachádza. Vyliezla som do hlavy. Chcela som nakuknúť pod moju šedú mozgovú kôru, tak som otvorila vrátka. A nenašla som tam nič Teraz neviem či to je dobre, alebo zle. Môžno dobre v zmysle, že som ukľudnila ten vnútorný džavot a nič som “neriešila”. Tak som sa vybrala odtiaľ preč smerom dole. Až som konečne prišla pred svoje srdce. Otvorila som dvere a zostala som prekvapene stáť na prahu. Všetko sa lesklo, ale nebol to lesk čistoty. Vošla som dnu, aby som sa presvedčila, či mám správny pocit. Dotkla som sa steny a naozaj. V mojom srdci bol ľad. Celé bolo zvnútra pokryté ľadom. Zľakla som sa toho. Myslela som, že tam nájdem všeličo, ale ľad teda nie. Po prvotnom šoku som sa chytila upratovania. Odniekiaľ som vytiahla hadicu (takú ako používate v záhrade na polievanie ) Ihneď z nej “tieklo” zlaté svetlo. (Neviem prečo všade vidím a cítim to zlaté svetlo ) Začala som čistiť steny. Ľad sa pomaly rozpúšťal. Ale kedže som ho chcela rýchlo odstrániť, tak som v jednej ruke držala hadicu a druhou som sa snažila topiaci sa ľad odtrhávať zo stien. Nepamätám si, žeby som pod nohami mala vodu. Tak zrejme sa ten ľad a voda niekam vyparovali. Okrem toho tam nič nebolo. Bolo tam úplne prázdno… Viem, že som to chcela rýchlo vyčistiť, tak som sa ponáhľala. Ešte som si povedala, že ma čaká strop. Tam som ale rukami nedočiahla. V tom sa ale moja práca v srdci skončila. Niečo ma stiahlo späť do reality a ja som odrazu otvorila oči. Späť už som sa vrátiť nevedela.

To bola moja prvá cesta do srdca. Ráno som bola prekvapená, že sa mi to podarilo, ale aj to, že som tam našla ľad. Premýšľala som nad tým, čo to znamená. Či všetky tie city, čo som myslela, že mám boli len výplodom mojej fantázie? Myslela som, že tam nájdem špinu. Veď som srdce veľmi nepoužívala, som predsa praktik a pragmatik… No bol to ťažký oriešok pre mňa, prijať to. Ľadové srdce.

Nejaký čas som do svojho vnútra nešla. Nechávala som sa unášať inam.

Keď som sa vybrala neskôr pozrieť  ako to u mňa v tele vyzerá, opäť som zostala prekvapená. Najskôr som navštívila miesta, kde som na fyzickej úrovni mala nejaký problém a snažila som sa to zvnútra vyčistiť ako sa mi len dalo. A potom som si to nasmerovala k srdcu. Otvorila som dvere. No musela som sa skrčiť. Vyleteli odtiaľ 2 biele holubice. Otočila som sa za nimi. Leteli niekam ďaleko až sa rozplynuli. Nesmelo som vstúpila dnu, lebo som nevedela čo mám čakať. Tentokrát bolo moje prekvapenie príjemné. Bolo tam “živo”. Steny boli zelené, pokryté machom. Vzadu som videla vodopád z ktorého sa potom vytvoril potôčik. Mala som tam stromy, kvietky, zelenú trávu. Cítila som, že to tam žije. Zo stromov vyleteli nejaké vtáky. Bolo tam svetlo. Tak ma to potešilo, že som sa na tej tráve roztancovala. Tancovala som a potom som zrejme zaspala. Ale ráno som sa zobudila s dobrým pocitom a tancovala som po byte.

A prečo ma tak potešilo, že som našla les vo svojom srdci? Už dlhšie ma to ťahá do prírody. Vyrastala som medzi kopcami. Strávila som tam detstvo. Ale keď to máte pod nosom, beriete to ako samozrejmosť. Nechodila som tam každý deň ba ani raz za týždeň. Skôr raz za čas. I keď vlastne kopce boli aj hneď pri dome, takže trochu som s nimi bola každý deň Potom som sa odsťahovala do mesta. Tu máme parky, stromy. Ale nie je to ono. Síce som si zvykla chodiť aspoň tam, v poslednej dobe mi to nestačí. Mám silnú potrebu odísť na pár dní z mesta, niekde do lesa, medzi stromy, na chatu. Byť tam v tichu, meditovať a naberať energiu zo Zeme. Preto som šťastím tancovala. Lebo vo svojom srdci som našla to, čo hľadám v reálnom svete. Mach vraj znamená niečo staré zatuchnuté. No ja som pri dotyku machu na stenách môjho srdca pocítila teplo a energiu. Jednou rukou som sa ho dotýkala a zároveň som si obzerala čo všetko v tom srdci mám.

Odvtedy som tam nebola. Keď som sa o to pred pár dňami pokúšala, že skontrolujem, ako mi to tam žije, nevyšlo to. Moje vyššie Ja ma zobralo na potulky po minulých životoch. O tom ale napíšem inokedy.

Dnes som vám priniesla kúsok z môjho príbehu. Je to môj darček pre vás. Môžno to niekomu dodá odvahu, aby sa vybral k sebe dnu a upratal. Teraz máme pred sebou pár dní voľna. Je to ideálny čas na upratovanie. Veď svoje prostredie v ktorom žijeme sme si na sviatky upratali. Tak si poďme upratať aj svoje vnútro. Nech môžeme zbavení nánosov času vstúpiť do nového roku. Bude sa nám ľahšie kráčať. A budeme sa môcť venovať ďalším veciam, ktoré nás posúvajú ďalej.