Channeling je zákerná vec. Je totiž len taký spoľahlivý, aký spoľahlivý kanál je daný channelujúci.
Ale aký spoľahlivý kanál sme?
To ovplyvňujú dve hlavné veci. Prvá z nich je, nakoľko sme odosobnení od nášho ľudského života. Bežná ľudská bytosť je zmietaná svojimi vášňami, obľubami, nádejami, očakávaniami, predsudkami a obavami a všetko toto vytvára filtre, cez ktoré sa musí každá „vyššia“ informácia prebíjať.
No a potom každý z nás niečo ovláda lepšie a niečo nie až tak – prípadne vôbec nie. Informácie z oblastí, kde si ľahšie dokážeme vytvoriť pre ne asociácie, sú v našom kanáli výdatnejšie ako informácie z oblastí, kde nevieme vôbec nič.
A práve ma napadla ešte jedna vec: nakoľko jemnú „optiku“ máme. To znamená, že keď sa pozeráme na zelenú lúku, či vidíme len „lúku“, alebo aj „lúku s kvetmi“, prípadne vieme rozpoznať rôzne druhy trávy alebo kvetov, vidíme aj včelu na tom kvete, mravca pod nohami, kamienky medzi trávou a odhodený papier pod kríkom (prípadne aj ten dôvod, prečo tam ten papier leží 😛 ). A tak keď postavíme dvoch ľudí na tú istú lúku, jeden o nej povie, že je „lúka“ a je „zelená“, iný povie, že je to „horská lúka s margarétkami a klinčekmi a kopou kamenčia v strede, kde možno bývajú jašterice“ a keď sa ho spýtate na farbu, tak zahlási „to záleží od toho, kam sa práve pozeráš“. A pritom je to jedna a tá istá lúka! Rozumiete, čo chcem povedať?
Vnucovať alebo dať možnosť?
A prečo som sa do toho pustila, hoci je to všetko také samozrejmé a dobre známe? Kedysi na jeseň som si prečítala na Alternatívnom Osude článok o Mesiášovi, ktorý ma donútil zamyslieť sa nad tým, či je ten chlap blázon alebo cvok… a nejako som zistila, že to nedokážem odhadnúť. Pretože všetko môže byť pravda.
Nedávno som channelovala Gaiu a tá mi povedala niečo, čo v mojom vnímaní zapríčinilo dosť výrazný posun. Povedala, že to nie oni hovoria nám, ale že my, channelujúci ľudia, sa napájame na ich energie a sťahujeme si z nich informácie.
Sprvu to vyjadrenie vyzeralo len ako maličký kamienok, ktorý veselo skacká dolu svahom. Než som sa stihla obzrieť, bola z neho parádna lavína, ktorá ma zachytila, strhla so sebou a keď som sa z nej vyhrabala, ani ja ani svet naokolo už neboli to čo predtým…
Moja pôvodná predstava bola taká, že človek v sebe pestuje vyššiu a vyššiu vibráciu a keď už nejakú vibráciu dosiahne, môže sa napojiť na vyššie energie. Že dôležité je dokázať sa „nastaviť“ na ich energiu a vydržať ju bez toho, aby nás to fyzicky a psychicky poničilo. Ja sa vibračne vyšpičkujem, vyleziem v duchu na obláčik číslo 5 a zakričím: „Energie, idete so mnou hovoriť?“ A niektorá energia, čo práve ide okolo, odpovie: „Ale jasne, cicuš, skecneme!“ Alebo, ak mám smolu a natrafím na nejakého veľkého šéfa, tak sa ozve zhora hromovým hlasom: „Naši drahí, práve nastáva tá nádherná doba, kedy v sebe prekonávate posledné kruté bariéry vašej doterajšej hmotnej naviazanosti a dostávate sa prvýkrát do kontaktu s čistým, nezašpineným a trikrát vypraným Svetlom. Sme energia Ruafaeriezalidiehavamiel a používame Ariel.“ A ja potom položím otázku, čo ma dlho trápi, a dostanem na ňu múdru odpoveď. A potom už budem vedieť.
Kedysi, keď sme zakladali firmu, náš nemecký majiteľ tento prístup nazýval Bring-Schuld, teda „povinnosť priniesť“ – zdroje, informácie, čokoľvek. To posledné ohnivko v reťazi (v našom prípade channelujúci) ako pán veľkomožný čaká, či mu energia Ruafaeriezalidiehavamiel neprinesie informáciu, po ktorej túži, alebo ho nejako nenasmeruje, aby sa začal konečne hýbať a robil so sebou niečo. A keď potrebuje niečo dosiahnuť, čaká, až do jeho života vstúpi nejaká bytosť alebo príležitosť, čo mu s tým pomôže. Proste niekto sedí na obláčiku, pozerá na nás a keď si ideme odrieť ňufák, tak sa zmiluje a zasiahne. Stačí ho neuraziť a prinášať mu dary a on nám bude naklonený. Všetka moc je v jeho rukách a my o ňu môžeme len prosíkať a byť „dobrí“, inak ju nedostaneme. A nad každým z nás sa vznáša náš osobný „policajt“, hovorí si „anjel strážny“ a dáva pozor, aby sme robili to, čo máme, nerobili to, čo nemáme, a naučili sa rozlišovať medzi jedným a druhým.
Toto bolo aj moje videnie channelingu predtým, než Gaia spustila lavínu 😛 . Popravde, musím priznať, že náš nemecký majiteľ so svojím poňatím Bring-Schuld veľmi nepochodil: jeho konatelia sa nechali zahŕňať školeniami a potom prieberčivo konštatovali, prečo čo nejde urobiť. On bol z toho celý zlý a firma stagnovala.
Jedného dňa ho to dožralo a zaviedol princíp Hol-Schuld, teda „povinnosť prísť si to vziať“. Prestával svojim konateľom nosiť priamo pod nos tie najlepšie kúsky a počúvať ich ustavičné frfľanie. Zhromaždil všetky zdroje na jednom mieste a postaral sa, aby boli skutočne obsiahle a aby na intranete bol ich plný zoznam. A každý z konateľov, ak niečo chcel, musel sa na intranete pozrieť, čo je k dispozícii, a prísť si to vypýtať. Teda nie „ja si sedím a ty mi nosíš“, ale „ja sa pechorím a ty sa staráš, aby veci boli k dispozícii“.
Presne táto skúsenosť u mňa „zaklikla“, keď Gaia povedala, že my sa kontaktujeme s nimi a nie naopak… My sa staráme o to, aby sme sa zlepšovali. Strážny je tá okovaná čižma v našom zadku, ktorá nás nakopáva, aby sme sa hýbali. A tak na sebe pracujeme a podľa toho, na akej vibrácii momentálne „frčíme“, takú energiu dokážeme kontaktovať. Ak som dnes najšťastnejší človek na celom svete, tolerantná a vyrovnaná, nakontaktujem sa trebárs aj na Krista. Ak zajtra budem zazlievačná, zlostná a útočná, nakontaktujem sa tak nanajvýš na Melike. Ale napojená som na nich stále, v kuse, len vždy podľa mojej vlastnej vibrácie na niečo iné z “nich”.
Takisto informácie k nám neprichádzajú preto, že nám ich „oni“ podsúvajú, lebo usúdili, že práve teraz presne tieto informácie potrebujeme, ale prichádzajú preto, lebo náš úmysel funguje ako taká čítacia hlavica, ktorá behá hore-dole po disku a vyberá z neho tie informácie, ktoré sa nám zdajú pre danú situáciu použiteľné a patričné… Nie „oni prinášajú“, ale „my si sťahujeme“.
Takže môj druhý obrázok to ukazuje takto: niekde hore nad nami ( 😀 alebo kdekoľvek inde) sú v rôznych vibračných vrstvách naukladané všetky tie zdroje, ktoré existujú. Ak chcete, môžeme im hovoriť aj „akaša“, ja sa od istého času s názvoslovím už toľko nezapodievam 🙂 . My vibrujeme na istej vlnovej dĺžke (“vib, vib, vib” 😛 ) a vysielame „chápadlo“, ktoré sa dokáže napojiť na podobnú vlnovú dĺžku obsahujúcu informácie. A my si z tých informácií vyberáme, čo čítame. 🙂
Toto je to, čo hovorí Gaia. A ak to tak je, tak potom…
…Mesiáš alebo nie?
Vrátim sa späť k tomu chlapíkovi, čo si myslí, že je Mesiáš. Je ním?
Nuž, odpoveď znie – mohol by byť…
Čo ak „Mesiáš“ je jedna z vibračných vrstiev „tam hore“ a on našiel spôsob, ako sa na ňu nakontaktovať? Čo ak sťahuje informácie priamo z Mesiáša a nechal sa tým natoľko uniesť, že prestal vnímať hranicu medzi sebou a touto energiou? Môže sa to stať, ak sa dlhodobo vylaďuje na daný typ energie – stáva sa ňou…
Je však potom nutne pravda všetko, čo hovorí?
A tu zas nastupujú naše filtre zo začiatku článku. Preto odpoveď znie: nie nutne.
Môže byť vyladený na energiu Mesiáš, ale sťahuje z nej účelovo, vzhľadom na vlastný úmysel. Tento úmysel/zámer môže byť vedomý alebo nevedomý, ale je to nejaká jeho predpojatosť, ktorá mu prikazuje, aké fragmenty informácií má z toho nepreberného množstva vyberať. Sú tam všetky informácie. To, ktoré vyberie, je dané samotným channelujúcim.
Takže ak niekto bol vychovávaný v predstave, že jedného dňa nastane koniec sveta, a podarí sa mu napojiť na energiu Ruafaeriezalidiehavamiel 🙂 , začne v nej pátrať po odpovedi na koniec sveta. Každá katastrofa, ktorú v tom mori informácií zachytí, začína okamžite vyzerať ako možnosť konca sveta. Tak si ju dotyčný channelujúci odinterpretuje ako „koniec sveta“ a má potvrdenie, že mu to povedal Ruafaeriezalidiehavamiel.
A on pritom Ruafaeriezalidiehavamiel nerobil vôbec nič, len bol. 🙂
Ešte raz v kocke
Gaiino vyjadrenie u mňa vyvolalo totálne prekopanie predstavy o channelingu. Channeling podľa mojej novej predstavy nevyzerá tak, že „oni“ (anjeli, vzostúpení majstri a energia Ruafaeriezalidiehavamiel) sedia pekne „hore“ a keď treba pomôcť tým hlupákom, tak sa im zošle nejaký avatar! To je Bring-Schuld: „ty mi ho musíš postaviť do cesty a ja ho budem počúvať“.
Skôr je to tak, že my „zdola“ na sebe pracujeme, postupne sa od nás vzlína nahor lúč a podľa vibrácie sa dokážeme napojiť na niektorú vrstvu „tam hore“. Potom môžu vznikať aj napojenia na vrstvu Mesiáš – veľa ľudí si to môže o sebe právom myslieť!
Toto druhé je Hol-Schuld: „my tu stále sme a vy si od nás môžete sťahovať, čokoľvek chcete“.
Pre vás je to možno len ďalšie „objavovanie teplej vody“, ale pre mňa je to dosť zásadné poznanie, ktoré mení nielen môj vlastný postoj pri channelingu, ale aj postoj k informáciám, ktoré cez channelovanie prinášajú iní ľudia.
Tak, a teraz sa idem napojiť na energiu Ruafaeriezalidiehavamiel a spýtam sa, ako sa vlastne ten Ariel používa! 😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor