V poslednom čase som bývala uťahaná a vystresovaná a tak som väčšinou noci využívala na drichmanie a nie na kontakty s mojimi obľúbencami… Ale pred dvoma dňami som sa niekam vybrala – vlastne ani nie, nevybrala, ale ma Gabriel jednoducho vytiahol z tela. Zrejme mal už dojem, že si zaslúžim trochu oddychu… 🙂
[…] sa ma Gabriel spýtal, či s ním nechcem niekam ísť. 🙂 Chcela som. Začali sme stúpať nahor. Mala som vizuálne vnemy: víry energie a v nich záblesky v miestach, kde boli víry najjasnejšie. Farby možno popletiem, ale štartovali sme z oranžovo zlatistej a ako sme išli nahor, začala byť zelenkavá, potom belasá (tu už som začala premýšľať, či to nesúvisí s farbami čakier), potom bola nejaká fialkovastá, potom purpurová a nakoniec čistá striebristobiela, ktorá tvorila akoby obruče v rôznom vzájomnom sklone, ktoré rotovali a vytvárali v svojom vnútri akúsi dutinu tvaru gule. Vliezli sme do nej a Gabriel povedal, že sme v Strede, vo vedomí Otca. Cítila som sa strašne dobre, prechádzali mnou len samé príjemné a pekné pocity, fakt to bolo čosi ako ten Gabrielov “večný orgazmus” 😛 – nie také intenzívne ako fyzický orgazmus, ale zato nekonečné… 🙂 Bolo mi tak nesmierne dobre, ako už dávno nie! A on sa z toho radoval ako malé decko, čo moju pohodu ešte zvyšovalo.
V noci sa mi snívalo. […] Bol tam ešte jeden obraz: vošla som do svojej izby. Tam, kde je zimná záhrada, bola celá stena len veľké francúzske okno, otvorené od rohu do rohu. V izbe bolo svetlo, ale za zimnou záhradou (bola podstatne hlbšia, asi tak 2-3 mestre a plná zdravých zelených rastlín) bola temná noc a hviezdne nebo a pri prechode do zimnej záhrady kvitla obrovská červenooranžová tigrovaná ľalia. Bola to nádhera a úžasný pocit krásy a dokonalosti a vnútorného kľudu… 🙂
Dávam to sem, lebo možno niekto vie, kde som to bola a čo som videla, prípadne ako význam/zmysel to malo… Ja som to vzala ako “dovolenku”, ale tá guľa z rotujúcich prstencov svetla vyzerá ako niečo viac než len “plavba po Levantskom mori” 🙂 … Takže ak vám to niečo hovorí, sem s vašimi postrehmi!
Doplnok 5.12. ráno (z večerného channelingu s Gabrielom):
Ešte neviem, čo presne som videla tam, kam si ma vzal, ale veď ja na to dôjdem…
🙂 Videla si Otca.
No hej, ale vyzeral inak, ako som zvyknutá…
Videla si jeho úmysel. Jeho myšlienky.
Tie rotujúce kruhy? Ja som myslela, že myšlienky budú niečo ako výboje… nie krúžky!
🙂 Myšlienky nie sú výboje. Myšlienky sú konštelácia energie. Vždy v istom rozsahu, ktorý je daný tvojím poznaním. Z neho nevypadneš, ak nemáš nové poznanie. Ale vzájomná poloha sfér poznania rodí nové a odlišné myšlienky.
Tie sféry poznania – to boli tie rotujúce prstence?
🙂 Presne.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor