Don Juan (v knihe Carlosa Castanedu The Active Side of Infinity):
Bosoráci vravia, že v každom vysvetľovaní sa skrýva ospravedlnenie. Takže vlastne keď vysvetľuješ, prečo nemôžeš urobiť to či ono, v podstate sa ospravedlňuješ za svoje nedostatky a dúfaš, že ktokoľvek ťa počúva, bude mať pre ne pochopenie.
🙂 “Vysvetľovanie” neberte ako “povedať niekomu súvislosť, keď sa na ňu pýta”, ale ako prípady, kedy sa snažíme náš postoj alebo konanie zdôvodniť iným ľuďom bez toho, že by nám boli položili otázku. My predpokladáme, že sa budú pýtať – a to preto, že sa necítime sami “istí v kramflekoch”!
Takže ak sa nabudúce pristihnete, že niekomu zdôvodňujete svoje konanie, jednak vedzte, že tým dávate najavo svoju neistotu, nie svoju pravdu 🙂 , a potom si uvedomte, že niekde vovnútri vo vás hlodá červík pochybnosti… To nie je dobré! Pochybujeme vtedy, keď máme predstavu o tom, ako by veci mali vyzerať, a naša realita sa s ňou celkom nekryje. A predstavy ako také sú ošemetné – len malá časť z nich je tichý hlások našej duše; väčšinou ide o nie až tak tichý hlások našej sebadôležitosti a sebaobrazu, teda našej “výkladnej skrine”! A ruku na srdce – čo si myslíte o ľuďoch, ktorí počúvajú to, čo im hovorí nejaká výkladná skriňa?! 😛
Ak robíme, pretože cítime, že to treba urobiť, nemali by sme cítiť vnútornú potrebu obhajovať naše konanie. Táto potreba ukazuje, že nám záleží na tom, ako vyzeráme v očiach iných. Takže o čo ide: treba to urobiť alebo treba vyzerať? 🙂
Nevysvetľujte. Držte svoje zdôvodnenia v sebe; nedávajte ich navonok. Nepovoľte sebadôležitosti, aby sa začala obhajovať. Ak to chvíľu ustojíte, prestane sa o to pokúšať. “Výkladná skriňa” stíchne a začne byť počuť hlas duše – a tomu nepotrebujete zdôvodňovať vôbec nič, pretože všetko, čo budete robiť, bude preň samozrejmé, pochopiteľné a normálne. 🙂
…
The Alan Parsons Project- Don’t Let It Show
If it’s getting harder to face every day
Don’t let it show, don’t let it show
Though it’s getting harder to take what they say
Just let it go, just let it goAnd if it hurts when they mention my name
Say you don’t know me
And if it helps when they say I’m to blame
Say you don’t own meEven if it’s taking the easy way out
Keep it inside of you
Don’t give in
Don’t tell them anything
Don’t let it
Don’t let it showEven though you know it’s the wrong thing to say
Say you don’t care, say you don’t care
Even if you want to believe there’s a way
I won’t be there, I won’t be thereBut if you smile when they mention my name
They’ll never know you
And if you laugh when they say I’m to blame
They’ll never own youEven if you feel you’ve got nothing to hide
Keep it inside of you
Don’t give in
Don’t tell them anything
Don’t let it
Don’t let it show
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor