Niekde na webe som sa potkla o článok s týmito postrehmi:
Aby si si uvedomil cenu rodičov – spýtaj sa niekoho, kto ich nemá.
Aby si si uvedomil cenu 10 rokov – spýtaj sa práve rozvedeného manželského páru.
Aby si si uvedomil cenu 4 rokov – spýtaj sa maturanta.
Aby si si uvedomil cenu jedného roka – spýtaj sa študenta, ktorý prepadol pri ročníkovej skúške.
Aby si si uvedomil cenu 9 mesiacov – spýtaj sa matky, ktorá nosila dieťa, ktoré sa narodilo mŕtve.
Aby si si uvedomil cenu jedného týždňa – spýtaj sa človeka, ktorý týždeň prežil v kóme.
Aby si si uvedomil cenu jednej minúty – spýtaj sa človeka, ktorý zmeškal vlak, autobus, lietadlo.
Aby si si uvedomil cenu jednej sekundy – spýtaj sa človeka, ktorý prežil autonehodu….
Bolo to na stránke chlapca, ktorý dostal rakovinu. Bolo to z roku 2008 a písal o tom, ako s ňou zabojoval na úrovni psychiky. Bol plný optimizmu.
Priznám sa, zostalo mi smutno. Posledné zápisky boli z roku 2009. 😦










Povedz svoj názor