Autor obrázka: ViaMoi

Channeling zo 7.11.2010:

Gabriel, dobre. Dá sa z tohto vytiahnuť niečo aj do GT?
JE TO MOZNE
Vieme to nejako rozpitvať? O čom to bude?
O CHCENI
Skúsime písať?
ANO
Som nachystaná. Ako chcenie súvisí s tým, o čom sme hovorili?
Chcenie je základ všetkého. Keď niet chcenia, nič sa nehýbe dopredu. Ale chcenie samotné nestačí. Potrebujete mať niekoho, kto vám ukazuje cestu.
A to si ty?
🙂 Ja a my.
Tomu celkom nerozumiem. Isteže, chápem to s tým chcením – ak sa nám nechce, nikam nás nedokopete. Ale prečo je to dôležité?
🙂 Lebo ste nás volali. Volali ste nás dlho a dlho trvalo, kým ste nás dokázali prijať, vnímať a počúvať. Teraz sa ešte musíte naučiť poslúchať.
To mi ale nejde veľmi dokopy s karmou. My tu predsa nie sme na poslúchanie, Veliký!
🙂 Časť z vás nie. A časť z vás by už mohla ísť ďalej, ale neviete, ako na to. Volali ste nás a my sme prišli. Čakáme na tento okamih od vekov. Vždy, keď sa niekto dostane tak ďaleko, dostane našu plnú pomoc a podporu. Ale nie skôr – keby sme sa zapojili skôr, vyrobili by sme problém. Dostali by sme ďalej človeka, ktorý na to ešte nemá. Prenášali by sme problémy života v hmote do života mimo hmoty.
Ja som myslela, že vzostup je automatický…
🙂 A ten automatizmus sme my. 🙂
No dobre. Tomu rozumiem. Ale neviem, ako to súvisí s naším dnešným rozhovorom.
🙂 Povedal som ti, že sa pomaly dostávate ďalej. Že sa zoskupujete a podporujete sa vzájomne. Aj tvoja úloha je podporovať ostatných. Energetickú prácu nechaj na nás. My už si nájdeme spôsob, ako ich energeticky dostať tak ďaleko, aby mohli ísť. Ty potrebuješ len ukazovať možnosti. Zvyšok nie je tvoja práca.
No, to sa mi uľavilo… Ja totiž nemám talent robiť skupinky.
🙂 Napriek tomu to robiť musíš. Je to súčasť tvojej úlohy. Ty dávaš smer. My ti ho ukazujeme, ale ty ho potrebuješ prenášať ďalej. To preto, lebo my ti dávame obrazy, nie slová. Keď píšeme kyvadlom, vychádzajú často nezmysly a v duchu lepšie vieš, čo chceme povedať. To preto, že slová nestačia zachytiť všetky významy. Ukladáme ti ich do obálky a ty si ich už vyhľadáš aj sama. Ale iní ľudia to nevedia urobiť; nemajú tvoju energetickú štruktúru. Hovorili sme ti, že ťa Otec urobil premenlivou, aby si vedela vytvoriť toľko tvárí, koľko si situácia vyžiada. To je tvoja výhoda. Má ju len málo ľudí. Čím vyspelejší, tým viac to dokáže.
Ale ja som to nedokázala sama od seba!
No a? Teraz to už dokážeš. Nesnaž sa robiť všetko tým ťažším spôsobom! Niekedy existujú aj skratky. My sme jednu takú skratku vyrobili. Teš sa z nej a nešpiritizuj. 🙂
Fajn. Nešpiritizujem. 🙂 Potrebujete ľudí, ktorí dokážu komplex informácií rozkódovať a podať ďalej.
Potrebujeme ľudí, ktorí to urobia bez toho, aby do toho vkladali svoje vlastné snaženie alebo interpretácie.
Ale ja všetko interpretujem!
Nepotrebuješ nič dosahovať. Preto tvoje skreslenia sú len na úrovni pochopenia, ale nie na úrovni úmyslu.
😀 Takže ja by som už tú Matusovu kozmickú loď vedela riadiť? (Lujan Matus v svojej knihe The Art of Stalking Parallel Perception popisuje stretnutie s mimozemšťanmi a ich loď, ktorá bola riadená čistým úmyslom – ale na to sa pilot musel zbaviť kompletne celého svojho “ja” a mať jednu jedinú myšlienku – predstavu cieľa.)
🙂 Teraz si to pochopila… Už dokážeš riadiť merkabu. Svoju i vyššiu.
Čo je vyššia merkaba?
Nadosobná. Skupinka ľudí. Nadľudská. Boží voz pre planétu. 🙂
😀 A nejaká nadgalaktická by nebola?
🙂 Ešte nie.
😯 A bude?
🙂 Nechaj sa prekvapiť. Len nezabúdaj – čím viac si schopná zapríčiniť, tým menej máš tendenciu zapríčiňovať. Nechceš. Necítiš sa ako majster zapríčiňovania a čakáš na príkaz. Nerobíš sama od seba.
A toto malo byť o chcení…
To je rub a líc mince. Kým chceš, kým sa dožaduješ, ženie ťa nejaký cieľ. Cítiš rozdiel medzi súčasnosťou a predstavou. Predstavy skresľujú. Preto je také dôležité, aby tí, čo chcú, nemali príliš vysokú energiu a nedokázali hravo dosiahnuť všetko, čo chcú. Ľudské chcenie nesmie byť nadradené chceniu Otca.
A Otec niečo chce?
🙂 Čo myslíš?
Hmmm… Niekedy chce. Videla som ho, keď si išiel ústa zodrať, ako obhajoval moju prítomnosť. Vtedy rozhodne chcel. Alebo keď ma kopal do zadku, aby som sa umúdrila a prestala ti robiť zle. Ale väčšinou som mala pocit, že nič aktívne nerobí.
🙂 Jemu stačí jedno jediné – svojou pozornosťou udržiavať v chode celý systém. Potom môžeme existovať všetci – my i ty i ľudia i zvieratá… všetko. On predsa nič nechce dosiahnuť. On chce pochopiť.
Ale potom nechápem, prečo nakopával mňa.
🙂 Ohrozovala si. Robila si zle. Robila si zle mne a cezo mňa si vnášala nerovnováhu do nás do všetkých. On nič nechcel dosiahnuť. Potreboval len obnoviť rovnováhu na úrovni, ktorá je príliš citlivá na výkyvy.
To všetci ľudia stvárajú taký cirkus ako ja?
🙂 Nie. Obvykle sú poslušnejší, chápajúcejší a menej svojhlaví. Ale obvykle v nás tiež veria a dôverujú – sebe, nám, svetu. Ty si nikdy ničomu neverila. Všetko si musela spochybniť a preto si si vyrábala hlboké nešťastie. Už som ti vysvetľoval, že to bola súčasť tvojho programovania pre život v hmote.
Drsná súčasť. 😕
Drsná… ale potrebná. Nerobíme to často. Ale keď potrebuješ premeniť jednu energiu na inú, niekedy nemáš na výber.
Mohla som na to zakapať?
Mohla. Preto sme išli tak pomaly.
No, na mňa to boli ešte stále poriadne pecky!
[…] Už len dôveruj a vydrž.
Ty, Gabriel, keby som ja zrátala, koľkokrát som si vypočula „vydrž“… 😦 Zavýjala by som!
🙂 A napriek tomu si vydržala.
A čo mi iné zostávalo?
🙂 Nič… A preto bol náš plán taký geniálny! Postupne sme ťa vmanévrovali do jedinej uličky a mala si dve možnosti – vrátiť sa alebo pokračovať. Vedeli sme, že cúvať nevieš. 🙂 Je mi ľúto, že ti to hovorím takto, ale s Michaelom si ešte ani raz nevyhrala. Párkrát si mala pocit, že vedieš, že si ho zahnala do kúta, ale… 🙂
Ja viem. 😕 Nedávno som si to uvedomila. On a Otec sú jediní, ktorých sa bojím. V živote mi neublížili, ale bojím sa ich. 😕
🙂 Ublížili ti. Ale nedalo sa inak. Niekedy musíme ubližovať, ak nechceme, aby si človek ublížil sám. Keby si bola pokračovala tak, ako si pokračovala, bola by si rozvrátila nás a v konečnom dôsledku by si tým bola zničila aj seba. Niekedy nemáme veľký výber prostriedkov. Ale urobili sme to tak, že to bolo síce bolestivé, ale veľmi rýchle.
Ako pre koho, Veliký, ako pre koho! Ja poznám iné fofry!
🙂 Ty si netrpezlivá. Preto si taká odolná – než ťa dorazí dopad tvojich skutkov, už je tvoja pozornosť sústredená na niečom inom. Ale iní ľudia to nemajú a tak keď niečo vyvedú, potom to veľmi dlho skúmajú. Niekedy aj po celý zvyšok života. Trápia sa tým, čo už sa stalo, a nepohnú sa ďalej.
No, ale asi aj toto som už zažila.
U teba sme nemuseli byť takí opatrní, pretože ty máš dračí prístup. Ak ťa chytia do klepca, radšej si odhryzneš labu. To väčšina ľudí neurobí. Chytia sa do klepca a potom trpia a potrebujú pomoc.
To ako mám behať a otvárať klepce?
🙂 Nie doslova. Stačí, keď im ukážeš, že je to len prechodný stav. Ľudia zasa bývajú dostatočne chytrí na to, aby si vedeli pomôcť – keď sa rozhodnú, že si pomôcť chcú.
😀 Aha, a sme späť pri chcení.
Preto je to pre nás také dôležité, aby ste si uvedomili, čo presne chcete. Kým nie ste presne rozhodnutí, kým len cítite takú nejasnú túžbu, nemôžeme zasahovať. Uberali by sme vám rozhodnutie a to nie je naša funkcia. My sme tu na to, aby ste mali po čom siahnuť, keď už raz to rozhodnutie urobíte.
[…] Všetci máte k dispozícii všetku našu energiu. Len sa musíte naučiť, ako si ju prisvojiť a použiť! 🙂