Dnes som si upratovala poštu, našla som nejaké staré maily a v nich linky, išla som po linkách, nachádzala nové a nové hrozienka a nakoniec som sa zastavila na jednom drobnúčkom s výdatnosťou celého vinohradu… 🙂 Milujem tieto momenty, kedy v mojej hlave niečo docvakne a odrazu si poviem “no jasné…” 🙂
V minulosti sme sa veľakrát točili okolo pravdy. Nakoniec som dospela k názoru, že niečo ako “pravda” neexistuje, ale nebola som z toho celkom hepi 😕 … A dnes, po prečítaní nasledovných riadkov, som pochopila, že som len podľahla klamu, že musí byť jedna jediná pravda – inak žiadna pravda neexistuje… že existuje len realita.
Istý veľmi múdry človek mi raz povedal, že sú dva druhy pravdy. Ako som premýšľala o jeho slovách, došla som na to, že mal na mysli asi tieto dve pravdy: jedna je osobný odraz mojich momentálnych pocitov a presvedčení; druhá je vyššia pravda, ktorá platí pre všetko v živote. A práve v tejto vyššej pravde nachádzame to spoločné, lásku a ten hlboký, nekonečný pocit mieru. — reverendka Misa Hopkins
(A very wise man once suggested to me that there are two kinds of truth. As I ponder on his words I believe he was describing these two kinds of truths: one is a personal reflection of my momentary feelings and beliefs; the other is the greater truth that permeates all of life. It is in this greater truth where we find commonality, love and that deep abiding peace.)
Ak to prijmem za svoje (a práve sa to chystám urobiť 😛 ), tak odteraz debaty o “pravde” u mňa prestanú vyvolávať koprivku a začnú slovami: “a ktorú z nich máš na mysli?” 🙂
Istý veľmi múdry človek mi raz povedal, že sú dva druhy pravdy. Ako som premýšľala o jeho slovách, došla som na to, že mal na mysli asi tieto dve pravdy: jedna je osobný odraz mojich momentálnych pocitov a presvedčení; druhá je vyššia pravda, ktorá platí pre všetko v živote. A práve v tejto vyššej pravde nachádzame to spoločné, lásku a ten hlboký, nekonečný pocit mieru. — reverendka Misa Hopkins









Povedz svoj názor