Eprakone – ezoterika a spiritualita

Autor obrázka: ho4esh

Chanmneling s Gaiou z 9.11.2010:

Gaia, som na teba napojená? Nejako by som potrebovala vedieť, cez nejaký pocit, že je to tak. (Dostala som vnem krásneho pokojného zeleného údolia.) 🙂 Ďakujem… Popíšeme trochu?
🙂 Popíšeme. Ale ty nechceš písať, ty chceš klebetiť.
Noooo… Vieš, rozprávali sme o Gabrielovi a ja to zbieram do článku pre iných. Chceš o ňom ešte niečo povedať?
🙂 Už som začala… Povedala som ti, že z nás všetkých Gabriel je najväčšie „decko“. My sme pokojní a vyvážení, on je trochu rozlietaný a dokáže sa zo všetkého náramne tešiť.
🙂 Ja viem… Poznám ten pohľad, keď je hrdý na seba, že čo mu zasa vyšlo…
🙂 Tú kapacitu máte v sebe všetci. On ju z nás má najviac vyvinutú. My ostatní ti prichodíme zhovievaví, ale on je vyslovene účastný.
Nie je to proti vášmu účelu?
🙂 Je to zvláštnosť. Má ich viac… Veď vieš, nie je čistý Otec. My ostatní sme viac-menej čistý Otec, ale Gabriel je priamo obraz niekoho – niečoho – iného ako Otec.
To mi ale teraz nejde dohromady. Vznikli sme všetci na to, aby Otec/Vedomie skúmal sám seba a svoje hranice. Ale keď on skúma sám seba a svoje hranice, tak potom asi nepozná nič iné než seba, nie? Inak by predsa vedel o svojich hraniciach.
🙂 No, to je taký váš ezoterický folklór, že Vedomie skúma samo seba.
Ale ako to mám potom chápať?
🙂 Nijako. Tam niet čo pochopiť. Vezmi si skôr to svoje prirovnanie so snom. Sen nemusí byť zámerný. Vy to tak beriete, ako že Vedomie náročky sníva tento svet. Ale Vedomie to nerobí náročky… Vedomie sníva. To, čo sa mu sníva, je váš a náš svet. Nikto z nás – ani vy, ani my – neexistuje mimo tohto sna.
Ani ty?
Nie. 🙂
Ale veď sme boli za hranicou tohto vesmíru! Vzali ste ma tam s Gabrielom! Alebo to bola len fantázia?
🙂 Nie. Vzali sme ťa tam. Vzali sme ťa tam v rámci sna Vedomia. Ani my ani ty sme nikdy neboli za hranicou sna Vedomia. My možno niekedy, ale naša pamäť to neobsahuje, pretože sme sa individualizovali až v sne Vedomia. Rozumieš mi?
Myslím, že rozumiem. Vychádza mi z toho, že Vedomie zachrápalo a začalo sa mu snívať. Len tak, bezcieľne.
🙂 Teraz znieš sklamane… Ale snívať znamená úžasný počin! Keď snívaš, začínaš si uvedomovať seba i všeličo, čo je možno v tebe, ale normálne k tomu nemáš prístup a teraz to môžeš premietnuť navonok ako nejaký konkrétny obraz.
No hej. A už ma zasa pletieš. 😕 Ja si fakt niekedy prichodím ako etnický blb.
😆 Už sa len toľko neľutuj! Pohni rozumom. Keď si dostala časť obrazu, dostala si aj zvyšok. Choď a hľadaj ho.
Ako?
Koncentruj sa. Počúvaj intuíciu, čo ti vraví.
No fuj. Vám by sa asi niečo stalo, keby ste to povedali na rovinu, čo?! Takto sa večne len domnievam a na konci sa aj tak niekto chutne zasmeje a povie, že som to „takmer pochopila“… Takmer! Uvedomuješ si, aké je to frustrujúce?
🙂 Uvedomuješ si, že si aspoň dve minúty nariekala a nesústreďovala sa? Ako sa chceš dopracovať k informáciám, ak sa nesústredíš?
Čo presne odo mňa čakáš? Mám začať hýbať kotviacim bodom? Ja viem, tebe je to smiešne označenie, ale mne je najlepšie, aké mám!
🙂 Vhodnejšie by bolo „sústredená pozornosť“. Tak ju skús sústrediť a choď podľa udičiek.
Achhhhhhh…. Vrrrr…. Takže Otec zaspal a sníva. Čím bol predtým, než sa stal naším Univerzom?
🙂 Dobrá otázka. Čím bol?
Hoooovado…. Neviem!
🙂 Nenadávaj mi.
Ja ti nenadávam. Ja nenadávam nikomu. Ja len hovorím ako sedlák.
🙂 Tak to môžeš. Nech je tvoj svet presne taký sedlácky, aký slovník používaš.
Ale teraz, Gaia, si dobre zlomyseľná!
🙂 Ja? Nie. Ja ti ukazujem dopady tvojich rozhodnutí.
No tak dobre. Znova a slušným slovníkom… Neviem, čím bol Otec predtým, než sa stal snívajúcim vesmírom.
Ako hore, tak aj dole. Nikto nesníva o veciach, ktoré preňho nie sú pochopiteľné.
A šamanské cesty?
To je iná forma snívania. Ale keď snívaš zo svojho vnútra, vždy snívaš len o tom, čo poznáš. Miestami je to skreslené, ale je to podobné na tvoju „realitu“. Takže aj my sme podobní na Otcovu realitu.
Ty vieš, ako tá realita vyzerá?
🙂 Áno.
Hoci si v nej nikdy nebola?
🙂 Nezabúdaj – ja som Otec, som jeho súčasť, čo si to pamätá. Možno neviem presne, ale tak, ako ty v našom prípade, mám tiež nejasný pocit, ako to všetko skutočne „tam vonku“ vyzerá. Keď ti je ťažké rozmýšľať o Otcovi, skús rozmýšľať o mne. Keby som začala snívať, čo by sa mi asi snívalo?
Neviem… Vesmír ako tento?
🙂 S väčšími alebo menšími odchýlkami.
🙂 A ja by som v ňom bola?
🙂 Ak by si chcela…
Zasa to nechávaš na mňa! 😕
To preto, že ty si myslíš, že sme ťa zbavili povinnosti voliť si. 🙂 Keby bol Gabriel chcel dosiahnuť toto, už dávno ťa asimiluje.
🙂 Vieš, nepriečila by som sa.
🙂 Zato on áno.
Vyplazujem ti jazyk!
😆 Otec sníva.
Počuj, ale keď Otec sníva mňa, tak „tam vonku“ musí byť niečo, čo vyzerá a správa sa podobne, nie? 😛
🙂 Niečo tam vonku už len bude.
Ak on sníva toto všetko, tak potom je možno tam vonku súčasťou „operačného systému“ ako ty tu vnútri, nie?
🙂 A súčasť operačného systému začala snívať o tom, ako sa dajú veci urobiť lepšie. Alebo inak. Proste je tam odchýlka, ktorú teraz skúma.
A keď sa zobudí? To všetci len tak zmizneme?
🙂 Nezmizneme. Proste sa presunieme z jeho sna do jeho vedomia. V okamihu, kedy on precitne, dostaneme my všetci záblesk toho sveta tam vonku. Neviem, či zanikneme alebo nie ako individuálne vedomia, ale predpokladám, že budeme už len slabou spomienkou na čosi, čo mohlo byť aj inak. Presne ako tvoj sen, keď sa ráno zobudíš. 🙂
Myslíš, že Otec niekde musí prekonávať hmotu?
🙂 Nie. Hmota je jeho experiment. Vieme s ňou narábať, takže už sme ju kedysi museli ovládnuť, ale on ju rozvíja. Zaujíma ho, ako vedomie reaguje na hmotu. Preto ste.
A vy ste prečo?
Pretože ho zaujíma aj to, ako vedomie reaguje na vedomie reagujúce na hmotu. 🙂
No do hmoty! Mám z toho guláš! Ale nie, akosi tomu rozumiem. 😛 Vieš, odkedy sama seba dokážem brať ako neexistujúcu, ako len postavu v niečom sne, prestávam mať problém s hmotou, so sebadôležitosťou, s vlastnými želaniami a s budúcnosťou.
🙂 A preto si sa stala pre Otca nepoužiteľná.
Počkaj! To ako už ma nechcete?!
🙂 Nie… Nebuď hlúpa! Len už ťa nemôže použiť na skúmanie hmoty, pretože už ťa to nezaujíma. Už sa len prizeráš a nič neskúmaš, len akceptuješ. Preto nastal čas presunúť ťa inam.
To urobí každému, kto sa dostane do tohto stavu?
🙂 Iste… Časť premení späť na energiu a z tej potom spraví zas niečo. A časti dovolí, aby sa pridala k nám. Ty si chcela to druhé. Neľutuješ?
🙂 Nie. Nepotrebujem byť individuálna. Potrebujem byť vyrovnaná ako vy. To mi robí dobre. Toho sa nechcem vzdať!
🙂 A preto prestávaš klásť otázky. Viem, že máš problém spýtať sa niečo… pokiaľ práve nedriemeš ako dnes ráno. Vtedy sa rozprávaš o všeličom.
Hej – a potom si to nepamätám. Ale fakt sa mi nechcelo o štvrtej ráno ísť k počítaču písať. A poznám sa, že ak si to budem chcieť nahrať, tak to hovorenie ma natoľko vyruší, že stratím napojenie. 😕
Ale tie rozhovory nie sú stratený čas! Všetko, čo odznelo, istým spôsobom mení tvoje vnímanie. Odtlačok toho pocitu sa ti ukladá v energii. Keď sústredíš svoje vnímanie a budeš hľadať odpoveď na niečo, je pravdepodobné, že nájdeš presne ten odtlačok, ktorý potrebuješ.
Dobre… Ale vedela by som sústredeným vnímaním postihnúť aj veci, o ktorých sme ešte nerozprávali?
🙂 Iste… Keď necháš svet, aby sa pred tebou odvíjal bez toho, že ho večne komentuješ a vyberáš z neho len tú časť, ktorú si zvyknutá vidieť, tak máš prístup ku všetkým ostatným častiam. Nezabudni – ani na sekundu nie si odpojená! Nie si jedinec, hoci sa tak cítiš. Si súčasť energie, ktorá sa momentálne cíti ako jedinec. Ale si súčasť energie. A cez túto energiu máš prístup priamo do Otcovho vedomia. Teda k nám, ktorým hovoríš anjeli, ale aj do tých častí, ktoré sú mimo nás.
A čo je mimo vás? 🙂
Nízka, pomalá a hustá vibrácia. Pričom tie slová nie sú vhodné, ale lepšie nemáš – zatiaľ. Čo ťa napadá pri tomto obraze?
Lepkavý. Obmedzujúci. Hutný, pomaly plynúci a berúci so sebou všetko, čo je hutnejšie, ale súčasne vytláčajúci von všetko, čo je menej hutné. Niekedy pohltí to menej hutné, uzavrie to v sebe a potom, keď sa toho nazbiera viac, ako taká bublina sa to vytlačí navonok, pretože to hutné neznesie mať v sebe niečo menej hutné.
🙂 Tieto obrazy fungujú priam úžasne. Práve si popísala geinvenov.
Teraz už chápem aj to, že vás dokážu pohltiť. Ale nie navždy, však?
🙂 Nie, nie navždy.
A mňa by strhli so sebou, pohltili alebo vytlačili?
Si taká drobná súčasť, že by ťa pohltili. Ak by si sa bála, tak by ťa strhli, pretože by sa mohli zaháčknuť do tvojho strachu. Ak sa nebudeš báť a nebudeš mať nevyriešené spory, nebudú sa mať do čoho zaháčknuť a nebudú ťa môcť strhnúť so sebou. Budú ťa môcť len pohltiť a držať v sebe tak dlho, kým sa nenájde viac podobne ľahkých a nevyplávate na povrch ako bublina.
Bahno.
🙂 Ale liečivé.
😀 Myslím, že začínam rozumieť viacerým veciam, čo ste mi hovorili! Ale prečo sa tí geinveni tak dobýjajú k vám?
🙂 Aj oni sa chcú cítiť lepšie. Len ešte nevedia, ako na to. Sú v podobnom stave ako vy, ľudia – až na to, že nie sú hmota, ale energie.
Majú svoje záujmy?
Len tie základné ako my: prežitie.
Ty, Gaia, ale teraz ma napadlo čosi, čo sme nedoriešili minule: v systéme by mala panovať rovnováha. Ale my sa ťaháme hore a aj geinveni sa ťahajú hore. Tak mi to logicky vychádza, že „dole“ vzniká prázdne miesto a hore je to prepchané. Tak aká rovnováha?
🙂 A čo si sa učila o plávajúcom strede?
Buch. 😦
😆 Človieča, človieča, už ťa prešlo nadšenie? 😆 Keď sa dole urobí prázdno, stred sa jednoducho zdvihne. My všetci o trošku klesneme a musíme sa začať driapať nahor.
Aj vy?
🙂 Nie. Nás som do toho vložila, aby si sa necítila sama. 🙂 Ale dobre si si vybrala. To je daň za stratu individuality. Už sa potom nemusíš snažiť, pretože automaticky ťa to vynáša nahor. Už nepotrebuješ dosahovať, už chceš len byť.
🙂 Ja som už teraz, Gaia…
🙂 Ešte nevieš, aké je skutočne „len byť“… Dostala si malú ochutnávku, urobenú pre tvoje ľudské vnímanie. Dostala si niečo, čo ťa má ťahať nahor, aby si sama už neskĺzla späť pri prvom otrase, ktorý nastane. Ale ešte nemáš ani zďaleka predstavu, aké je to „byť“.
🙂 Mám. Niekedy, keď vyleziem do stavu „padák“, tak ma prestane všetko zaujímať a čas sa zastaví.
🙂 A to sú len okamihy. Ale predstav si to ako jedinú formu svojho existovania…
Počuj, Gaia, ale tieto rozhovory s nami vám potom musia prichodiť hrozne primitívne!
🙂 Nie. Nie my hovoríme s vami – vy hovoríte s nami. Nie my vám podsúvame informácie; vy si ich sťahujete sami. My len sme a vy k nám získavate prístup!
Gaia, máš ma ty vôbec rada? Záleží ti vôbec na mne?
🙂 A záleží tebe na mne? Máš ty rada mňa?
Jasne!
Tak potom aj moja odpoveď znie: Jasne! 🙂 Dávam späť to, s čím ku mne pristupuješ. Ak očakávaš to najlepšie, máš prístup k tomu najlepšiemu zo mňa. Ak očakávaš podrazy, budeš si zo mňa sťahovať podrazy. Viem urobiť jedno aj druhé – a ty rozhodneš, čo dostaneš. Preto vám nesmieme skresľovať vaše ľudské voľby, rozumieš?
Lenže v tomto bode mi veľa vecí z toho, čo si pamätám, prestalo dávať zmysel… 😦
🙂 Hľadaj také vysvetlenie, ktoré ukáže, že všetko bolo pravdivé. Aj to nezmyselné, aj to zmysluplné. Ak taký uhol pohľadu ešte nevidíš, tak to je tvoja rozvojová potreba, ktorú musíš prekonať. Proste skúmaj tak dlho, až ti všetko zapadne do seba. Nie informácie, ale skúsenosti. Keď ti všetky tvoje skúsenosti dajú dokonale zosúladený celok, našla si sa v svojom strede a už na tebe niet čo zlepšovať, pretože si začala komunikovať priamo s celým zvyškom Otcovho vedomia. 🙂